Musí byť organizácia? - kapitola 5
Samozrejme môže (a aj bude, a často tak robí) niekto namietať klasickú námietku o veľkom počte denominácií, že ako sa kresťania po reformácii štiepili a tak podobne. Budú tvrdiť, že je to zlý znak a teda,že z tohto dôvodu je lepšie mať jednu centrálnu organizáciu, „aby nedošlo k takýmto štiepeniam.“ Nezdôvodňuje sa to biblicky, ale takto – a potom sa v Písme spätne hľadajú dôvody ako to obhájiť. Samo v sebe toto tvrdenie nemôže byť pravdou, pretože na príklade rímskokatolíckej cirkvi, ktorej členovia so zatajeným dychom toto používajú ako „argument“, môžeme vidieť, že sa štiepila dvakrát a ešte aj sama v sebe je naďalej rozštiepená (rímskokatolíci – grékokatolíci). Prvé odštiepenie nastalo v r. 1054, kde sa dovtedajšia rímska cirkev, rozdelila na východnú (pravoslávnu, alebo ortodoxnú) a západnú (rímskokatolícku) a toto bol aj rok skutočného vzniku rímskokatolíckej cirkvi, ako ju poznáme dnes (väčšina záležitostí ako omša, spoveď, celibát, panenstvo Márie aj po pôrode a iné, boli domyslené a ustanovené po tomto dátume). Druhé štiepenie nastalo v druhej polovici 19. stor., kedy sa oddelila od RKC tzv. „Starokatolícka cirkev“. O tomto fakte sa vo väčšine krajín starostlivo mlčí a veľká väčšina veriacich o tom vôbec nevie. Narušilo by to falošný obraz neexistujúcej „jednoty“. Ja sám som o tejto veci nevedel a dozvedel som sa to až po tridsiatom roku môjho života. Len obrovské násilie, vyvražďovanie a donucovanie vyhrážaním, mučením a intrigami, zabránilo dávnemu rozdrobeniu a rozpadu RKC na viaceré „pravé cirkvi“. Navyše k tomu ani zďaleka neexistoval obraz „milujúcej, jednotnej katolíckej cirkvi“. Častokrát na konciloch dochádzalo k obrovským hádkam, ktoré vyúsťovali do dlhodobých sporov, kde jedna strana dávala druhú veselo do kliatby a po ustanovení mnohých dogiem RKC časť biskupov odišla, protestovala, na to bola pozbavená úradu, atď. Presne takto vznikla spomenutá „Starokatolícka cirkev.“ Jednota bola držaná len pápežskou mocou, a to iba navonok. Jednota RKC, to je len taká rozprávka pre bežného „laika“, aby mal človek naivný „argument.“
Takisto tu bolo cieľavedomé a systematické vyvražďovanie veriacich kresťanov – RKC ich nazývala (a stále na mnohých úrovniach nazýva) „bludári“, heretici“, „rozkolníci“ a všelijako inak, - ktorí biblicky správne odmietali falošnú autoritu pápeža a nebiblickej hierarchie a rituálov RKC a radšej podstúpili hrôzostrašné mučenia a nepredstaviteľne bolestivé smrti na najrôznejší spôsob, akoby mali zaprieť živého Krista, ktorý všetko vykonal raz a navždy na golgotskom kríži. Takto boli vyvražďované celé rodiny, ba dokonca takmer celé obce! Brutálne techniky mučenia boli vymyslené najmä dominikánmi a neskôr „zdokonaľované“ opäť dominikánmi a františkánmi. No ani iné katolícke rády sa nenechávali zahanbiť, pričom mimoriadne úspešní boli najmä jezuiti. Nijakí tyrani histórie sa ani len zdiaľky svojou krutosťou nepriblížili týmto „božím služobníkom“. V podzemí kláštorov sa diali tie najstrašnejšie horory, také strašné, aké sa aj najodvážnejší filmový tvorca neodváži nafilmovať a sú ďaleko za predstavivosťou mnohých ľudí a ďaleko za tým, čo si aj ľudia mimo rímskokatolíckej cirkvi dokážu vôbec pripustiť. Hromadné prenasledovanie bolo vedené na príkaz rímskej cirkvi a často vykonávané svetskými panovníkmi – aj keď naozaj len v časti prípadov. Toto dodnes zaslepení katolíci s veľkým sebauspokojením používajú ako výhovorku, že to priamo ich cirkev nerobila. Robila to hlavne priamo – prvá fáza Inkvizície bola „episkopálna“, čiže „biskupská“, potom pápežská, potom rímska … Rímskokatolícka cirkev inkvizíciu vymyslela, ustanovila, nariadila a riadila. Boli to jej nariadenia, jej výtvor a mala na to aj vlastný úrad – ako som už spomenul - najprv to bola tzv. „Episkopálna inkvizícia“ a ňou to začalo v 12. storočí. Potom neskôr z toho bola Pápežská inkvizícia, ešte neskôr Rímska inkvizícia, v r. 1908 sa z toho stalo „Sväté ofícium“ a dnes je to „Kongregácia pre náuku viery.