Trojica zjavená v Starom zákone


Keďže v poslednom období sa množí odpadnutie v kresťanských kruhoch a s rastúcou tendenciou sa množia útoky proti Božej trojjedinej podstate zjavenej v Písmach, bude dobré venovať sa tejto téme.
Najprv je treba povedať, že doktrína Trojice je srdcom viery kresťana a viera v ňu, či jej odmietnutie majú radikálne – večné následky pre veriaceho človeka.
Nie je žiadnym veľkým objavom vysloviť vetu, že to, že človek prehlási že verí, ešte neznamená nič a že tu je obrovské množstvo falošne alebo nesprávne veriacich ľudí.  Falošne veriaci sú tí, ktorí boli oboznámení s pravdou, ale ju napriek tomu odmietli, nesprávne veriaci sú tí, ktorí boli do takejto viery navedení inými. Nijako ich to (nesprávne veriacich) neospravedlňuje pre Bohom, ale uvádzam to pre poriadok. Môžeme s istotou tvrdiť že úplná väčšina ľudí, ktorí o sebe hovoria, že sú veriaci, veria falošne, alebo nesprávne.
Ako bolo spomenuté vyššie, nesprávna viera nikoho neospravedlňuje ani mu neuľahčuje jeho situáciu pred Bohom, pretože poznanie Boha je zodpovednosťou každého človeka osobne. Každý človek sa má osobne dopytovať po svojom Stvoriteľovi a hľadať pravdu o ňom, nie sa spoliehať ne nejaké spoločenstvá alebo jednotlivcov. Viera je osobné presvedčenie, musí teda prameniť z osobného poznania. Poznania Písem. Práve preto len maličké percento, alebo zrejme len promile percenta nachádza život a vchádza úzkou bránou.

Mt 7, 13-14 
„Vojdite tesnou bránou, lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú, lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“

Teda v tomto dokumente sa budem venovať doktríne o trojjedinej podstate Boha, známej ako Trojica.

Čo to vlastne učenie o Trojici je

Doktrína Trojice učí, že:

Boh je jeden.

V Bohu sú tri božské osoby.

Otec
Syn
Duch svätý

Každá osoba je plne Bohom, spolu tvoria jednu bytosť.

Všetci traja spolu tvoria jediného Boha a sú Jeho súčasťou, spolu existujú, sú večné, sú si rovné, ale sú navzájom odlišné osoby čo do funkcie, ale totožné čo do podstaty.
Otec je večný (Iz 63, 16)
Syn je večný (Kol 1, 17)
Duch je večný (Hebr 9, 14)
Spolu tvoria Božskú trojicu volanú Boh.

Čo Trojica nie je

Trojica nie sú traja menší bohovia, čo nejako spolu tvoria jedného „veľkého boha.“
Trojica nie je zloženina v pomere, kde Otec je jedna tretina, Syn druhá a Duch tretia tretina z Boha.
Trojica nie je trojaká „manifestácia“ jedného Boha, kedy sa raz tento ukazuje v Písmach ako Otec, raz ako Syn a raz ako Duch.
Trojica nie je polyteistická, ako to napríklad učia mormóni.
Trojica nie je panteistická, ako učí hinduizmus, že všetko je Boh a Boh je všetko.
Trojica nie sú traja bohovia.

Funkčný poriadok Trojice

V Trojici sú si všetci traja členovia navzájom rovní, ale majú rôzne funkcie. V Božej rade si to takto sám Boh usporiadal a zjavil nám to vo svojom zapísanom slove.
Nič to nemení na tom, že Otec je 100% Boh, Syn je 100% Boh a Duch je 100% Boh.
Sú tu ale rozdielne funkcie u každého tohto člena.

Funkcia Otca

Otec je Zdrojom, tým, ktorý posiela a je Plánovateľom spásy.

On je Zdrojom všetkého dobrého (Jak 1, 17)
On posiela svojho jednorodeného Syna (Jn 3, 16)
Je Plánovateľ spásy (Ef 2, 8-9, Mt 10, 32)

Funkcia Syna

Syn je Ten, ktorý bol poslaný zomrieť a dosiahnuť spásu pre tých, ktorí sú Jeho.

Bol poslaný Otcom (Jn 20, 21)
On prišiel aby našiel a spasil, čo zahynulo (Lk 19, 10)
Prišiel volať hriešnych ku pokániu (Mt 9, 13; Mk 2, 17)
Prišiel zomrieť za hriešnika (Jn 12, 27)
Prišiel spasiť svet (Jn 12, 47)

Funkcia Ducha

Duch svätý je Vykonávateľ Božích plánov. On je Ten, ktorý dokonáva Božie plány a uvádza ich „do praxe.“

Vedie k pravde (Jn 16, 13)
Upokojuje, teší srdcia veriacich (Jn 14, 16)
Dáva nám múdrosť (Ef 1, 17)
Prihovára sa za veriacich (Rim 8, 27)
Dáva veriacim moc (Sk 1, 8)
Pomáha nám v našich slabostiach (Rim 8, 26)
Dáva veriacim duchovné dary (1Kor 12, 11)
Prináša ovocie ducha (Gal 5, 22-23)

Pri tom všetkom treba mať na pamäti, že nie je možné Boha vtesnávať do pokriveného ľudského myslenia, a prirovnávať Ho k ľudským štandardom. Boh nie je nejaká firma, kde jeden je nadradený druhému. Toto jasne vidieť, ako neskôr ukážem na činoch Syna alebo Ducha ako v Starom, tak aj v Novom zákone, kde obidvaja vystupujú ako Boh, konajú a rozhodujú ako Boh.
To, že má jedna osoba v Bohu inú funkciu ako druhá, neznamená jej podradenosť alebo naopak nadradenosť.
Ak má niekto problém s porozumením Trojice, nemusí byť zúfalý. To máme my všetci. Ako priblížim nižšie, nám ľuďom tu na zemi nie je možné plne pochopiť Božiu podstatu.

Prečo o Trojici?

