Ako sa k nám dostala Biblia?

A je to Božie Slovo?


Autori: Gary Bates & Lita Cosner

1. Čo je Biblia?

Stvoriteľ komunikujúci s Jeho stvorením

        Čo keby existoval "manuál" pre život, ktorý by poskytoval spoľahlivý návod na to, ako by sme mali žiť, ktorý by nám hovoril o realite mimo nášho viditeľného vesmíru a večnosti- mal by si oň záujem? Je niečo také vôbec možné? Nakoniec, kto by bol kvalifikovaný takú knihu napísať a ako by mohla kniha splniť také "vysoké" tvrdenia?
        Kresťania veria, že Biblia bola inšpirovaná Bohom, Stvoriteľom vesmíru, a že On v nej zahrnul všetky informácie, ktoré potrebujeme pre život a ako s Ním mať vzťah. Pretože On stvoril nás a celý vesmír, On je jediný, kto je naozaj kvalifikovaný byť autorom takej potrebnej "príručky" odpovedajúcej veľké životné otázky.
        Biblia je v skutočnosti kolekciou 66 kníh napísaných viac než 40 rôznymi jedincami, ktorí pochádzali z rozmanitej škály pôvodov. Boli to rybári, kráľovia, proroci, bojovníci, učenci a dokonca politici. Toto je dôležitý bod. Boh chce mať s nami vzťah, a tak použil, a stále používa obyčajných ľudí, aby prezentovali Jeho vôľu a zámery. Demonštrované je to v Biblii, kde si vybral škálu ľudí bežných ľudí ako sme ja a ty, aby nám podali Jeho slová. Neskôr v histórii sa sám Boh stal jedným z nás, aby sme mohli ešte lepšie rozumieť Jeho plán pre ľudstvo.

2. Jednotnosť písem

A prečo je tak dôležitá

        Biblia je rozdelená do Starého Zákona (napísaného od cca. 1400-400 pred Kr.) a Nového Zákona (r. 40-95). Slovo ‘Zákon’ jednoducho značí zmluvu alebo kontrakt a stále sa používa vo význame závetu, testamentu. Starý Zákon zaznamenáva Božie zmluvy s ľudstvom pred Kristovým príchodom a Nový Zákon zaznamenáva Božiu zmluvu od čias Krista nasledujúc. Prvých päť kníh v Starom Zákone je známych ako Pentateuch (Genezis-Deuteronómium). Tieto sú kresťanmi a Židmi často nazývané Zákon alebo Tóra, no ako uvidíme, sú aj dôležitými historickými knihami. Po nich nasledujú ‘historické knihy’ (Jozue-Ester), ‘poučné knihy’ (Jób-Pieseň piesní), ‘veľkí proroci’ (Izaiáš-Daniel) a ‘malí proroci’ (Hozeáš-Malachiáš). Starý Zákon bol pôvodne napísaný z väčšiny v hebrejčine, s niekoľkými sekciami v aramejčine. Tieto dva testamenty sú veľmi prepojené. Starý Zákon vzhliada na príchod Krista a vykúpenie ľudstva a Nový Zákon zaznamenáva naplnenie všetkých nádejí, o ktorých písali starozákonní autori, často na ne odkazujúc späť. Tieto dva testamenty sú skutočne neoddeliteľné.
        Nový Zákon pozostáva z evanjelií (Matúš, Marek, Lukáš a Ján), čo sú štyri záznamy Ježišovho života, Jeho učenia alebo služby, a Jeho smrti a zmŕtvychvstania napísané v štýle bios, čo je vtedajšia obdoba modernej biografie, no s určitými rozdielmi. Kniha Skutkov apoštolov poskytuje niečo z histórie ranej cirkvi. Potom sú tu Pavlove epištoly alebo listy (Rimanom-Filemónovi), zbierka listov napísaná ďalšími apoštolmi a vodcami ranej cirkvi nazývaná všeobecné epištoly (Židom-Júdovi) a nakoniec Kniha zjavenia, ktorá je záznamom vízie, ktorú mal Ján o konci súčasného vesmíru, Ježišovom príchode a Jeho konečnom porazení Satana a hriechu. Nový Zákon bol napísaný v gréčtine, ktorou sa často hovorilo v Rímskom impériu prvého storočia.
        Zbierka všetkých týchto kníh Starého a Nového Zákona sa nazýva Biblia (grécky výraz pre ‘knihu’) alebo Písmo (scriptura- ‘písmo’ v latinčine). Biblia zaznamenáva úžasné množstvo histórie, počnúc stvorením sveta. Jej autori boli oddelení rôznym sociálnym postavením (medzi ktorými normálne nedochádzalo k miešaniu), v niektorých prípadoch oddelení mnoho stoviek rokov alebo tisíciek kilometrov. Napriek tomu celé Písmo na seba nadväzuje ako jeden celistvý príbeh  všetky knihy sú veľmi podobné v ich opisoch charakteru Stvoriteľa Boha, Jeho lásky a Jeho plánu spasenia pre padnuté ľudstvo. Tieto zjednocujúce faktory demonštrujú mimoriadny dôkaz božského pôvodu Biblie ako Boh pohýňal autorov k písaniu pod Jeho inšpiráciou. 