“ Navyše tu boli spomenuté kláštory, priamo pod direktívou RKC a tie majú na svedomí vysoké percento celkových obetí. Toto súhrnne poznáme pod pojmom „Svätá inkvizícia.“ Všetko sa to dialo rukami domnelých „zástupcov“ Krista, a vraždilo sa a mučilo sa v Jeho - Kristovom mene.
Jn 16, 2 – 3
„Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. A budú to robiť preto, lebo nepoznali Otca, ani mňa. Ale povedal som vám to preto, aby ste si spomenuli, keď príde tá hodina, že som vám to hovoril.“
Každý kto vás zabije, BUDE SA NAZDÁVAŤ že tým slúži Bohu . . . A budú to robiť preto, lebo nepoznali Otca, ani mňa . . . Niet divu, že svet veľmi rád poukazuje dodnes palcom na „kresťanov“ ako vraždili – práve na inkvizíciu a na križiacke výpravy – ktoré taktiež rozbehla RKC. Nerozoznáva len ten fakt, že to neboli kresťania. Ani jeden z nich. Títo vrahovia nenasledovali učenie Krista ani tí ostatní, ktorí to mlčky schvaľovali. Toto bol hnací motor „jednoty“. Faloš, klamstvá, úklady, násilie a vraždy. Skutky tmy.
Gal 5, 19-21
„A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné.“
Neraz v rámci tejto vynútenej „jednoty“ existovali dvaja pápeži a dokonca aj traja! Zlikvidovanie protivníka (väčšinou zavraždením) a následne takmer vždy aj jeho stúpencov zabezpečilo, že sa „jednota“ udržala. Akonáhle sa objaví niekto s iným názorom, dnes nie je daný do kliatby, ani ho nevydajú na mučenie, ale najprv býva napomenutý, potom „pozbavený úradu“ (stane sa „emeritným“) a niekedy až exkomunikovaný – čiže vylúčený. Teraz som mal na mysli „duchovného.“ Známe sú označenia ako „heretik“, „kacír“, „bludár“ a iné – ako som už spomenul. Ja sám som pred týmto všetkým dlhoročne zatváral oči. Ba čo viac. Obraňoval som rímsku cirkev. Vedomosti a informácie som síce nemal, ale mojou – v prvom rade vnútornou odpoveďou bolo, že „to by sa predsa nemohlo stať.“ Nemal som ale odpovede, a rozhorčene som vždy reagoval typickými odpoveďami katolíka „veď aj v cirkvi sú len ľudia“, „stále len útočíte na cirkev“, „nerozumiete tomu“, a podobne. Ako chlapec som mal ale viacej úprimnosti ako dospelý muž. Prepadol som tomu s vekom. Keď som bol chlapec, kládol som úprimné otázky. A jednoduché otázky. Dobre sa pamätám, keď nás po prevrate začali učiť mníšky náboženstvo a ja som sa opýtal, že kde bol Duch Svätý, keď rímska cirkev toľko vraždila. Nemohol som si to dať dokopy – keď som počul o Ježišovi, že je plný lásky, Boh je láska, a teda človek vedený Duchom svätým môže zabíjať? Odpovede sa mi nedostávali a pre mnoho „neodkladných vecí“ som ich zas až tak detailne neskúmal – tak, ako drvivá väčšina mojich katolíckych spolužiakov. Za celé roky štúdia na katolíckom gymnáziu si neviem spomenúť na jediný rozhovor o Písme a o Bohu so spolužiakmi. Môžem sa mýliť, možno som zabudol. Ale určite si dobre pamätám, že Boh nebol ani na druhom, ani na treťom, ba ani na desiatom mieste v našich životoch. Bol len tam kdesi v mŕtvych rituáloch, v studených obradoch, ktorým som nerozumel a vekom som už aj otupel v tej snahe. Bolo to pohodlné – odsedieť či odstáť si omše, a ísť po svojom. Tak si človek spokojne žil … BEZ Boha. Nejaké to mechanické odrapkanie si pár naučených textov, mysľou samozrejme inde – nikto, kto je úprimný, nepovie, že jeho myseľ je sústredená pri sedemdesiatom ôsmom zdravase … Toto odriekávanie sme volali „modlitby“.
