...pokračovanie, časť 2
5. Boh používa ľudí ku komunikácii
Mnohostranná inšpirácia Písem
Aj keď tu nachádzame tieto očividne božské aspekty Písma, stále môžeme vidieť, že je to kniha napísaná ľuďmi. Boh často volí ľudské pokolenie s akýmikoľvek našimi silnými a slabými stránkami, na splnenie svojich zámerov. Keď sa pozrieme na Písmo v jeho originálnych jazykoch, môžeme rozlíšiť medzi štýlmi rôznych autorov. V NZ apoštol Ján používa odlišné slová a vetnú štruktúru než Lukáš; Pavol píše v rozpoznateľnom žánre epištoly pre zámery vyučovania ranej cirkvi. Ján napísal Zjavenie v apokalyptickom žánre, keďže sa zameriava hlavne na budúce udalosti. Takže je tu mnoho prvkov, frázovaní a štýlov, ktoré by neboli vysvetlené len božským zjavením, a ktoré by sme očakávali v dokumente napísanom ľudskými bytosťami.
Keď Boh inšpiroval Písmo, bolo to takmer vždy kombinácia Ducha a ľudského autora tvoriacich text, a pri pozornom čítaní Písma môžeme vidieť, že to funguje rôznymi spôsobmi. Napríklad, na niektorých miestach Boh diktuje prorokovi čo má povedať, ako je tomu v Jeremiášovi 36. Je to tak preto, lebo Jeremiá-šovi bolo prikázané doniesť ľuďom vyslovené varovania. No vo väčšine Písem sa zdá, že ľudský autor má nad finálnym produktom viac kontroly. Je tu dôležité zmieniť, že to neznamená, že sú medzi autormi nezrovnalosti v komunikácii zámerov Boha alebo celkového obrazu evanjelia v Písme. Napríklad, Mojžiš a evanjelista Lukáš obaja zrejme používajú už existujúce zdroje, keď píšu o udalostiach, ktorých neboli očitými svedkami- čo by od nich vyžadovalo spraviť si osobný výskum. Apoštol Pavol zdá sa píše z vlastnej mysle, robiac zámerné štylistické výbery. Píše napríklad: "aby sa nezdalo, jako keby som vás chcel strašiť listami. Lebo vraj jeho listy sú ťažké a mocné, ale prítomnosť tela slabá a reč mizerná." (2 Kor 10:9-10)
Nikto si tiež nepredstavuje kráľa Dávida píšuc ako z diktátu, keď píše Žalmy- píše z "toku" vlastného srdca v spojení s Duchom Svätým, či už je to žalm radostný alebo žalostný. Takže biblická doktrína inšpirácie musí brať do úvahy niekoľko úrovní inšpirácie dovoľujúc textu byť tvarovaný podmienkami a kultúrou autorov. No nehľadiac na stupeň nezávislosti, ktorý sa autor zdá mať, Peter potvrdzuje, že Duch Svätý ‘nesie’ autora Písma uisťujúc sa, že tento píše presne to, čo Boh zamýšľa (2 Pet 1:21), a tak môžeme si môžeme byť istí, že Boh nedovolil žiadnej ľudskej chybe preniknúť do pravdy Písma, ako bolo skladané.
Veľký obraz Biblie detailne zobrazuje Božiu lásku a starostlivosť o ľudstvo, ktoré stvoril. Nemalo by byť teda prekvapujúce, že na komunikáciu svojej správy používa ľudí. Božia metóda vždy bola používať ľudí. Pán Ježiš sa stal jedným z nás, aby sme mohli lepšie porozumieť, kto Boh je. Hebrejom 1:3 hovorí, že Ježiš je presným obrazom Boha. Ježiš tiež nariaďuje kresťanom, aby zdieľali svoju vieru a šírili správu o Božej láske po celom svete, znova demonštrujúc, že si volí ľudí, aby oznamovali Jeho odkaz nám.
6. ako vieme, že biblia je bezchybná?
Neomylnosť Písem
Kresťania učia, že Biblia, v jej originálnych rukopisoch, je bez chyby. Toto je dôležité, pretože Biblia je náš zdroj poznania Boha, Jeho charakteru a našej potreby spasenia. Ako taká pojednáva s najdôležitejšími otázkami, ktoré bude musieť zvážiť vo svojom živote každý človek: Odkiaľ som prišiel? Prečo som tu? Čo sa s nami stane, keď zomrieme? Niektorí ľudia sa môžu pýtať, či Biblia naozaj je slovo Boha Stvoriteľa, ktorý môže zodpovedať a niečo spraviť s týmito troma veľkými otázkami. Ak sa teda Biblia mýli v pomerne malej veci, ktorej tvrdenie môžeme preskúmať, ako jej potom môžeme dôverovať vo veciach budúcnosti, alebo nebeských veciach, ktoré sami pre seba nemôžeme otestovať alebo preskúmať (Ján 3:12)?
