Zaslepený evolučnou indoktrináciou

Warren Nunn a David Catchpoole sa zhovárajú s biochemikom a medicínskym výskumníkom Ph.D Ainsley Chalmersom


Dr. Chalmers sa obával, že na prednášateľovi nezostane ani nitka suchá, ako predkladal opozičnému obecenstvu dôkazy protirečiace evolúcii.

Okrem zopár poslucháčov, drvivá väčšina boli oddaní evolucionisti zatvrdení v ich chápaní všetkých vecí vedy, a ako toto chápanie "zahralo" v ich poli; celá idea kreacionizmu bol len mýtus.

Ako sa dr. Chalmers usadil, aby si vypočul kreačného rečníka v Flinders Medical Centre v ten deň, bol k tejto správe naklonený, no nebol pripravený na dopad, ktorý mala mať na jeho život.

Odpoveď civela do mojej tváre roky, no evolučné vymývanie mozgu ma akosi zaslepilo.

Za veriaceho v Krista sa už pokladal, no zložité otázky odložil bokom ako sa desiatky rokov míňali a jeho kariéra prekvitala. Zahrabal sa vo výskume, vzal prestížne pracovné posty a veľa tohodosiahol.

Bol rok 1991 a publikum skladajúce sa z viac než 400 ľudí bolo v tzv. Veľkom okruhu nemocnice, plné juniorského aj seniorského medicínskeho personálu, prednášateľov, profesorov a iných. Ako prezentácia pokračovala, bolo to, ako keby kreačný rečník rozprával priamo k nemu a čítal jeho myšlienky, hlavne keď vysvetľoval, že Adam a Eva boli stvorení bez chýb mutácie a žili stovky rokov.

Ako sa mu dôsledok toho uložil v mysli, zostal otrasený. “Odpoveď [na dilemu Kainovej ženy] na mňa civela celé roky, no vymytie mozgu evolúciou ma akosi zaslepilo,” povedal dr. Chalmers. “Roky som vedel, že mutácie spôsobujú starnutie/ochorenia a branie si blízkych príbuzných by viedlo k zmutovaným alelám na tom istom mieste a k problémom z toho povstávajúcich.”

Začal si uvedomovať, že aj fakt, že ľudia sú stále tu s takým vysokým stupňom mutačnej degenerácie, je vlastne mocný dôkaz pre biblickú, 6,000-ročnú históriu ľudstva. Od stvorenia našich predkov Adama a Evy s ich “veľmi dobrými” fyzickými telami (Gen 1,31) prešlo len niečo okolo 200 generácií. A úbytok genómu je takisto konzistentný s poklesom dlhovekosti po katastrofickom úbytku populácie.

No dr. Chalmers musel zápasiť s hlbšími otázkami ohľadom evolúcie. Dlho akceptoval ‘realitu’ molekúl stávajúcich sa mikróbmi; neskôr myšami, opicami a človekom pod riadením mutácie a prirodzeného výberu.

Jeho myseľ prebiehala cez závery prirodzeného výberu. Uvažoval nad pravdepodobnosťou obrovského nadobudnutia (1,000 násobného) genetického materiálu od mikróbu (4 milióny bázových párov) po človeka (3 miliardy) a vyvodil, že biológia takto predsa nefunguje.

“Gény majú časom tendenciu mutovať/degradovať, nie sa vylepšovať,” povedal. “Mutácie, aj tie malé, sú zriedkakedy prospešné a aj ak sú, vo všeobecnosti zahŕňajú stratu funkcie a/alebo nejakým spôsobom poškodenie informácie. Napríklad, mutácia, ktorá znižuje efektivitu molekulárnych púmp baktérie určených na čerpanie nutrientov z prostredia znamená, že lepšie odolá určitým antibiotikám. No táto baktéria je poškodená, takže keď sa antibiotikum odstráni, bude to zvládať horšie ako jej neodolní spoločníci. Iste, môžeme vložiť inzulínový gén do mikróbu a rozbehnúť v ňom tvorbu množstva inzulínu, no stále to bude mikrób. Žiadne množstvo detailnej genetickej manipulácie v laboratóriu nepremení mikróba na červíka alebo muchu. Čiže sa to určite nestane spontánne, ani počas miliónov rokov. A prirodzený výber to nezmení. Môžeme ho vidieť prebiehať, ale jeho efekt je triviálny v porovnaní s touto tendenciou spádu v našej DNA. Teda pre mňa, evolúcia alebo darwinizmus jednoducho neprichádzajú do úvahy.”

Prezentácia o stvorení prišla do života dr. Chalmersa v kľúčovom období, niekoľko rokov po tom, ako jeho milovaná žena Denise zomrela v dôsledku zhubného melanómu. Denise bola oddaná veriaca a bol to jej krásny vzťah s Kristom, ktorý podľa dr. Chalmersa držal ich manželstvo pokope, ako vychovali ich tri dcéry.

Dr. Chalmers má tendenciu prehliadať svoj vplyv na austrálsku vedeckú komunitu, no jeho životné úspechy zahŕňajú vyučovanie medicínskej biochémie študentov prvého a druhého ročníka; status seniorského prednášateľa na School of Medicine; výskum biochemických mechanizmov v procesoch ochorení, genetické testovanie dedičnej rakoviny a vývin analytickej metódy. Bol odhadcom NATA a členom Australasian Association of Clinical Biochemistry a Australasian Free Radical Society. A na oboch Flinders aj Griffith University, niekoľko jeho študentov úspešne ukončilo čestné aj magisterské programy pod jeho dohľadom. Po odchode do dôchodku pokračuje v spolu-dohliadaní (pro bono).