Človek nechce opustiť svoj zvyk, to čo pozná a odovzdať sa s dôverou do rúk Bohu – tomu skutočnému, ktorého takisto nepozná. Nechce, nemá záujem a ani si nemyslí, že by niečo mal riešiť, veď je predsa toľko horších ľudí odo mňa, však? Ako keby to Boh niekde povedal …
Teraz späť k téme.
Tento vyššie spomenutý pseudoargument štiepenia a jednoty je ale neudržateľný hlavne biblicky. V apoštolských listoch môžeme čítať, ako apoštoli pozdravujú rôzne cirkvi v rôznych mestách. Nikde sa ale nedočítame, žeby mali tieto cirkvi nejakú centrálnu autoritu. A predsa existovali! Delenie na nezdravé odštiepence sa nedialo preto, žeby Boh nebol dostatočne všemohúci, alebo preto, žeby sa bol mýlil, keď povedal, že organizácia na systéme nadradenosti a podradenosti tu nesmie byť.
Lk 22, 24-26
„Vznikla medzi nimi aj hádka, kto z nich je najväčší. Povedal im : „Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci. Vy tak nerobte ! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník.“
Vy tak NEROBTE.
Údajný Kristov námestník, ktorý si hovorí dobrodinec a „apoštol“ stáročia panoval nad národmi, nechával sa nosiť na nosidlách a králi mu vzdávali úctu, ľudia sa klaňali pred ním a bozkávali mu ruky . . . toto ale rozoberiem v inej kapitole. Delenie a oddeľovanie sa, sa dialo najmä kvôli hriešnosti človeka, kvôli túžbe po moci, ale hlavne kvôli ODDELENIU sa skutočných veriacich od falošných veriacich. Toto bol ten hlavný dôvod. Oddelenie sa na základe Božieho zámeru. A toto sa dialo už za apoštolských čias. A presne z takéhoto dôvodu - túžbe po moci - sa udial aj opak - zjednotenie pod hierarchiu!
1 Kor 11, 18 – 19
„Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím. Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí.“
Čo sa to tu píše ? Musia . . . MUSIA byť rozkoly – aby sa ukázalo, kto sa osvedčí - teda kto je veriaci! Ako sa toto deje v katolíckych farnostiach? Nedeje sa to … pretože sa tam všetko deje automaticky, bez rozmyslu sa opakujú naučené úkony. Všetko je to bez osobného vkladu jednotlivca, je to len nasledovanie pravidiel. Aké rozkoly? V čom? Niet v čom, lebo ľudia prídu na omšu, urobia svoje naučené veci a odídu. Ale nie takto je to v kresťanstve. Toto delenie, ktoré sa dialo už za apoštolov – a dodnes sa v zdravých kresťanských zboroch musí diať – dialo sa a deje sa – znova píšem - na základe BOŽIEHO ZÁMERU! Tento zámer je oddeliť skutočných veriacich, od ľudí zo sveta. To je delenie od Boha – presne naopak ako tvrdí, RKC, že je to od diabla. Oni prevracajú Božie zámery a označujú ich za diablove a zas naopak – hierarchiu až po pápeža označujú za Božiu vôľu a Jeho dielo. A je to dielo Satana. Práve preto, aby nedošlo k zhrnutiu všetkých pod falošnú jednotu a pod falošné učenie, Boh dal vo svojom slove kritériá pre oddelenie sa. Nelení sa mi zopakovať, že RKC robí presný opak toho, čo nariadil Boh, a ešte to obhajuje ako dobré, hoci je to veľmi zlé.