3. história

V skutočnosti "Jeho príbeh"

        Biblia je neuveriteľne presná historická kniha. Množstvo starovekých udalostí, názvov miest a skupín ľudí, ktoré zaznamenáva, ktoré boli doložené inými zápismi, historickými záznamami a archeologickými nálezmi zďaleka predchádza ktorúkoľvek inú knihu, ktorá sa hlási byť očitým svedkom histórie. Hneď na začiatku knihy Genezis hovorí o stvorení vesmíru a sveta, a dokonca o udalostiach, ktoré sa stanú v budúcnosti (proroctvo). Fakt, že precízne predpovedala budúce udalosti z nej robí knihu odlišnú od všetkých ostatných historických kníh. No ak Boh je konečný zvrchovaný Autor Písma a Stvoriteľ z Genezis, existuje mimo času a teda môže hovoriť o budúcich časoch.
        Mnoho ľudí v detstve vyrastalo s ‘obrázkovou Bibliou’ a tak pokračovali vo vnímaní Písma ako len kolekcie ‘rozprávok’ aj v dospelosti. Avšak Biblia tvrdí, že zaznamenáva skutočné udalosti, a dôvera v Bibliu ako reálny záznam histórie je vitálne dôležitý pe porozumenie toho, ako sme sa všetci dostali tam, kde sme dnes. Individuálne máme my všetci históriu. Čiže existujú udalosti, ktoré sa udiali v našej minulosti a my všetci musíme mať históriu príbuzných či predkov v našej minulosti. Vieme, kedy sme sa narodili, pretože sú k tomu očití svedkovia a väčšina z nás rodný list podpísaný týmito svedkami. Kniha Genezis je taktiež očitý záznam pôvodu vesmíru. Tvrdí, že prví ľudia Adam a Eva sú originálni predkovia všetkých ľudí na svete. Aj keď to siaha za rozsah tejto knihy, moderná veda a štúdium genetiky demonštrujú, že je to vysoko pravdepodobné. Ako vedecké objavy pokračujú v poukazovaní na to, že všetok život je výsledkom nepredstaviteľnej, úžasnej a komplexnej informácie zakódovanej v DNA buniek každého živého stvorenia, prepojenosť a biosféra života na našej planéte má všetky znaky tej zámerne dizajnovanej.
        Tak či tak, náš svet upadá a Biblia vysvetľuje, prečo je dnes svet taký, ako je. Genezis nám hovorí, že Boh pôvodne stvoril dokonalý svet so všetkým, čo Adam a Eva (a my ako ich potomkovia) mohli kedy potrebovať. Jediné, čo museli spraviť, bolo zachovávať pravidlá, ktoré im Boh dal pre ich vlastné dobro, no oni neposlúchli, pretože si mysleli, že môžu posúdiť, čo je pre nich dobré bez Boha. Toto bol prvý hriech. Takže ak chceme definovať, čo je hriech, musíme ísť späť ku pôvodu problému v knihe Genezis, kde môžeme vidieť, že ľudia sa rozhodli žiť svoj život ako keby Boh neexistoval. Toto je dodnes závažný problém a jeho prvky sú prítomné v každom hriechu. A hriech nie je až tak o zlých veciach, ktoré konáme, ale o postoji, ktorý tieto zlé veci produkuje—tie zlé veci sú symptómom podstaty nášho ozajstného problému—našej hriešnej prirodzenosti. Ultimátny problém je, že hriech uráža Boha, ktorý je čistý a svätý. Výsledkom tohto je naše odlúčenie od Neho.
        Príchod hriechu na svet mal devastujúce následky. Táto historická udalosť známa ako Pád človeka spôsobila, že zlé veci sa dejú nám a našej planéte. Ľudia zomierajú; je tu rakovina, choroby, zemetrasenia, hladomory a tak ďalej. Mnoho ľudí chce za tieto veci viniť Boha, ale vinní sme my (nemôžeme viniť len Adama, pretože my taktiež hrešíme a ľudské spoločnosti ako celok odmietli Boha). Ľudstvo žne ovocie odmietnutia starostlivého a milujúceho Stvoriteľa, ktorý nás stvoril na svoj obraz. Nemôžeme mať oba. Nemôžeme ho odmietnuť a potom povedať, “Prečo nič nespraví?” Fakt, že vidíme zlé veci sa diať a že všetci nakoniec zomrieme by mal byť pre nás upozornením, že niečo je s týmto stvorenstvom ohromne zle.