Dnes je toto učenie opäť po mnohých stáročiach pod čoraz väčším tlakom zo strany tých, čo sa vydávajú za kresťanov, preto sa teraz pozrieme na Trojicu bližšie. V osobitnej kapitole budem rozoberať aj falošné námietky plynúce z hlbokého neporozumenia a neposlušnosti Písmam, zo strany týchto telesných ľudí, ktorí odmietajú zjavenie Písem.
Najprv pre poriadok uvediem, že v Trojicu človek veriť nemusí, aby bol spasený, v takom prípade, že ju plne nechápe.
Ak ale Trojicu niekto pochopí a ODMIETNE, takýto človek nemôže byť spasený, nie je kresťanom, nech sa sám o tom akokoľvek presviedča, alebo ho o tom presviedčajú iní, ako je on sám.
Človek, ktorý odmietol Trojicu, odmietol Boha, aký je. Vytvoril si neexistujúceho boha, nejakého jednoosobného boha. Takýto boh neexistuje, preto ani nemôže takto veriaceho človeka spasiť. Takýto človek verí v iného Ježiša a tým pádom v iné evanjelium (Gal 1, 8-9).
Doktrína Trojice je teda srdcom kresťanskej viery.

Jn 5, 23 hovorí jasne:
„Kto nectí Syna, nectí ani Otca ...”

Ak je Ježiš čokoľvek iné ako Boh, sám tu teda vyzýva k modlárstvu, a teda nie je bez hriechu. Ale Písmo jasne svedčí, že Ježiš nikdy nespáchal hriech ...
Ďalej sa budem tejto téme venovať viac.
Učenie o Trojici je jasne uvedené v Písmach, nebolo sformované nijakým koncilom v Nicei, ako to mnohí ľudia hanebne klamúc, podvodne podsúvajú. Takisto to nie je vonkoncom nijaká katolícka doktrína, ako tiež falošne vnucujú. Toto sú naozaj hanebné klamstvá. Odporcovia doktríny Trojice budú namietať že slovo Trojica sa v Biblii nevyskytuje, ale zabúdajú pritom, že ani slovo Biblia sa v Biblii nevyskytuje a predsa Bibliu dnes takmer každý človek môže držať v ruke. Takisto ani slovo teokracia (vláda Boha) sa v Biblii nevyskytuje, ale tento princíp je v Biblii jasne rozpoznateľný. Učenie o Trojici je taktiež jasne v Písmach dané a začína od prvej knihy Písem – Genesis a končí poslednou knihou Písem – Zjavenie. Koncil v Nicei iba uviedol a pomenoval toto učenie ako vyplývajúce z Písem ako ODPOVEĎ unitariánom (vyznávačom “jednoosobného boha”) na ich šíriace sa bludy o “jednojedinom bohu”.

Satan je naozaj majstrom podvodu a irónie. Sám všemožne kopíruje Božie veci, pretvaruje sa za anjela svetla, zjavuje sa ako “panna” ako “ježiš”, dáva posolstvá, takzvané “varovania” aby zviedol čo najviac ľudí. Sám nakoniec napodobňuje Trojicu v záverečnom zvode ako môžeme čítať v Zjv 16, 13 aby nakoniec neskutočne ironicky klamal ľudí, že Trojica neexistuje, a že tí, čo v ňu veria, to majú od neho! To je teda veru vrchol strašne krutej irónie!

Uvediem tu teda základné oporné časti Písem, kde je zjavená Božia podstata ako Boha trojjediného. Námietky o tom, že sú tu aj verše, kde sa píše o Bohu ako o jednej osobe, po prvé nijako nevylučujú Jeho trojjedinú podstatu, ani netvrdia niečo iné, ako čo tvrdí aj doktrína Trojice – teda že Boh je jeden,  a po druhé – a to je hlavné – keďže máme pasáže Písem, kde vidíme nepopierateľne tri odlíšené osoby Boha, tieto pasáže nemôžeme stavať do protirečenia, ale ich musíme postaviť do súladu. Ak teda mnohé pasáže hovoria, že Boh vystupuje ako plurálna bytosť, že jedná ako trojjediná bytosť, Písmo si nikdy neprotirečí. Je to tak, ako hovorí Boh, bez ohľadu na výmysly obmedzenej ľudskej mysle.

V prvom rade treba pamätať, že náš rozum je obmedzený a že tvrdenie, že čo je to za Boh, ktorého neviem plne pochopiť rozumom je absolútne zcestné (ak dokážeš nekonečného Boha obsiahnuť konečným rozumom, nie je to Boh) a absolútne nebiblické.

Iz 55, 8-9
„Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie moje cesty než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“

Boh sa nedá plne pochopiť, a určite nie tu na zemi. Boh, ktorý sa dá plne pochopiť obmedzeným ľudským rozumom, NIE JE Boh Biblie.

Rim 11, 33
„Ó hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty!“

1 Kor 13, 12 
„Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár, teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale, tak ako som aj ja poznaný.“

Ako som už naznačil vyššie, Božia podstata sa dá ľudským rozumom pochopiť len v základe, len z časti, ale nie je možné ju plne uchopiť, ani jej plne porozumieť.

Job 11, 7
„Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?“

Tento krásny verš triafa úplne do čierneho a plne odhaľuje, akým nemožným je pochopenie Boha ľudským rozumom. Kto si myslí, že on to dokáže, už je zvedený a oklamaný. Preto je tu viera. Nemôžeš pochopiť, ako môže byť Boh naraz na každom mieste. Nemôžeš pochopiť, ako môže mať v jednej sekunde miliardy myšlienok, ako môže naraz počuť všetky modlitby … ako môže vedieť o každom atóme, ako môže vedieť o každom pohybe každej ľudskej bytosti, ako môže ešte k tomu vedieť čo urobíš o 6 minút ty, tvoj sused alebo malý chlapček na opačnej strane zemegule, a na ktorý strom sa vrhnú termity v Južnej Amerike… a predsa to tak je! Boha nemôžeš obsiahnuť tvojím rozumom za nijakých okolností.
My teda, ako vidíme z Písem, nemôžeme plne obsiahnuť Boha, napriek pokusom týchto telesných ľudí, ako sú tzv. unitariáni, ktorí sa snažia Boha poľudštiť a vtesnať ho do svojich vysoko obmedzených rámcov myslenia. Robia tak zámerným prekrúcaním, ale najmä obchádzaním veršov z Písem, aby sa to zdalo biblické. Treba tu znova povedať, že nám ľuďom nie je ani možné, ani dané plne pochopiť Božiu podstatu. Je to absolútne nad náš úbohý, obmedzený a ohraničený rozum. Nikto nemôže pochopiť nekonečné konečným rozumom.
Je nám ale dané pochopiť základný koncept, pochopiteľný nášmu rozumu.