Iz 5, 20
„Beda tým, čo zlé nazývajú dobrým a dobré zlým, čo tmu pokladajú za svetlo a svetlo za tmu, horké pokladajú za sladké a sladké za horké.“
Beda takýmto ľuďom!!! Hierarchia práveže zamedzuje zdravému deleniu a umožňuje falošným veriacim zotrvávať v spoločenstve, stúpať po jeho hierarchickom rebríčku a toto spoločenstvo ovplyvňovať a dokonca ho aj ovládať! Je toto dobré? Nie. Ale hlavne. Je to vzbura proti nariadeniu Boha, ktorý jasne povedal, že hierarchia nesmie byť. Námietky typu, že menej bolestné by bolo byť pod jednou organizáciou, bolo by to menej kruté a podobne nie sú nič inšie, ako – opakujem znova - odporovanie Bohu a sú presným opakom toho, čo skutočne takáto centrálna autorita priniesla a nesú v sebe vždy slovíčko „by“, „bolo by“, alebo „keby“, ktoré je napríklad často spomínané v onom známom prísloví „keby, boli by sme v nebi.“ To, čo táto „jednota“ ale v skutočnosti priniesla bol presný opak toho, čo sa dodnes podsúva. Bolo to neopísateľné utrpenie desiatok miliónov ľudí, zmätok, ľahostajnosť a niet najmenších pochýb o tom, že to dalo základ pre zrod ateizmu. Poviem to jednoducho. Boh to vymyslel lepšie! Jediný dôvod jednoty môže a musí byť Božie slovo, skrze vieru v Ježiša Krista Biblie a na základe slobody v Kristovi.
Boh nikdy v Novom zákone neustanovil nijaké špeciálne osoby, ktoré by dostali právo vykladať Jeho Slovo na základe nejakej centrálnej autority – presne naopak ako tvrdí RKC. To, že existujú nevyučení ľudia a ľudia, ktorí Písmo prekrúcajú na vlastnú záhubu, ako píše Peter, nikomu nedáva ani právo ani moc si zobrať Písmo do svojich rúk.
2 Pt 3, 15 – 16
„A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.“
To, že existujú takíto zatvrdení ľudia je skutočnosť, ktorú nejaké snahy človeka nezmenia. Od počiatku sveta sú ľudia, ktorí prekrúcajú Písmo a v Ríme sedia tí najlepší v tomto obore. Lebo sú ľudia určení na spásu a na zatratenie – pozri 1 Pt 2, 6–8. Poviem znova. Tento fakt nikomu nedal právo vymyslieť organizáciu a tvrdiť, že my máme patent na rozum, my to ideme zmeniť a nám to dal sám Boh (zmenil to, čo sám povedal??? (Mal 3, 6, Hebr 13, 8) a ak nesúhlasíš, beda ti ! Je to len ďalší súkromný výklad – a nie je postavený na základe Písem, ale na základe filozofovania a zákona sily – nás je viac, my máme pravdu.
Pavol bol vybraný Kristom aby bolo dokonané Božie zjavenie – a Písmo mohlo byť zavŕšené. Zjavenie bolo ukončené, úrady prorokov, apoštolov a špeciálnych kňazov naplnili svoju funkciu a viac ich v Novom zákone nenachádzame. Boh dal človeku rozum, pretože ho stvoril na svoj obraz (Gn 1, 26 – 27) a tomu, kto ho naozaj hľadá, dáva Ducha Svätého.