        No aj keď činy našich predkov spôsobili strašné prekliatie smrti, ktoré nás sužuje, náš milujúci Boh vykonal niečo s týmto našim stavom, aj keď nemusel. Už pred Pádom Boh vedel, že sa tak stane a naplánoval cestu pre ľudí, aby mohli byť spasení od prekliatia smrti a byť znovu zjednotení s ich Stvoriteľom. V Genezis 3:15 oznámil Jeho protivníkovi, padlému anjelovi menom Satan, ktorý zviedol a stále aj pokračuje vo zvádzaní ľudstva, že príde Vysloboditeľ (Spasiteľ či Mesiáš) Eviných potomkov. Väčšina Starého Zákona je historický záznam toho, ako si Boh pre seba vyvolil špecifický národ- izraelský národ- z ktorého nakoniec povstane tento Spasiteľ- Syn Boha, Pán Ježiš Kristus. Dal tomu národu veľmi špecifické zákony, podľa ktorých mali žiť, no nik nebol schopný dodržať tieto zákony dokonale, čím sa znova dokázalo, že sme bezmocní hriešnici, ktorí potrebujú Božiu milosť. Inak povedané, Boží zákon bol daný, aby ľuďom ukázal, akí sme hriešni. Rimanom 3,23 hovorí, že "všetci zhrešili a nemajú slávy Božej".
        Nový Zákon zaznamenáva príchod nášho Spasiteľa, ako môžeme byť zachránení, keď v Neho uveríme a takisto nám hovorí, že na konci bude tento prekliaty svet zničený a nové nebo a zem budú stvorené. Znovu, viera v Bibliu ako reálnu históriu je tak dôležitá. Napríklad, pretože zo všetkých prísľubov (proroctiev) Starého Zákona môžeme rozoznať, že Ježiš je ten Spasiteľ, ktorý bol predpovedaný, pretože ich všetky naplnil (viď príklady uvedené nižšieˇ. Takisto, ak veríme, že Boh je Stvoriteľ ako je opísané v Genezis, je potom ľahké porozumieť, ako Ježiš mohol konať svoje zázraky. Biblia nám hovorí, že Ježiš je Boh, ktorý prišiel na zem a teda ten istý Stvoriteľ, ako je opísaný v knihe Genezis. Začiatok evanjelia podľa Jána hovorí, "Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. ... Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo." (Ján 1,1-3). Ježiš je Slovo Boha a Biblia je Jeho Slovo.
        Je dôležité rozumieť, že Ježiš je ten Stvoriteľ, pretože jedine náš Stvoriteľ nás mohol zachrániť. Taktiež je dôležité chápať, čo spraví v budúcnosti, pretože ak predtým raz vytvoril vesmír, nebude pre Neho ťažké to vykonať znovu, keď všetko obnoví. Vrchol tohto veľkého príbehu nachádzame v Knihe Zjavenia- poslednej knihe Biblie. Opisuje, ako Boh vykúpi všetkých tých, ktorí uverili Jeho Slovu a teda uverili v Neho. Veriaci s ním budú znovu zjednotení v obnovenom raji, kde prekliatie smrti viac nemá dosah, a tak to bude trvať naveky.
        Mnoho ľudí chce veriť v Boha, ale nie tomu, čo o Ňom vraví Biblia, a hlavne, čo vraví o histórii, no neexistuje spôsob, ako byť konzistentný s takýmto vyberavým si prístupom. Ježiš povedal, "Ak neveríte, keď som Vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských?" (Ján 3,12) Teológia Biblie nemôže byť oddelená od jej histórie. Ak stvorenie nebolo reálne alebo doslovne "dobré", a ak Adam a Eva neboli ozajstní ľudia, a ak ich činy nepriniesli hriech a smrť na svet, potom naozaj nepotrebujeme byť z ničoho zachránení.

