hovorenie jazykmi dnes
Je hovorenie jazykmi stále aktuálne v dnešnej cirkvi?
Najlepší spôsob ako porozumieť tejto téme je tento. V apoštolskej ére v knihe Skutky Apoštolov, keď sa zrodila Cirkev, Boh dal Jeho ľudu na deň Letníc v Sk 2 schopnosť hovoriť mnohými jazykmi, ktoré sa predtým nenaučili. Bol to zázrak. A ako všetky zázraky, bolo to zamýšľané pritiahnuť ich pozornosť k tej skutočnosti, že Boh je prítomný, že je to všetko od Neho. Inak povedané v tom čase, keď človek videl zázrak, vedel, že je to od Boha. Takže, keď sa stal tento zázrak, zhromaždilo to ľudí, a boli v úžase (Sk 2, 7-12), pretože tu boli títo nevzdelaní Galileania, hovoriaci všetkými jazykmi tých ľudí, ktorí sa vtedy zhromaždili v Jeruzaleme v čase Letníc. A počuli ich hovoriť každý vo svojom jazyku úžasné veci Božie. Ľudia sa zhromaždili v zástup a pritiahnutí tým, že videli tento zázrak boli usvedčení, že v tom musí byť prítomný Boh, a to z dôvodu jasnosti a zrozumiteľnosti týchto zázračných jazykov, ktoré počuli – nebolo to nejaké nezrozumiteľné bľabotanie. Boli to naozajstné jazyky, ktoré tieto rôzne národy rozoznávali a mohli im porozumieť – každý tomu svojmu. Každý rozumel úžasným veciam Božím vo svojom jazyku. A toto pritiahlo ich pozornosť, fíha, tu sa deje nejaký božský zázrak (vidiac v Sk 2, 6-8 predtým tí istí ľudia zjavne hovorili iným jazykom). No a v tej chvíli z tejto hovoriacej skupiny vystúpil Peter a kázal im Evanjelium. Takže jazyky boli Božím spôsobom ako pripútať pozornosť týchto ľudí.
A toto hovorenie zrozumiteľnými cudzími jazykmi pokračovalo v rannej cirkvi. V skutočnosti, keď nasledujúca skupina kresťanov po Židoch, Samaritáni (Sk 8), boli spasení, oni sami mali tiež ten istý dar. Prečo tomu bolo tak? Pretože Židia sa na Samaritánov pozerali veľmi zhora, a Boh sa takto zaručoval, že Samaritáni prijali to isté zázračné znamenie, keď vstúpili do cirkvi, ako prijali aj samotní Židia, aby bolo jasné, že tu nie sú nijakí druhotriedni veriaci. Keď pôjdeme ďalej do kapitoly 10, tam máme pohanov. Takže sme sa dostali od Židov, cez Samaritánov, k pohanom. Keď pohania prijali Evanjelium a uverili, aj oni hovorili jazykmi. Boh teda hovorí, nie je tu nijaký druhotriedny veriaci, toto všetko je jedna cirkev. Nikto nie je v nižšom postavení, ani jeden človek. Takže toto boli nesmierne dôležité udalosti. Keď sa pozrieme do 1Kor 14, apoštol Pavol hovorí, že jazyky sú na znamenie, nie tým, ktorí veria, ale tým ktorí neveria (1Kor 14, 22). Čoho sú teda jazyky znamením? Sú znamením toho, že Boh je prítomný a zvláštnym spôsobom prehovára- to za prvé a za druhé, 1Kor 14 hovorí, že jazyky sú znamením pre Izrael. A čoho sú teda znamením pre Izrael?
Keď sa pozrieme naspäť do Izaiáša, kde Pán hovorí, že keď Izrael nepočúval jazykom, ktorému rozumel bude k nemu prehovárať jazykom, ktorému nebudú rozumieť (Iz 28, 11 ; 1Kor 14, 21). Takže takto boli jazyky dvojnásobným znamením. Prvé znamenie bolo na pritiahnutie ľudí a dôkaz Božej prítomnosti a konania. Druhé znamenie bolo, že keďže Izrael nepočúval Boha v jazyku, ktorému rozumeli, tak Boh k nim prehovoril v jazyku, ktorému nerozumeli. Bola to teda časť Božieho súdu nad Izraelom.
Keď zbory boli už upevnené v učení, a moc Ducha sa presunula do Písem, jazyky neboli potrebné, prestali. To je 1Kor 13, 8. Takže jazyky prestali. Neboli tu takmer 1900 rokov, a až teraz zrazu pár desaťročí dozadu tu máme skupiny ľudí, ktorí odrazu hovoria jazykmi... Otázka teda znie. Ak tu jazyky utíchli na 1800 rokov, ako a prečo znova mohli začať? Dnešní obhajcovia hovorenia jazykmi sa snažia ísť naspäť do Joela (Joel 2, 23) a vytiahnuť ten verš o jesennom a jarnom daždi, no a toto by podľa nich mal byť ten jesenný dážď a Boh ho podľa nich prináša naspäť. Ale to je veľmi podlé voči tomuto textu. V skutočnosti, to čo tu máme dnes, je možné vysvetliť jedine ako falšovanie týchto vecí démonmi. A tu je potrebné povedať, že málokto vie, že tibetskí mnísi hovoria jazykmi! Mnohé kmene Eskimákov hovoria jazykmi, takisto Mormóni, ktorí ani len neveria v Evanjelium! Takže najlepšie vysvetlenie je, že ide o satanskú záležitosť. Po ďalšie, a to je pravdepodobne najčastejšia záležitosť je to, že to môže byť naučené odpozorované správanie. Niekto to niekde začal a prišiel na ľudí hotový ošiaľ okolo toho, takže ľudia sa tak nejako začali hádzať na zem a proste sa to naučili predstierať.
Je v tom nejaká extáza. Dvaja evanjelikáli Kildall a Colben urobili prieskum a štúdiu tejto veci a ich hlavný záver bol, že je to naučené správanie. Sú tu určité osoby, ktoré majú predispozíciu padať do takýchto emócií, naučiť sa to a nakoniec tomu podľahnú. Niečo také ako hypnotizovateľní a nehypnotizovateľní ľudia, tak sú tu ľudia, určité psychologické typy, ktorí sa ľahšie stanú korisťou takýchto javov. Ale nie je žiadna potreba pre nás kresťanov hľadať niečo takéto. Je to zlá vec.
(John MacArthur na túto tému napísal knihu „The Charismatics” - Charizmatici, a neskôr v rádio programe rozoberal celé kapitoly 1Kor 12; 13; 14 a takisto usporiadal konferenciu s názvom „Strange Fire“ - Cudzí oheň)
John dostal ešte jednu zaujímavú otázku.
„Ak mi niekto povie, že stretol znovuzrodeného kresťana a tento hovorí jazykmi?”
Johnova odpoveď bola prekvapujúca – je to skutočne možné:
Problém je, že títo ľudia hľadajú rýchle duchovné prežitky namiesto skutočnej spirtuality, nehľadajú biblické posvätenie, ale okamžitý duchovný prežitok. A častokrát, keď prídeš do takejto skupiny, musíš hovoriť jazykmi, ak chceš byť duchovný človek. Vytvára to obrovský tlak. Celý čas dostávam od ľudí listy, ktorí žili pod otroctvom tohto tlaky a predstierali, falšovali tieto veci, aby mohli patriť do skupiny, a nakoniec od toho odišli...
Preložené, upravené a doplnené o citáty z Písem z Questions&Answers session 26, GCC 1983,
gty.org/library/sermons-library/1301-X/bible-questions-and-answers-part-26