Trojica zjavená v Starom zákone

Predtým, než som začal premýšľať o Božej trojjedinosti, som sám o nej veľa nevedel, ale hlavne som nemal naozaj skutočnú biblickú predstavu, koľko o nej hovorí samotný Starý zákon. Starý zákon pri pozornom štúdiu nám naozaj poskytuje prebohaté množstvo pasáží, kde môžeme rozoznávať trojjediný Boží charakter.
Najprv chcem spomenúť veľmi dôležitú skutočnosť v Písmach, ktorá je nazvaná tzv. teofánia. Je to spojenie dvoch gréckych slov Theo (Boh) a phainein (ukázať/zjaviť sa). Teda teofánia znamená zjavovanie, alebo ukazovanie sa Boha v ľudskej, alebo telesnej podobe viditeľnej človeku.
Teofánií je v Starom zákone naozaj veľké množstvo, ale pre uchopenie toho, prečo sú tak dôležité pre pochopenie trojjedinosti Boha uvediem niektoré kľúčové  verše.

Jn 6, 46
„Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca.“

Jn 5, 37
„Ba aj sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne. Ani ste nikdy nepočuli jeho hlasu ani nevideli jeho tvárnosti.“
Takže Pán Ježiš nám hovorí, že nikto nikdy nevidel Otca, ani nepočul Jeho hlas. V Starom zákone sa ale Boh opakovane zjavoval, bol videný a bol počutý. Posúď každý sám:

Joz 5, 13-15
„A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí naproti nemu nejaký muž, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkovv? A muž odpovedal: Nie, lebo ja som knieža vojska Hospodinovho, teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a povedal mu: Čo hovorí môj pán svojmu služobníkovi? A knieža vojska Hospodinovho riekol Jozuovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš je sväté. A jozua urobil tak.“

Ex 3, 4-6
„A Hospodin videl, že odbočil, aby videl, a Bôh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som. A riekol: Nepribližuj sa sem! Sozuj svoju obuv zo svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. A riekol: Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha.“

Čo tieto pasáže teda učia? Ako budem rozoberať nižšie ...
Anjel Hospodinov, je Boh sám. 
Boh hovorí aj k Mojžišovi, aj k Jozuovi priamo.
Majú sa vyzuť, lebo stoja na svätej pôde. (čo tú pôdu v tom okamihu urobilo svätou? Božia prítomnosť!)
Jozue sa klania anjelovi Hospodinovmu.

Zjv 22, 8-9
„A ja, Ján, som to videl a počul. A keď som to počul a videl, padol som, aby som sa klaňal pred nohami anjela, ktorý mi to ukazoval. Ale mi povedal: Hľaď, neurob toho! Lebo som tvoj spolusluha a tvojich bratov prorokov, ktorí ostríhajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“

Ježiš jasne hovorí, že Otca ani nikto nevidel, ani nikto nepočul Jeho hlas… Lenže Mojžiš, Jozua, Jakob, aj iní ľudia Boha videli, aj počuli. Ježiš nikdy neklamal, je jediný človek bez hriechu. Kto je to teda ten, koho videli? Je to sám Boh, ale nie je to Otec! Jozua sa klania pred Ním. Keď sa Ján v Zjv 19 a 22 chce klaňať anjelovi, ten ho prudko vystríha a nedovolí mu to urobiť. Nie tak je to u Jozuu. Uctievanie patrí jedine Bohu, nie stvoreným bytostiam ani anjelom. Teda Anjel Hospodinov, ktorý prijíma uctievanie je Boh sám. Ale nie je to Otec!

Gn 12, 7
„A Hospodin sa ukázal Abramovi a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem. A postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu ukázal.“

Gn 26, 2
„Lebo sa mu bol ukázal Hospodin a riekol mu: Neodchádzaj dolu do Egypta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti poviem.“

Gn 35, 1
„A Bôh riekol Jakobovi: Vstaň, iď hore do Bét-ela a bývaj tam a učiň tam oltár silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom.“

Gn 35, 9
„A Bôh sa zase ukázal Jakobovi, keď prišiel z Pádan-arama, a požehnal ho.“

2 Krn 7, 12
„Potom sa ukázal Hospodin Šalamúnovi v noci a riekol mu: Počul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto sebe za dom bitnej obeti.“

Gn 32, 21-30
„A tedy išiel dar pred ním, a on nocoval tej noci v tábore. A vstal tej noci a vzal obe svoje ženy aj obe svoje dievky aj svojich jedenásť detí a prešiel cez brod Jaboka. A vzal ich a prepravil ich cez ten potok a prepravil všetko, čo mal. A Jakob zostal samotný. A zápasil tam s ním nejaký muž až do vtedy, keď vychádzala zora. A vidiac, že ho nepremôže, dotkol sa kĺbu jeho bedra, a tak sa vyšinul kĺb bedra Jakobovho, keď s ním zápasil. A riekol: Pusti ma, lebo už vychádza ranná zora. Ale on povedal: Nepustím ťa, len ak ma požehnáš. A riekol mu: Čo je tvoje meno? A on povedal: Jakob. A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa kniežatsky boril s Bohom i s ľuďmi a premohol si. A Jakob sa pýtal a povedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A požehnal ho tam. A Jakob nazval meno toho miesta Peniel; lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša.“