4. len kniha napísaná Ľuďmi?

Inšpirácia Písem

        V 2. liste Timoteja 3,16 Biblia tvrdí, že všetky Písma sú inšpirované Bohom alebo "Bohom vdýchnuté". Ak je to pravda, potom je to samozrejme to, čo dáva Biblii autoritu. Narozdiel od čisto ľudských spisov Biblia tvrdí, že má božský pôvod. Presnejšie- Duchu Svätému je pripisovaná zásluha inšpirácie prorokov, v Starom Zákone (Neh 9,20; v.30; Iz 61,1; Ez 11,5; Zach 7,12) a aj v Novom Zákone (Mat 22,43; Sk 1,16; 6,10; 28,25; 1 Kor 2,13; 1 Tim 4,1; Hebr 10,15; 2 Pet 1,21; Zj 2,7). Pretože Duch Svätý inšpiroval slová Písma, je tak správne nazývané Slovo Božie.
        Niektorí rozmýšľajú nad Duchom Svätým ako nad akousi nejasnou ‘božskou energiou’- často Naň odkazujúc ako ‘to’, no toto je nesprávne a nerozumejúce aktívnu úlohu Ducha Svätého ako časti Trojjediného Božstva a v živote veriaceho. Keď čítame hlavne Nový Zákon hľadajúc zmienky o Duchu Svätom, nachádzame, že koná spôsobom, akým by mohla konať len individuálna Osoba. Ten istý Duch, ktorý inšpiroval Písma prebýva vo veriacich, a On zastáva úlohu orodovania za nás pred Bohom Otcom (Rim 8,26-27; Ef 2,18), vyučovania (Luk 12,12; Ján 14,26; 1 Kor 2,13; Ef 3,5) a posväcovania nás (oddeľovania nás pre Boha: Rim 15,16; 2 Tes 2,13; 1 Pet 1,2). Inými slovami, pomáha nám byť viac ako Kristus a povzbudzuje nás žiť tak, ako sme učení Písmom. Nie je to upokojujúca myšlienka, že Osoba, ktorá inšpirovala Písmo žije vo veriacom a pomôže nám porozumieť, ako ich chápať?
        No Biblia tiež tvrdí, "Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať." (1. Kor 2,14)
Toto poukazuje na to, prečo ľudia odmietajú alebo nemôžu rozumieť Biblii. Ak chce niekto naozaj porozumieť, on alebo ona by sa mal/a modliť o pomoc Boha. No ak sa už niekto rozhodol, že Boha nepotrebuje, je na tom niečo divné, že nemôže akceptovať Jeho Slovo?
        Duch Svätý, takisto ako ostatné Osoby Božstva je mimo času. Je náročné to pochopiť, pretože my existujeme v čase (a priestore). No prvý verš Biblie hovorí, "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." Boh existoval pred vesmírom, ktorý stvoril. Pretože my potrebujeme fyzický vesmír na definovanie času (čas je určený zmenou- tikaním hodín, rotáciou zeme, atď., a takýto druh zmeny nemôže existovať bez hmoty), no On nie je viazaný tým, čo stvoril- On je večný. Je takisto aj vševedúci a teda mohol inšpirovať predpovede udalostí, ktoré sa ešte nestali. Večná bytosť, ktorá je mimo času fyzického vesmíru môže vidieť minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Aj Pán Ježiš Kristus, druhá osoba Božstva, je večný.