Jeden z najúžasnejších aspektov Biblie je jej historická a predpovedacia presnosť. História preukázala mnoho biblických proroctiev byť pravdivými, ako proroctvo Izaiáša o povstaní perzského kráľa menom Cýrus okolo 150 rokov predtým, ako sa táto udalosť odohrala (Izaiáš 45). Historické tvrdenia Biblie boli taktiež potvrdené početnými archeologickými objavmi, ako napríklad vykopanie obrovského hlavného mesta Hetejov. Títo boli starovekí ľudia spomenutí len v Biblii, predpokladaní byť len mýtus, pretože žiadne fyzické dôkazy o nich neboli nájdené. Ako výsledok týchto nálezov bola Biblia často nazvaná najpresnejšou historickou knihou na svete. Napríklad, treťogeneračná izraelská archeologička dr. Eilat Mazar poznamenala "Pracujem s Bibliou v jednej ruke a výkopovými nástrojmi v druhej, a všetko sa snažím porovnávať."
Takisto je dôležité aplikovať doktrínu neomylnosti, keď je text správne interpretovaný podľa jeho žánru a kontextu. Keď je poézia interpretovaná ako poézia, historické rozprávanie ako história a tak ďalej, Biblia nepodá žiadny omyl. Musíme byť opatrní, aby sme Bibliu nečítali len s úmyslom zdiskreditovať Písmo. Je veľmi ľahké vytrhávať verše či slová Pána Ježiša z kontextu. Nemôžeme povedať, "Biblia jasne učí, ‘Niet Boha’", aj keď sa tieto presné slová v Písmach vyskytujú 15-krát. Dôvod je taký, že kontext týchto veršov hovorí: "nieto Boha okrem mňa" (Deut 32:39); "Vo svojom srdci blázon hovorí: ‘Niet Boha!’" (Žalm 14:1); a "niet Boha okrem Jediného" (1 Kor 8:4).
Vytrhávanie veršov z kontextu je niečo, čo ľudia robia už mnoho rokov. Nie je to nič nové. No pravdivá analýza odhalí, že aj keď bola kopírovaná po mnoho rokov, cez mnoho prekladov, "veľký obraz"zostáva konzistentný a verný Božiemu charakteru a Jeho zámerom pre ľudstvo.
7. Ako môžeme veriť kópiám, ktoré máme?
Prenášanie slov Boha
Keďže neomylnosť sa vzťahuje len na originálne písané manuskripty, je pre nás dôležité vedieť, že kópie, ktoré máme, verne podávajú to, čo bolo v origináloch. Nehovoríme teraz o verziách Biblie, ale o tisícoch kópií v pôvodných jazykoch, ktoré sú datované mnoho storočí dozadu.
Od času zostavenia najskorších dokumentov Písma boli tieto kopírované, aby k nim malo viac ľudí prístup a opotrebované kópie mohli byť nahradené novými. Tieto kópie museli byť pred vynálezom tlače prepisované ručne. V prípade starozákonných spisov bola práca vykonávaná kopistami známymi ako pisári, píšuc na zvieracie kože zvinuté do zvitkov.
8. Najpopulárnejšia kniha, aká kedy bola
Pravda môže zmeniť životy
Biblia je zďaleka tou najčítanejšou a najviac publikovanou knihou všetkých čias. Je odhadované, že len za posledných 50 rokov bolo publikované 3.9 miliardy kópií Biblie. Na porovnanie, v poradí ďalšia najpublikovanejšia kniha sú Citácie z dielne Mao Tse-tung-a na cca 800 miliónoch kópií. Predseda Mao, ktorý zomrel v roku 1976 bol čínsky komunistický diktátor, ktorý vládol svojej krajine železnou päsťou a na obyvateľstvo uvalil socialistickú ideológiu. Vzhľadom na aktuálnu populáciu Číny 1.3 miliardy a zavádzanie jeho politiky, tieto čísla nie sú až tak ohromujúce. Ďalšia v poradí nie je kniha, ale celá séria siedmich kníh o Harry Potterovi na čísle okolo 400 miliónov.
Odhliadnuc od čísel, je jedna štatistika, ktorá sa tu vyníma. Biblia je tiež najprekladanejšou knihou histórie. Je odhadované, že bola kompletne preložená do cca 518 jazykov, a že viac ako 1275 jazykov alebo dialektov má preložené aspoň určitú časť Písma.
Nemali by sme o tom však vravieť ako o čisto ľudskej snahe. Tak ako Duch Svätý pohol autorov Písma k jeho spísaniu, bolo mnoho mužov a žien podobne pohnutých k zdieľaniu Dobrej správy Ježiša Krista ľuďom okolo celého sveta. Nespočet misionárov pracoval na preklade Biblie dokonca do jazykov malých domorodých kmeňov, ktoré žijú v odľahlých lokalitách. Jedinci, rodiny ba aj krajiny boli zmenené transformujúcou silou evanjelia.
Aj keď bol proces kopírovania časovo veľmi náročný, je tu viac rukopisov Nového Zákona než akéhokoľvek iného dokumentu. No v roku 1436 Johannes Gutenberg pomohol navrhnúť prvý tlačiarenský lis, navždy tak meniac metódu kopírovania kníh. S tlačovými formami a písmenami toto bola revolúcia v produkcii a distribúcii kníh. Prvá kniha vyprodukovaná tlačiarenským lisom bola, neprekvapivo, Biblia v roku 1454. Stala sa známou ako Gutenbergova Biblia a dodnes existuje 49 čiastočných alebo kompletných kópií.
Zdroj: Publikácia ‘How did we get our Bible?’ od CMI, str. 13-17