13. sporné novozákonné knihy

Sú platné?

Sedem z 27 novozákonných kníh bolo v ranej cirkvi sporných- to znamená, že sa vyskytla neistota o určitých častiach, či sú vlastne súčasťou Biblie. Boli to tieto knihy:

  • List Židom
    Narozdiel od ostatných, táto kniha je v skutku anonymná; teda nie je overený autor či už zo samotného listu alebo v tradícii o knihe. Evanjeliá sú takisto anonymné, no niet pochybností o tom, kto ich napísal vďaka podanej tradícii a spôsobu, akým autori opisujú svoj vzťah s Pánom Ježišom. 
    V prípade Listu Židom, pretože je autor neznámy, sa niektorí zdráhali pripísať mu biblickú autoritu, aj keď bol bežne používaný. Na východe bol považovaný za Pavlov a bol teda pohotovo prijatý, no na západe nebol univerzálne akceptovaný do 4. storočia. Stalo sa tak napokon vďaka vplyvu Hieronyma a Augustína z Hippo (biskupa v neskorom 4.- ranom 5. storočí v rímskej provincii Afriky) a verí sa, že bol napísaný Pavlom (napriek pochybnostiam niektorých cirkevných otcov). Tak či tak je nepochybné, že táto kniha bola inšpirovaná a je mnohými pokladaná za jednu z najskvelejších epištol NZ, obzvlášť, keď hovorí o Ježišovi Kristovi ako jedinom prostredníkovi medzi Bohom a ľudstvom.

  • List Jakuba
    Tento list o sebe tvrdí, že je od Jakuba, brata Pána Ježiša. Nebol jedným z pôvodných 12 apoštolov, no stal sa popredným vodcom v ranej cirkvi v Jeruzaleme, ako opisujú Skutky apoštolov. Niektorí dišputovali zahrnutie tohto listu do kánona, pretože podľa nich protirečil Pavlovmu učeniu o ospravedlnení z viery. Konflikt stále pretrvával v čase historika a kresťanského polemika Eusebia v 3. storočí po Kr. Na západe bol akceptovaný ako kanonický zásluhou Origena, Eusebia, Hieronyma a Augustína.

  • 2. list Petra
    Pretože jeho štýl je tak odlišný od 1. listu Petra, našli sa takí, ktorí pochybovali, či mohli byť obidva naozaj napísané Petrom. No len "použitie" iného pisára k písaniu listu alebo jednoducho iná príležitosť listu je dosť na vysvetlenie rozdielov v štýle. Naša vzorka Petrovho písania je príliš malá na posúdenie toho, či bol list ním napísaný len na základe štýlu, a keďže kniha o sebe tvrdí, že je napísaná Petrom, berieme to ako pravdu, keďže neexistuje dôkaz, ktorý by tvrdil opak. 

  • 2.-3. list Jána
    Oba tieto listy boli adresované súkromným osobám a mali len obmedzenú cirkuláciu. Pretože Ján na seba odkazuje ako na staršieho a nie apoštola, niektorí pochybovali, či je to tá istá osoba. No Muratoriho kánon v 2. storočí beztak uznal jeho pravosť.

  • List Júdu
    Napísaný ďalším Kristovým bratom, tento list odkazuje na nebiblickú ‘knihu Enocha’ (14-15) a dosť možne aj na ‘Mojžišov predpoklad’ (9). Hieronym, teológ a historik z 4.-5. storočia toto špecificky cituje ako dôvod, prečo bolo jeho zahrnutie rozporuplné. No Pavlove používanie pohanských básnikov je dobre známe, a nespôsobilo dišputu ohľadom jeho kníh. Júda bol veľmi skoro zoširoka akceptovaný, začínajúc v polovici/ konci 2. storočia.

  • Zjavenie Jána
    Je to jedinečný prípad- existuje dôkaz, bolo prijaté v 2. storočí a stala sa spornou až neskôr. Biskup z 3. stor. Dionýz ju odmietol kvôli tomu, že 1) autor sa nehlásil za apoštola, 2) zoradenie a myšlienka knihy sú veľmi odlišné od Evanjelia podľa Jána a 3) gréčtina zo Zjavenia sa drasticky líši od gréčtiny Jánovho evanjelia. Avšak na všetky tieto body existujú dobré odpovede- napríklad, pretože Zjavenie je apokalyptická kniha, môže sa očakávať odlišný štýl písania kvôli ohromujúcej dráme Jánových videní. Takisto najranejšia tradícia poukazuje na apoštola Jána ako autora Zjavenia.