Sdc 13, 16-23
„Ale anjel Hospodinov riekol Manoachovi: Aj keby si ma zdržal, nebudem jesť tvojho chleba, ale ak pripravíš zápalnú obeť, Hospodinovi ju obetuj. Lebo nevedel Manoach, že je to anjel Hospodinov. A zase povedal Manoach anjelovi Hospodinovmu: Čo je tvoje meno, aby sme ťa poctili, keď sa splní tvoje slovo? A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno, keď je ono predivné? Vtedy vezmúc Manoach kozľa a obetný dar obilný obetoval to zápalnou obeťou Hospodinovi na skale. A on vykonal divnú vec, kým hľadeli na to Manoach a jeho žena. Stalo sa totiž, keď vystupoval plameň s oltára k nebu, že vystúpil anjel Hospodinov v plameni oltára hore. A keď to videli Manoach a jeho žena, padli na svoju tvár na zem. A potom sa už viacej neukázal anjel Hospodinov ani Manoachovi ani jeho žene. Vtedy poznal Manoach, že to bol anjel Hospodinov. A Manoach povedal svojej žene: Istotne zomrieme, lebo sme videli Boha. Ale jeho žena mu povedala: Keby nás chcel Hospodin usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky zápalnej obeti ani obetného daru obilného ani by nám nebol ukázal všetkých týchto vecí ani by nám teraz nebol ohlásil veci, jako je toto.“

Teda opäť môžeme skonštatovať, že Boh bol počutý aj videný, a aj to, že Anjel Hospodinov vystupuje ako Boh. Pre pripomenutie ale treba povedať, že Pán Ježiš hovorí, že Otca nikto ani nevidel, ani nepočul … Teda tu máme Boha, ktorý sa zjavuje, koná, hovorí k ľuďom, necháva sa uctievať, ale nie je to Otec! Buď tu máme dvoch Bohov, čo absolútne protirečí zjaveniu celých Písem, alebo tu máme jedného plurálneho Boha, teda Boha, v ktorom je viacero osôb. Ako je to možné?

Mt 19, 26
„Ale Ježiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“

Budem teda pokračovať ďalej od knihy Genezis, kde je krásne vidieť, že Starý zákon jasne zjavuje Boží trojjediný charakter.

V Gn 1, 26-27 čítame:
„A riekol Boh: „Učiňme človeka na svoj obraz a podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.”

O týchto dvoch veršoch by sa dalo písať naozaj veľmi veľa, a odporcov Trojice by nič z toho nepotešilo.
Hoci o človeku sa tu hovorí ako o človeku, myslí sa tým “ľudia” teda viac bytostí, hoci sa hovorí “človek.”
Čo je ale podstatné, je to, ako o sebe hovorí sám Boh. Hovorí tu “učiňme”. MY. Nehovorí ja, hovorí MY, ale predsa tu ide o jedného Boha – Boh povedal. Ale čo povedal? Učiňme...   Niet nijakej pochybnosti, že tu Boh hovorí o sebe v množnom čísle. Ako je to možné? Odporcovia Trojice si na základe nie toho, čo tu čítame, ale na základe svojej zaujatosti spätne mimo Písem vymysleli, že tu Boh hovorí k anjelom, ale na toto nie je v týchto veršoch absolútne žiadna podpora. Tu niet o anjeloch ani zmienky. Tu hovorí iba Boh, a ide výlučne o Božiu akciu. Ako môžeme čítať neskôr v knihe Jób 38 kapitole, anjeli sa na stvorení nijako nepodieľali, takže toto je naozaj zlý pokus, a navyše aj rúhavý. Písmo potvrdzuje, že Boh stvoril všetko výlučne sám. Ku komu teda Boh v týchto veršoch hovorí?

Iz 45, 12
„Ja som urobil zem, i človeka som stvoril na nej ...”

Nikto Mu pritom nepomáhal, a predsa Boh hovorí „učiňme človeka na svoj obraz podľa svojej podoby.”
Bez hlbokého teoretizovania, každý človek chápe, že nie je len telom, ale má aj dušu (teda myseľ) a ducha. Toto -ak dobre rátam- sú tri zložky. Telo, duch, duša. Ale čo je teda človek? Je len telo? Alebo iba duch? Či len duša?
Alebo všetky tri komponenty, ktoré sú v jednote? A tak je stvorený človek na Boží obraz, na Božiu podobu, lebo je trojjediná bytosť, tak, ako Boh je bytosť trojjediná, Otec, Syn a Duch svätý.

Môžeme ale pre náročnejších (a zarytejších) odporcov zájsť aj do samotnej hebrejčiny, v ktorej bola kniha Genesis napísaná.
Najprv je potrebné poznať slovo Boh v hebrejčine. Toto slovo je - אֵ ל   teda EL. Toto je jednotné číslo pre slovo Boh.
Potom tu máme   אֱ הִ ים    a to je ELOHIM. Množné číslo pre slovo Boh. Toto slovo doslova znamená Bohovia. Takmer nikdy – a na to pozor, lebo naozaj len takmer - sa to slovo tak neprekladá - s ohľadom na kontext verša a na to že plurálny Boh - Trojjediný je jeden. A ako znie teda náš verš Gn 1, 26 v origináli?
וַיּ ֹאמֶ ר אֱ הִ ים     
נַעֲשֶׂ ה
Čo vo fonetickom prepise znie zhruba:
U iamer Elohim noshe.

Je tu El alebo Elohim?
Je tu Elohim. Doslovný preklad tohto verša by znel : „A povedal Bohovia učiňme si“, a to nás nenecháva na pochybách, a Božia reč pokračuje ďalej a prekvapujúco, Boh ďalej hovorí v množnom čísle – podľa NAŠEJ podoby a ďalšie spomínanie slova Boh v texte je opäť Elohim…
No človeku, ktorý sa naozaj riadi iba Písmom a načúva Písmu, tento rozbor textu nie je vôbec potrebný, lebo aj slovenský (či každý iný) preklad hovorí jednoznačne, že v Bohu je niečo množné, niečo plurálne.

Genesis 3, 22
„Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dobré i zlé.”

Opäť tu Boh hovorí v množnom čísle. O kom tu Boh hovorí, keď hovorí „človek sa stal ako jeden z nás”?
Vtedy povedal Hospodin Bôh. Prečo Hospodin Bôh?
Tentoraz bude veľmi užitočné pre každého, nielen pre prevracačov Písem pozrieť sa do hebrejčiny. Tu Boh opäť hovorí osobne – hovorí On sám. (Vtedy povedal Hospodin Bôh) Ako to slovo Bôh stojí v hebrejčine? Použité slovo je Elohim אֱ הִ ים , teda tu ide znova o množné číslo. Boh teda hovorí sám, ale hovorí ako plurálna bytosť – bytosť, ktorá má viacosobný charakter, o čom hovorí slovo Elohim znova pre zopakovanie množné číslo od slova Boh – Bohovia. Človek sa stal ako jeden z nás… Lenže Boh je len jeden. Pre lepšie pochopenie a vyvrátenie špekulácií o anjeloch či iných nápadov, je dobré odcitovať celý verš a k tomu aj časť nasledujúceho verša a verša 24.

