2.si citlivý na hriech?
Poďme späť do kapitoly 1. Jánovej prvej epištoly, k tomuto prehláseniu vo verši 5: “A toto je zvesť, ktorú sme počuli od neho a ktorú vám zvestujeme, že Bôh je svetlo, a že niet v ňom nijakej tmy.” Ján hovorí, že posolstvo, ktoré k nám Pán poslal je o Ňom, presnejšie, že On je absolútne bezhriešny. Grécky text doslova znamená, že v Ňom nie je jeden kúsok temnoty. Teda, “Keď povieme, že máme obecenstvo s ním a chodíme vo tme, luháme a nečiníme pravdy” (v.6).
Svetlo a tma nespolunažívajú. Jedno vyháňa to druhé preč. Ján rozvíja túto tému ďalej: “Keď chodíme vo svetle, jako je on vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým, a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu. Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy. Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravedlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti. Keď povieme, že sme nehrešili, robíme ho lhárom, a niet v nás jeho slova” (v. 7-10).
Niektorí ľudia robia dosť obdivuhodné vyhlásenia, ktoré ale neobstoja. Tvrdia, že majú spoločenstvo s Bohom- teda, že sú kresťania (v.6), nemajú hriechu (v.8), a dokonca, že ani nikdy nezhrešili (v.10). Myslia si, že kráčajú vo svetle, keď v skutočnosti chodia vo tme. Je charakteristické pre neveriacich zabúdať, nevšímať si hriech v ich životoch. Osoby spomenuté vo verši 8 neriešia svoje hriechy, pretože si myslia, že dosiahli štádium, kde sú bez hriechu. No títo zvádzajú samých seba. Tí spomenutí vo verši 10 nikdy ani nevyznali, ani nepriznali hriech. S takýmto postojom v skutočnosti potupujú Boha, pretože Boh vraví “všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej” (Rim 3:23). Keďže neveriaci sú tak necitliví voči realite ich stavu, ľudská hriešnosť je ten správny štartovací bod v zdieľaní evanjelia.
Veriaci, na druhej strane, „chodia vo svetle, ako je On sám vo svetle“ (v.7). My kráčame bezúhonným chodníkom, ba čo viac, „vyznávame svoje hriechy“ (v.9). Praví veriaci majú správne vnímanie hriechu. Vedia, že ak idú do spoločenstva s Bohom, musia byť svätí. Keď sa v ich živote vyskytne hriech, vedia, že ho musia vyznať.
Ján posúva toto učenie do ďalšieho levelu v nasledujúcej kapitole. „Moje dieťatká,” vysvetľuje, “toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého.” (v.1). Skutoční veriaci si uvedomujú, že nemusia hrešiť. No keď aj zhrešia, vedia, ku komu ísť- k Ježišovi Kristovi, zástupcovi veriaceho. Prostednícke dielo Krista je jedna z najväčších trinitariánskych istín nášho spasenia. Je to povzbudzujúca skutočnosť, ktorej sa možno držať, keď čelíme osobnému hriechu.
Osoba, ktorá je skutočne spasená je citlivá voči realite hriechu v jeho alebo jej živote. Toto je príklad, ktorý nám Pavol zanechal hovoriac o jeho zvýšenom povedomí výsledkov hriechu v jeho vlastnom živote (Rim 7:14-25). Zváž, ako sa to vzťahuje na teba. Si si úplne vedomý duchovného boja, ktorý prebieha v tvojom vnútri? Uvedomuješ si, že aby si mal pravú jednotu s Bohom, musíš žiť svätý život- že nemôžeš kráčať vo tme a zároveň tvrdiť, že s Ním máš spoločenstvo? Si ochotný vyznať a zanechať akýkoľvek hriech vo svojom živote, keď sa ho staneš vedomým? Uvedomuješ si, že si môžeš vybrať nehrešiť- že nebojuješ boj, ktorý si vopred určený prehrať? No keď padneš, ideš ku svojmu božskému zástupcovi? Zvoláš niekedy s Pavlom, “Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!” (Rim 7:24), pretože si unavený z ťarchy hriechu v tvojom tele? Ak áno, očividne si kresťan. A keďže je tvoje spasenie isté, môžeš si ho užívať a byť plne uistený.