Jn 16, 13 – 14
„Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.“
Ez 36, 26
„A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás, odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčť podľa mojich nariadení a zachovávať moje výroky a plniť ich.“
Duch Svätý vedie takéhoto človeka a bezpečne ho zachová pre večnosť. On nepotrebuje nejakú „neomylnú cirkev“, pretože on sám je neomylný a takáto cirkev neexistuje. Každý jeden človek sa mýli a to, že sa viac ľudí dá dokopy má za následok len viac omylov. Určite nie neomylnosť.
Rim 3, 4
„Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a všetci ľudia klamú, ako je napísané: „Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojich slovách a zvíťazil, keď ťa budú súdiť.“
On sám vedie veriacich a to, že sú odlišnosti, je vysvetlené dostatočne. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči . . . Človek je stvorený na Boží obraz. Preto môže Boha bezpečne spoznať po Jeho reči – a to je Biblia. Ž 119,9, Prís 30, 5-6, Dt 4,2,Jn 17, 17
Toto ale chápe iba znovuzrodený človek. Pre neobrátenú, telesnú myseľ, je to vždy zákerný útok, znevažovanie, robenie rozbrojov, ničenie “jednoty“, rozkolníctvo, kacírstvo a podobne.
3 Jn 1, 9 – 11 opisuje, čo prinieslo vyvyšovanie sa jedného nad druhého:
„Niečo som už cirkvi písal, ale Diotrefes, ktorý si rád ako prvý medzi nimi počína, nás neprijíma. Preto až prídem, upozorním na jeho skutky ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči, a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by ich chceli prijať, bráni a vylučuje ich z cirkvi. Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha, kto robí zle, Boha nevidel.“
Tu je sám apoštol Ján neprijatý od niekoho, kto si robil nároky byť niekým „vyšším“ v zbore – teda cirkvi. A tento človek svojvoľne vylučuje iných veriacich. Presne tak, ako to robila RKC po celé stáročia. Hrozila vylučovaním, ale nie preto, žeby sa králi a princovia nepodrobovali učeniu Písem a Ježišovi Kristovi. Ale preto, lebo sa nepodrobovali im. Tak hrozili exkomunikáciou. Lenže vylúčenie bolo postupom stáročí a nárastom odpadnutia v Ríme veľmi zriedkavé. Oveľa častejšie bolo mučenie a strašná smrť v nevýslovných bolestiach. V mene Krista. Toto priniesla organizácia RKC. Takzvané „dobré veci“, ktoré táto organizácia so sebou priniesla nie sú vo svetle Písem hodné ani aby boli spomenuté. Prečo?
Prís 28, 9
„Ak niekto odvracia svoj sluch, aby nečul zákona, jeho modlitba je priam hanebnosť.“
Keby sa aj našiel – ako sa zaiste nájde katolícky horlivec, ktorý príde s veľkým výpočtom „dobrých vecí“, nech si ušetrí námahu a najprv sa opýta sám seba: Bolo to hodné životov miliónov ľudí? Pre zmenšovateľov inkvizície platí otázka rovnako, len s ich pomyselne menším číslom mŕtvych.
Jn 16, 2 – 3
„Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. A budú to robiť preto, lebo nepoznali Otca, ani mňa. Ale povedal som vám to preto, aby ste si spomenuli, keď príde tá hodina, že som vám to hovoril.“
A budú to robiť preto, lebo nepoznali Otca, ani mňa…
Duch Svätý sám je dosť mocný (je Všemohúci), aby zachoval, udržal a uchránil svoje učenie. Nepotrebuje neomylnú organizáciu, nepotrebuje hierarchický systém a preto ho ani neustanovil.
Ježiš Kristus je sám dosť mocný aby vykonal všetko. Hľaď IBA na Neho, choď IBA za Ním, pros IBA Jeho, modli sa IBA k Nemu, vzhliadaj IBA na Neho, chváľ IBA Jeho, pros o čokoľvek u Boha IBA a LEN Jeho a nikoho iného. Spoliehaj sa IBA na Neho a Jeho dokončené dielo. K tomu Rím nepotrebuješ, lebo oni ti nemôžu nič zaistiť, okrem večného trestu.
Medzi Bohom a tebou môžu byť iba dve veci. Buď je to Ježiš, alebo hriech.