Gn 3, 22-23
„Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás aby vedel dobré i zlé. A tak teraz, aby nevystrel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu života a nejedol a žil by potom na veky, vyžeňme ho! A Hospodin Bôh ho poslal preč z raja …“
Verš 24: „A vyhnal človeka a osadil cherubínov ...“

Boh tu koná ako jeden, ale hovorí o sebe ako o viacerých osobách. Tu neobstojí námietka o kráľoch, ak teda chceme ostať pri biblickej autorite. Nijaký kráľ v Písmach ani v jedinom prípade o sebe nehovorí v množnom čísle. Toto obšírnejšie rozoberiem v osobitnej časti venovanej námietkam proti Trojici.
Ďalšia pasáž, kde Boh hovorí o sebe v množnom čísle je takmer každému známe zmetenie jazykov pri stavbe babylonskej veže.

Gn 11, 6-8
„A Hospodin riekol: Hľa je to jeden národ a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť, takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. A tak ich rozptýlil Hospodin ... “

Tu nie je treba veľa písať. Jednoducho je vidieť, že reč začína aj končí Boh sám, ale hovorí o sebe v množnom čísle „zostúpme“ a „zmiatnime“. Boh hovorí sám sebe, je tu porada v rade Božej. Tieto pasáže vysvetľujú aj modlitby Krista k Otcovi v NZ, na čo odporcovia Trojice s takým nadšením poukazujú. Nie je nič zvláštne na tom, ak sa tri osoby rozprávajú. Kto skutočne prijíma autoritu Písem, nemá s týmto chápaním problém.
Mohol by som pokračovať ďalej, je tu množstvo iných Písem ako Gn 3, 5; Dt 10, 17; Joz 24, 19; 2 Sam 7, 23; Žalm 58, 11; Job 35, 10; Žalm 29, 1; a mnohé, mnohé iné, ale teraz sa zameriam na iné časti Písem, ktoré svedčia o Božom trojjedinom charaktere.

Najprv sa zameriam na TRI bytosti, ktoré sú nezameniteľne odlíšiteľné a vystupujú naprieč Starým zákonom a každá z nich je označovaná ako jeden Boh.
V Novom zákone sú Božské osoby označené ako:
Otec, Syn a Duch Svätý.
V Starom zákone ale tiež vidíme tri osoby. Sú označované ako:
Pán (Hospodin, Yahwe ako ktorý preklad) (Dt 32, 6; Iz 63, 16; Mal 2, 10)
Duch Pánov (Duch Hospodinov, Duch Yahweho podľa daného prekladu)
Anjel Pánov  (Anjel Hospodinov, AnjelYahweho)
*– pozor. YHWH je podľa väčšiny židovských biblistov správne čítanie mena božskej osoby Jahve, nie Jehova)

Pán, alebo Hospodin, či Jahve a Anjel Hospodinov. Mnohí unitariáni budú zúrivo namietať, že anjel Hospodinov je vždy len jeden z anjelov, ale Písma ich opäť usvedčujú z klamstva. Máme tu pasáže, kde vystupuje aj Hospodin, aj Anjel Hospodinov a NIE JE to len obyčajný anjel, ale vystupuje ako božská bytosť.

Uvediem pasáže kapitol, kde je anjel Hospodinov zmienený:
Gn 16.; 21.; 22.; 31.
Ex 3.; 14.
Nm 22.
Sdc 2.; 5.; 6.; 13.
2 Sam 24.
1 Krn 21.
2 Krn 32.
1 Kr 19.
2 Kr 1.; 19.
Iz 37.
Zach 1.; 3.; 12.
Žalm 34.; 35.

Z týchto je Anjel Hospodinov jasne odlíšený od Boha a tiež vystupuje ako Boh, s autoritou, ktorú má iba Boh v týchto pasážach:
Gn 16.; 22.; 31.
Ex 3.; 14.
Nm 22.
Sdc 2.; 6.; 13.
Zach 3.; 12.

Predtým, ako sa dostanem ďalej, najprv uvediem, že je mylné si vždy predstavovať anjela ako klasickú okrídlenú bytosť. V hebrejčine slovo anjel je slovo „mlak“ a v preklade znamená „posol“, alebo „predstaviteľ“. Napríklad, keď v Gn 32, 3 Jakob posiela posla ku svojmu bratovi Ezauovi, slovo, ktoré je použité pre slovo poslovia je „mlakim“ (Porovnaj slovo Boh – El – Elohim).

Gn 32, 3
„A Jakob poslal pred sebou poslov k Ezavovi, svojmu bratovi, do zeme Seira, do kraja Edomovho.“

Preto musíme poctivo a pozorne študovať, čo ktoré slová v Písme znamenajú v kontexte, namiesto vkladania našich naučených utkvelých predstáv do textu, aby sme pochopili správne, kto Anjel Hospodinov je.
Teraz sa teda pozriem do Gn 16. Je to ten príbeh, keď Hagar uteká od Sáry, a zjavuje sa jej Anjel Hospodinov.

Opis udalosti nasleduje v Písme takto – začnem od siedmeho verša teda Gn 16, 7-10:
„Potom ju našiel anjel Hospodinov pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúra. A riekol: Hagar, dievko Sárajina, odkiaľ prichádzaš a kam ideš? A ona povedala: Utekám od tvári Sáraje, svojej panej. A anjel Hospodinov jej riekol: Navráť sa ku svojej panej a pokor sa pod jej ruku! A zase jej riekol anjel Hospodinov: Veľmi rozmnožím tvoje semeno, takže nebude môcť byť spočítané pre množstvo.“

Tu hovorí Anjel Hospodinov, že ON rozmnoží potomstvo Hagar. Nepovedal, že to urobí Boh, ale že to urobí on sám.
A potom tu máme verš 13!