Po získaní doktorátu v 1971 nasledovala dvojročná postdoktorandská spolupráca s University of Queensland, a v roku 1973 návrat do Adelaide ako nemocničný vedec na Institute of Medical and Veterinary Science. Dr. Chalmers pomáhal v chode laboratória chemickej patológie a vykonával výskum príčin toxicity asociovanej s parenterálnym (mimoústnym) zavedením xylitolu.

V roku 1975 mu bola ponúknutá pozícia seniorského nemocničného vedca vo vtedy novopostavenom Flinders Medical Centre, kde bol angažovaný v zriaďovaní a prevádzkovaní chemického laboratória patológie, konal výskum ako aj pomáhal vyučovať prvú várku študentov medicíny.

Po celý ten čas, ako sa dr. Chalmers sústredil na tieto denné povinnosti vysokej úrovne a požiadavky výskumu, neochvejne vyznával Krista, no zároveň veril v teistickú evolúciu.

“Pozerajúc späť, vidím, že moje myslenie bolo absolútne rozštiepené. No v tom čase som bol uspokojený s myšlienkou, že ‘Boh [akosi] použil evolúciu.’”

S odstupom času je jasné, že dr. Chalmers bol na ceste prisvojiť si biblický kreacionizmus mladej Zeme, ale to sa nestalo cez noc.

Od momentu, keď prezentácia o stvorení v skorých 90. rokoch nastavila dr Chalmersa na odlišný druh úsilia vo výskume, prešlo niekoľko rokov, nastal odchod do dôchodku a človek Ainsley—nielen uznávaný vedec naplnený dekádami ľudskej znalosti—konečne prijal pravdu Genezis.

Dôkazy o Bohu kričali z práce, ktorú vykonával, ako sa pozeral na úžasnú biochemickú rovnováhu v jedinej bunke, stotinou milimetra v priemere.

“Okolo 25,000 génov a 50,000 proteínov pracuje v tejto maličkej bunke v neskutočnej biochemickej rovnováhe, aby sme mohli žiť,” vraví dr. Chalmers.

“Keď si pomyslíme, že sme raz boli oplodnené vajíčko veľkosti 1/10 mm v priemere (veľkosť jednej častice púdra) a táto bunka dala vzrast ďalším 20-30 biliardám buniek pečene, mozgu, kostí, kože, sleziny, očí, atď., aby sme mohli žiť, privádza to myseľ do úžasu.”

“Porovnávať jednu z našich buniek ku tryskáču 747 je ako porovnávať najlepší super počítač na svete so špendlíkom. 747-čka má armádu dizajnérov, tak nie je potom logické pre bunky mať dizajnéra zvaného Boh? Biblia nazýva nášho Stvoriteľa Ježiš Kristus. Celé stvorenstvo od obrovského vesmíru až po maličké bunky ukazujú na existenciu nášho Stvoriteľa Boha.”

Takto objavil to, čo iní pozorovali- že hromadenie mutácií znamená, že geneticky to s nami ide dole z kopca s každou ďalšou generáciou.

Ďalšia utvrdzujúca myšlienka bola dôležitosť toho, že všetci ľudia majú spoločný pôvod, pretože ak by to nebolo tak, ako by mohol byť Ježiš Kristus náš príbuzný-vykupiteľ?

Dr. Chalmers vraví, že jehointerakcia s presvedčenými evolucionistami prináša vyzývajúce diskusie ako aj príležitosti zdieľať skutočnosť knihy Genezis.

“Ľudia sa nechajú pohltiť vedou kvôli úspechom, ktoré vidia v jej experimentálnom odvetví. No historická veda je niečo úplne odlišné, nie niečo, na čo si ‘môžeš zavesiť klobúk’.

“Ph.D. vedci-ateisti, s ktorými som pracoval, ma vyzvali ukázať im Boha. Povedal som im, aby sa pozreli do zrkadla a spýtali sa, kto stvoril ich oči, aby videli, uši, aby počuli, ústa na rozprávanie a mozog na myslenie. Ich odpoveď- evolúcia. Jeden profesor ma nedávno nazval Ježišovým bláznom. Som na ten titul hrdý.”

V tieto dni dr. Chalmers taktiež navštevuje zbory, aby zdieľal svoje svedectvo. “Cítim, že naozaj konám Božiu prácu napriek nedostatku mojej vedomosti v určitých oblastiach. Väčšina ľudí sa zdá byť celkom vnímavá a zároveň prekvapená, keď počuje hovoriť výskumníka proti evolúcii,” vraví.

*  *  *
Dr. Ainsley Chalmers má B.Sc. z University of Adelaide, Južná Austrália, špecializáciu v dvoch odboroch chémie a magisterský a Ph.D. titul z Flinders University, Adelaide, Južnej Austrálie. Pre Ph.D. študoval mechanizmus akcie imunosupresantov thiopurínu používaný v ľudskej transplantácii. Podnikol výskum rakoviny na University of Queensland, Brisbane a neskôr sa vrátil do Adelaide, kde sa stal riaditeľom-medicínskym vedcom vo Flinders Medical Centre. Jeho výskum bol publikovaný vo vedeckých publikáciách hodnotených svetskými vedcami.

Zdroj: 

https://creation.com/ainsley-chalmers-interview