Kolobeh vody
H2O "ide s prúdom"
Autor: Ron Neller
Aby mohli prežiť, všetky živé organizmy sa spoliehajú na vodu; jej distribúcia a pohyb (známy ako vodný alebo hydrologický cyklus) sa vyučuje od základnej školy až po univerzitu.
Tento vzor pohybu vody je dobre chápaný. Voda sa vyparuje, kondenzuje v oblakoch a potom sa vracia späť na zem ako zrážky (dážď alebo sneh). Časť z nej vsaje do zeme (infiltrácia) a je uložená ako pôdna a podzemná voda. Odtiaľ je premiestnená späť do atmosféry rastlinami. Ďalšia časť sa premení na potok, ktorý si nakoniec nájde cestu do jazier alebo oceána. Samozrejmý proces, no rozumeli sme mu vždy?
Historické presvedčenia
Starovekí Gréci mali dosť odlišné predstavy o vodnom kolobehu. Táles z Milétu (neskoré 7.- skoré 6. storočie pred Kristom) veril, že potoky a rieky vychádzali z obrovského podzemného sladkovodného jazera, "roklinami" prepojeného so zemským povrchom. Voda potom tiekla cez povrchové pramene do riek po celom svete.
V 4. storočí pred Kristom Aristoteles opísal kolobeh vody o niečo presnejšie, ale rovnako ako Táles zotrval v presvedčení, že podzemská voda bola hlavným zdrojom. Napísal, že by bolo absurdné "myslieť si, že rieky čerpajú všetku ich vodu zo zdrojov, ktoré vidíme (pretože väčšina riek tečie z prameňov)."1
Leonardo da Vinci (píšuc niečo po r. 1500) premýšľal nad podzemnými mechanizmami, ktoré by vyniesli vodu do hôr.
Odkazujúc na Tálesa, Platóna a Aristotela, Dooge píše, "Spoločná chyba ich myslenia bolo pevné presvedčenie, že dážď nepostačoval na dodávku toku prameňov a riek."2 Táto chyba bola zachovaná aj v nasledujúcich storočiach. Leonardo da Vinci (ktorý písal po roku 1500) premýšľal nad podzemnými mechanizmami, ktoré by vynášali vodu do hôr. A Galileo (okolo r. 1600) poznamenal, že bol frustrovaný, pretože nemohol porozumieť zdroju vodných tokov.
Správne porozumenie kolobehu vody sa neobjavilo do 17. storočia. V roku 1674 Pierre Perrault uverejnil svoj výskum o vodnom kolobehu. 3 "Prezentoval štúdiu značnej časti rieky Seiny, začínajúc pri jej zdroji na severozápade mesta Dijon. Používajúc číselné odhady demonštroval, že odtok rieky ročne predstavuje len jednu šestinu objemu vody pretekajúcej cez povodie ako dážď a sneh za rok." 4
Týmto prehlásením konečne povstalo celistvejšie porozumenie kolobehu vody.
Čo hovorí Biblia
Pretože voda je nevyhnutný komponent života, nie je prekvapujúce, že Biblia má toho veľa povedať o jej distribúcii a pohybe. Aj keď bol zámer týchto 'kolobehových' veršov ilustrovať Božie kráľovstvo, tak či tak obsahujú hydrologické koncepty, ktoré boli ďaleko za myslením filozofov a učencov v minulosti.
Jedna z najstarších kníh Biblie, kniha Jób, poskytuje jasný opis mnohých aspektov vodného kolobehu. Zahŕňa vyparovanie, kondenzáciu a zrážky (Jób 36,27-28), a tvorbu oblakov (Jób 26,8). Ďalšie knihy podávajú dodatočné náhľady- verše o vyparovaní (Žalm 135,7), zrážkach (Žalm 104,13), infiltrácii (Iz 55,10), o uvoľnení podzemnej vody cez pramene (Gen 16,7; Žalm 104,10), o rose a dažďovej vode (Deut 32,2), potopách v púštnych tokoch (Iz 44,3-4), ako aj pohyboch oblakov a pretrvávajúcej podstate tohto všetkého (Kaz 1,6-7).
No Biblia nekončí len pri zozname súčastí vodného kolobehu. K tomu všetkému aj poznamenáva, že tieto sú prepojené zákonmi a že tento proces je cyklický. Tieto dva koncepty neboli porozumené ranými učencami.
V knihe Jób 38,33 sa Boh pýta Jóba na jeho schopnosť ustanoviť prírodné zákony. Boh je racionálna bytosť a tu svoju rozumovosť preukazuje tvorením zákonov či ustanovení pre to, čo teraz poznáme ako prepojenia hydrologického cyklu. Toto presvedčenie v racionalitu Boha vskutku poskytlo samotný základ pre Vedeckú revolúciu.
"Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor. Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly." Kazateľ 1,6-7
Vložené v týchto veršoch sú koncepty cyklu a rovnováhy vody, ktorá je založená na konzervácii hmoty.
Biblická presnosť
Biblia neprezentuje neistotu, nepresnosť alebo protirečenie v jej opise hydrologických procesov. Kolobeh vody v nej nie je opísaný ako podzemné vody vtiahnuté do hôr, aby potom mohli prúdiť ako potoky, ktoré zásobujú rieky sveta. Namiesto toho Písmo maľuje bezchybný obraz dynamiky a jednotlivých častí tohto systému tisícky rokov pred prvým 'vedeckým' meraním, ktoré potvrdilo, že to tak skutočne je.
Správne vedecké porozumenie vodného kolobehu prichádzalo dlho, no božské vysvetlenie tohto najkritickejšie životu potrebného systému ním bolo k dispozicií v Biblii. Viac než dvetisíc rokov vedeckých debát, pozorovaní a meraní potvrdilo to, čo Boh odhalil (v prislúchajúcich komentároch a analógiách) v Jeho inšpirovanom Slove.
Zdroj:
https://creation.com/water-cycle
http://ib.bioninja.com.au/standard-level/topic-4-ecology/44-climate-change/water-cycle.html