Gn 6, 13
„A nazvala meno Hospodina, ktorý hovoril k nej: Ty si silný Bôh, ktorý vidíš, lebo riekla: Či ešte aj tu hľadím za tým, ktorý ma vidí?“

Verš 13 nám teda vyvracia všetky špekulácie a jasne hovorí o tom, že to bol Boh, kto hovoril ku Sáraj. Ale verše predtým hovoria, že to bol Anjel Hospodinov, ktorý hovorí.  Tieto Písma jasne identifikujú Anjela Hospodinovho ako Hospodina samotného.
Ďalej iná pasáž. Exodus 3, kde sa Boh zjavuje Mojžišovi v horiacom kríku.

Začnem teda od 2 hého verša Ex 3, 2-4:
„A ukázal sa mu anjel Hospodinov v plameni ohňa z prostredku kra. A videl, že hľa, ker horí ohňom, a ker nie je strávený od ohňa. A Mojžiš povedal: Nože nech idem ta a vidím toto veľké videnie, prečo nezhorí ker. A Hospodin videl, že odbočil, aby videl, a Bôh zavolal ne neho z prostriedku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som.“

Mojžišovi sa teda v horiacom kríku ukazuje Anjel Hospodinov, ktorý k nemu volá z toho istého horiaceho kríku ako Hospodin! Boh sám je Anjel Hospodinov! 
Tu absolútne tragicky zlyháva zaslepená námietka, že to Boh hovoril skrze anjela, lebo text ďalej vo verši 16 hovorí zdrvujúco jasne! (Okrem toho, kto číta text v ďalších veršoch až po verš 16, ani pod silným vplyvom omamných, návykových látok nemôže poprieť, že je to priamo Boh sám, kto hovorí.)

Ex 3, 16
„Iď a shromaždíš starších Izraelových a povieš im: Hospodin, Bôh vašich otcov, sa mi ukázal, Bôh  Abrahámov, Izákov a Jakobov ...“

Ako to bolo vo verši 2? „A ukázal sa mu anjel Hospodinov ...“
Zhrnutie je jednoduché a jasné. Vo verši 2 sa zjavuje Mojžišovi Anjel Hospodinov, ktorý ďalej hovorí ako Boh, a vo verši 16 to bol Boh sám, ktorý sa Mojžišovi zjavil. Teda Anjel Hospodinov, je Boh – Hospodin sám!
A čo tento Anjel Hospodinov o sebe prehlasuje vo verši 14?
„Ja som, ktorý som!“ Je večne existujúci, bez počiatku! Lenže to je iba Boh! A toto isté o sebe prehlasuje Pán Ježiš v Jn 8, 58: „Prv než bol Abrahám, Ja som.“ (nie bol som ja, ako to úmyselne prekladajú svedkovia Jehovovi)
Jasne môžeme teda vidieť, že Jeho existencia nezávisí na nikom inom. Na ďalší zúfalý pokus odporcov Trojice, ktorí hneď začnú namietať, že v týchto častiach ide len o Boha, ktorý sa zjavuje v podobe anjela je jasná odpoveď. Nepoznajú ani Písem, ani moci Božej, preto tak veľmi blúdia. Je to len zúfalé klamstvo, podobné tým, ktorých sa dopúšťajú pravidelne aj neslávne známi svedkovia Jehovovi – ďalší odporcovia pravdy Písem. Snahu im teda uprieť nemožno. Často zostávam zahanbený pri pomyslení na to, ako falošne veriaci, prázdni náboženskí ľudia, hnaní strachom vyvíjajú naozaj veľké úsilie pre ich nábožen-stvo, oproti nám kresťanom. Zatiaľčo v ich snahe prichádzajú tvrdenia, že z mnohých nad rozoberaným textom spomenutých pasáží môžeme vyvodiť anjela Hospodinovho ako stvorené bytie, alebo že sa to Boh zjavuje v jeho podobe, sú tu pasáže, z ktorých to vyvodiť nemožno. Gn 22; Nm 22 a Zach 3.

Začnem Gn 22, 1-2:
„A stalo sa po tých udalostiach, že Bôh zkúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý to odpovedal: Hľa, tu som. A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem.“

Kto tu hovorí k Abrahámovi, že aby obetoval svojho syna Izáka? Boh sám.
A teraz pozorne čítajme tento pokračujúci text:

Gn 22, 10-12
„A Abrahám vystrel svoju ruku a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Ale tu zavolal na neho anjel Hospodinov z neba a riekol: Abraháme, Abraháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane! A riekol: Nevzťahuj svojej ruky na chlapca a neučiň mu ničoho, lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného.“

Kto skúšal Abraháma? Boh. Kto volá, že Mu neodoprel ani svojho jediného syna? Anjel Hospodinov...
Potom zavolal Boh z neba a toto je zaujímavé!

Gn 22, 15-16 
„Vtedy zavolal anjel Hospodinov na Abraháma po druhé z neba a riekol: Na seba samého som prisahal, hovorí Hospodin ...“

Anjel Hospodinov sám seba odlišuje, ale zároveň hovorí o sebe ako o Bohu! Sola Scriptura, sola Scriptura...
Teraz sa pozrime do Zachariáša 3 kapitoly.

Zach 3, 1-2
„Potom mi ukázal Jozuu, najväčšieho kňaza, ktorý stál pred anjelom Hospodinovým, a Satan, útočník, stál po jeho pravici, aby útočil na neho. Ale Hospodin riekol satanovi: Nech ťa potresce Hospodin, Satane, a nech ťa potresce Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem! Či nie je on hlavňou, vytrhnutou z ohňa?“

Tu je opäť Anjel Hospodinov identifikovaný ako Boh. Potom Hospodin hovorí Satanovi, nech ťa potresce Hospodin… Tu sú opäť odlíšené dve osoby – keď inde hovorí Boh v Písmach, hovorí JA vykonám. Ale tu hovorí Hospodin, nech ťa potresce Hospodin!