Hebrejom 13,8 vraví: "Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky."
        Posúďme napríklad pasáže ako Izaiáš 40:22, ktoré hovoria o Bohu: "Ten, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú len ako kobylky". Niektorí kritici vyhlásili, že použitie slova ‘kruh’ znamená, že Biblia sa mýli, pretože tu píše, že zem je plochá. No správny preklad hebrejského slova khug odkazuje sféricitu alebo guľovitosť zeme. V každom prípade, ak sa astronaut pozerá na zem z vesmíru, vidí kruh. Samozrejme, že prorok Izaiáš nemal vesmírnu loď, z ktorej by sa mohol pozrieť a povedať, či je zem kruh alebo guľa. Len niekto s pohľadom z vesmíru (ako napríklad Boh) mohol prehlásiť niečo také. Podobne sa píše v Jóbovi 26,7: "On rozprestrel sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím." Tieto úžasné prehlásenia indikujú božský pôvod Písem.
        V evanjeliu podľa Lukáša 17,34-36 Ježiš hovorí a Jeho druhom príchode. Vraví: "Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane. Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane." Toto demonštruje, že vedel o okrúhlej zemi konštatovaním, že ľudia na rôznych miestach na svete budú naraz prežívať noc, ráno a poludnie. Ako by obyčajný človek mohol vedieť niečo také pred 2000 rokmi?
        Ďalšie príklady vševedúcnosti Ducha Svätého sa preukazujú v inšpirovanom proroctve, že hebrejský národ Júda bude poslaný do vyhnanstva, no bude mu povolené sa vrátiť po 70 rokoch (Jer 25,11-12; Jer 29,10). A v Písme vidíme, že presne toto sa splnilo.
On takisto inšpiroval proroctvo o Ježišovi. Niekedy je to priamo predpovedajúce proroctvo, a niekedy je to vo forme "typológie", kedy určití ľudia a inštitúcie v Starom Zákone predzvedajú alebo prirovnávajú Krista určitým spôsobom. Napríklad, Boh ustanovil kňazov za prostredníkov medzi Ním a hebrejským národom, a neskôr je Ježiš nazývaný našim veľkňazom (Hebr 4,14) a takisto našim prostredníkom: "Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus" (1. Tim 2,5).
        Keď sa pozrieme na miesta, kde NZ tvrdí, že určité proroctvo bolo naplnené, často sa hovorí o týchto typologických naplneniach. Len v Starom Zákone sa nachádza aspoň 46 špecifických proroctiev o Pánu Ježišovi Kristovi, ktoré sa vyplnili počas Jeho služby tu na zemi, v Jeho smrti a zmŕtvychvstaní. V Izaiášovi 7,14 čítame: "Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel." (Immanuel znamená ‘Boh s nami’). Micheáš predpovedal, že sa narodí v malom meste Betlehem (Mich 5,1).


Zdroj: Publikácia ‘How did we get our Bible?’ od CMI, str. 5-12