Tak, ako stojí v Žalme 45, 8:
„Miloval si spravedlivosť a nenávidel si bezbožnosti: preto ťa pomazal, Bože, tvoj Bôh olejom veselosti ...“ alebo Žalm 110, 1:
„Hospodin riekol môjmu Pánovi ...“

Kde dve božské osoby komunikujú spolu. Máme tu dve jasne odlíšené božské bytosti! Pre tento dôvod máme tak veľmi veľakrát pre slovo Boh v Starom zákone slovo Elohim, teda množné číslo slova Boh, ale aj Adonai, čo znamená „Pánovia“.

Ako nám 1Kor 10, 1-4 hovorí, Izrael viedol von z Egypta sám Pán Ježiš Kristus … Anjel Hospodinov, nie je nikto iný, ako Pán Ježiš Kristus!

Zo Zachariáša je ďalšia usvedčujúca výpoveď pre odporcov učenia Písem.

Zach 11, 13
„A Hospodin mi riekol: Hoď ju ta hrnčiarovi, nádhernú cenu, ktorou som ocenený od nich. A vezmúc tých tridsať strieborných hodil som to v dome Hospodinovom pred hrnčiara.“

Hospodin bol ocenený cenou 30 strieborných… Kedy? Vieme, že Pán Ježiš bol ocenený cenou 30 strieborných a tie boli hodené na zem v chráme a bolo za ne kúpené pole od hrnčiara...
Keď som sa už pristavil pri prorokovi Zachariášovi, mimoriadne mám rád jeho 12. kapitolu. Budem ju tu citovať verš po verši, aby sa nedalo nijako vykrúcať ani prekrúcať.

Zach 12, 1-10
„Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.“
Verš 2: „Hľa, ja učiním Jeruzalem čašou potácania ...“
Verš 3: „A stane sa toho dňa, že učiním Jeruzalem kameňom veľkej ťarchy ...“
Verš 4: „Toho dňa hovorí Hospodin, zabijem každého koňa ...“
Verš 6: „Toho dňa učiním vojvodov Júdových ...“
Verš 7: „A Hospodin zachráni stány Júdove ...“
Verš 8: „Toho dňa bude Hospodin štítiť obyvateľa Jeruzalema …“
Verš 9: „A stane sa toho dňa, že budem hľadať zahaldiť všetky národy, ktoré prijdú na Jeruzalem.“
Verš 10: „A vylejem na Dom Dávidov … a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli ...“

Uviedol som verš po verši, aby bolo z kontextu jasné, že stále hovorí jeden a ten istý – Hospodin. Rád by som sa opýtal každého sebavedomého odporcu Trojice, a obhajcu neexistujúceho jednoosobného boha, jednu otázku. Kedy bol Boh prebodnutý, ak Ježiš nie je Boh? Nech sa páči.
Lenže v zaslepenosti filozofie človeka sa hneď zaiste nájde zlostný jazyk, čo pohotovo príde s prevratným objavom, že toto sú len dve osoby! A Trojica má predsa tri! Áno, to je pravda. Poďme sa teda pozrieť aj na tretiu božskú osobu v Starom zákone.

1Sam 10, 10
„Keď potom prišli ta na Vŕšok Boží, hľa, družina prorokov išla proti nemu. Vtedy prišiel na neho Duch Boží a prorokoval medzi nimi.“

Tu len na objasnenie uvediem verš zo Skutkov apoštolov:

Sk 2, 17
„A bude v posledných dňoch, hovorí Bôh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, a vaši mládenci budú vídavať videnia, a vašim starcom sa budú snívať sny.“

Teraz naspäť do Starého zákona.

Nm 24, 2
„ ...a prišiel na neho Duch Boží.“

Sdc 3, 10
„A prišiel na neho Duch Hospodinov, a súdil Izraela.“

1Sam 19, 20
„A Saul poslal poslov, aby vzali Dávida. A keď prišli a videli shromaždenia prorokujúcich prorokov a Samuela stáť, postaveného nad nimi, vtedy prišiel Duch Boží na poslov Saulových, a prorokovali aj oni.“

Určite sa bude niekto chcieť prieť, že tu sa nehovorí o Duchu Svätom –lebo odporcovia Trojice majú v sebe proste iného ducha, preto vždy s niečím, nech už je to akokoľvek nezmyselné, prídu.
Termín Duch svätý ale pochádza priamo zo Starého zákona. Stačí čítať  Žalm 51, alebo Iz 63.
V Iz 63 je striedavo používaný aj Duch svätý a aj Duch Hospodinov (Pánov), pričom odkazuje na tú istú osobu. Ale tiež tu vidíme, že Duch Hospodinov, alebo Duch svätý je odlíšený od Hospodina.

Iz 63, 10-12
„Ale oni sa priečili a zarmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na nepriateľa, On sám bojoval proti nim. Vtedy sa Jeho ľud rozpamätal na dávne dni, na Mojžiša: Kde je ten, ktorý z mora vyviedol pastiera svojho stáda? Kde je ten, ktorý mu do vnútra vložil svojho svätého Ducha, ktorý spôsobil, aby Jeho slávne rameno šlo po pravici Mojžišovej, ktorý rozštiepil more pred nimi, aby si utvoril večné meno?“

V druhom z týchto troch veršov môžeme vidieť, že tu sa jedná o dve odlíšené bytosti – kde je ten, ktorý vložil svätého Ducha?

Ez 11, 5
„Tu padol na mňa Duch Hospodinov a riekol mi: Hovor: Takto vraví Hospodin: Tak ste hovorievali, dom Izraela, čo vám prišlo na myseľ.“

Žalm 104, 30
„Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené, tak obnovuješ povrch zeme.“

Hospodin a Duch Hospodinov sú dve odlíšené bytosti v Starom zákone.

Ale v 2 Sam 23, 2-3:
„Duch Hospodinov hovorí skrze mňa, a jeho reč na mojom jazyku. Povedal Bôh Izraelov ...“

Teda keď hovorí Duch Hospodinov, hovorí Boh. Tu sa nehovorí, že Boh hovorí skrze Jeho Ducha. Tu sa hovorí, že keď Duch Hospodinov hovorí, hovorí Boh.
Takisto tento Duch Hospodinov nemôže byť ten, o ktorom hovoria svedkovia Jehovovi, lebo podľa nich je to len akási energia. Energia ani nehovorí, ani nie je zarmútená, ani nič rozumné nekoná.

Job 33, 4
„Duch silného Boha ma učinil a dych Všemohúceho mi dal život.“

Aj najzarytejší filozof vie, že len Boh dáva život. Takto Starý Zákon učí, že Boh dáva život. A teda Duch Hospodinov je Boh.

Otec je spomenutý v Starom zákone štyri krát. Áno, len štyri, ale to nič nemení na tom, že je Boh. Početnosť výskytu tej či o nej osoby v Písmach nič nenapovedá o jej charaktere.
Tu sú verše, kde vystupuje Boh Otec.

Dt 32, 6
„Či sa tým odplacujete Hospodinovi, bláznivý ľude a nie múdry? Či nie je on tvoj otec, ten, ktorý si ťa nadobudol? On ťa učinil a postavil, aby si stál.“

Iz 63, 16
„Lebo veď ty si náš Otec, lebo Abrahám nevie o nás ...“

Iz 64, 8
„Ale teraz ó Hospodine, ty si náš Otec, my sme hlinou, a ty si naším tvorcom, a dielom tvojej ruky sme my všetci.“

Mal 2, 10
„Či azda nemáme všetci jedného a toho istého Otca? Či nás nestvoril jeden a ten istý silný Bôh?“

Otec tu vystupuje ako Boh, je Tvorcom, Stvoriteľom. Vystupuje tu takisto ako Duch a Anjel Hospodinov, teda ako osoba (nie ako "sila").  Všetci traja jednajú ako Hospodin, alebo Boh, ale zároveň sú odlíšenými osobami.

Najlepšie môžeme vidieť Trojicu v Starom zákone v nasledujúcom verši:

Iz 48, 16
Pristúpte ku mne, počujte to: Od počiatku som nehovoril skryte, od času, v ktorom sa to dialo, tam som ja. A teraz, Pán Hospodin ma poslal a jeho Duch.“

Keby si zvedený človek pred všetkým už chcel zavrieť oči, ale pred týmto veršom sa nedá.
Tu hovorí jedna bytosť Hospodin - „pristúpte ku mne … od počiatku som nehovoril skryte … Pán Hospodin ma poslal a …  !!! jeho Duch! Tu sú TRI bytosti, tri božské bytosti, Otec, Syn a Duch svätý.

Mnoho odporcov Trojice namieta, že je to nelogický koncept, že ak je raz niečo jeden, nie je traja, že to sa proste nedá. Ale ako som už spomenul vyššie, človek má ducha, myseľ (duša) a telo, ale všetko spolu tvorí človeka, nie len jedno z toho. Náš svet má šírku, výšku a hĺbku, je trojrozmerný, ale je to len jedna realita. Nedá sa zobrať nič z toho. Vajce je vajce, aj keď sa skladá zo žĺtka, bielka a škrupiny a nech hociktoré z toho odoberieme, nie je to vajce. Teda môžeme vidieť, že existencia troch rovnocenných zložiek spolu tvoriacich jeden element je nielen logická, ale aj skutočná. Toto je len obrazný náčrt, pre tých, čo silou-mocou chcú zatvárať oči pred Písmami, a chcú sa púšťať na piesok ľudského filozofania a ľudskej múdrosti (1 Kor 4, 6). Pre kresťana je ale autoritou Písmo. Iba Písmo. Dalo by sa ešte písať veľmi veľa, ukazovať verš za veršom...

Toto zďaleka, zďaleka nie je vyčerpávajúce pokrytie Trojice v Starom zákone. Je to ale samo o sebe postačujúcim dôkazom, že nie je pravda, že Písma nás neinformujú o trojjedinej podstate Boha, žeby to bol výmysel koncilu, či rímskej cirkvi, ale naopak, je to rúhavé klamstvo a tí, čo toto tvrdia, nepoznajú ani Písma, a ani Boha. Za každým klamstvom stojí otec lži (Jn 8, 44). Kto po poctivom preštudovaní Písem zotrváva na falošnom klamstve o jednoosobnom bohu, ten s ním nakoniec aj skončí. V akého boha si veril, taký boh s tebou pôjde do večnosti.
Celá vec je jednoduchá. Ak človek neverí v Boha tak, ako On sám seba zjavil, nemôže byť Ním prijatý, pretože si jednoducho vymyslel iného Boha a takéhoto boha vzápätí nasleduje iné evanjelium.

Gal 1, 8-9
„Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Jako sme už prv povedali, aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.“

Nakoniec. Keď niekto tvrdí, že jeho autoritou je Písmo, mal by sa skutočne Písma pridŕžať a Písmo poctivo študovať. Nemôže nasledovať ľudskú múdrosť a výmysly človeka, namiesto výpovede Písem, aj keď táto výpoveď  môže byť niekedy komplikovaná, je našou povinnosťou sa zhostiť tejto úlohy. Nikto nikdy nebude môcť použiť pred Bohom výhovorku, že „veď to bolo zložité.“ Ak je mojou autoritou Písmo, potom je mojou povinnosťou ho poznať a rozoznať jeho pravdy. Ak je mojou autoritou Písmo, potom to nie je človek. A Písmo hovorí, že Boh je Trojjedinou bytosťou. Niet inej možnosti pre veriaceho človeka, ako pokarhať a odmietnuť falošné ľudské učenie človeka, ktoré si v obmedzenosti svojej ľudskej mysle, nedostatku Ducha a pýche zameranej na obsiahnutie neobsiahnuteľného Boha, vymyslelo neexistujúceho jednoosobného boha. Je tu ale naozaj jeden jednoosobný boh. Písmo o ňom píše. Aj Korán ho uctieva. Volá ho pánom tohto sveta, a jeho meno je Satan. To je ten jednoosobný boh. Tam dovedie každého jeho spoliehanie sa na vlastné špekulovanie, na vlastnú múdrosť, namiesto na svedectvo Písem.

Kol 2, 8
“Hlaďte, aby vás niekto nezajal v lúpež filozofiou a prázdnym zvodom učiac podľa podania ľudí, podľa živlov sveta a nie podľa Krista.”

Prís 3, 5
„Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.“