Iná cesta ku spáse - kapitola 7
Sk 4, 12
A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“
Ako som ukázal v kapitole o autorite na začiatku, RKC definuje svoje učenie nielen Písmom, ale aj „posvätnou tradíciou“. To nie je nič iné, ako zvyk, ktorý sa ukladal počas stáročí. Sú to ľudské obyčaje, ľudské výmysly a učenia, ktoré si vedenie katolíckej cirkvi trúfa stavať na roveň Božiemu nemennému slovu. A k tomu je tu ešte „učiteľský úrad“. Tieto nebiblické, ľudské zdroje tvrdia veľmi veľa vecí, a nikdy nezabudnú pri každej príležitosti doslova donekonečna opakovať, že to majú od samotného Boha a že hovoria vlastne v Jeho mene a samozrejme čarovnú formulku: „Vždy sa verilo!“ Staré príslovie hovorí: „Opakovaná lož sa stáva pravdou“
Okrem iného sa zmieňujú aj o spáse. Odcitujem na tomto mieste pár paragrafov KKC, aby bola vec jasná a dobre porovnateľná s tým, čo učí Písmo. Znova pripomeniem, že nie vždy citujem celé texty, kvôli úspore času a priestoru. Citujem len to, čo je potrebné.
Táto kapitola ukáže jeden z ústredných bodov, v čom sa katolícke učenie totálne rozchádza s Božím slovom a na nijaký spôsob učenie Ríma nie je možné považovať za Bohom dané, ale práve naopak.
Toto učenie je v úplnom protiklade a nepriateľstve voči Bohu a Jeho slovu a Jeho charakteru a malo v histórii strašné následky pre stovky miliónov duší.
Mt 15, 13-14
„Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
Jn 19, 30
„Je dokonané.“
Flp 3, 8-9
„A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista – spravodlivosťou z Boha, založenou na viere.“
Spravodlivosť je teda iba z Boha, založená iba na viere...
Predpis 511: „Panna Mária spolupracovala slobodnou vierou a poslušnosťou na ľudskej spáse.“
O tomto Písmo nič nevie, Písmo nesie jasnú správu: Autorom, pôvodcom a dokonávateľom spásy je Ježiš Kristus, ten Spravodlivý. Tu katolícki vodcovia oberajú Ježiša Krista o Jeho výlučnú úlohu v spáse hriešneho človeka. Slepí vodcovia slepých. Podstata je v tom, že ak mohla „Panna Mária“ spolupracovať, môžu aj iní ľudia. A to je podstata náboženstva a popretie kresťanstva! Klamstvo o tom, že si môže niekto spásu zaslúžiť a odpracovať. Preskúmaj Písma, nájdi si na to čas a s hrôzou zistíš, ako málo sa tam o Márii dozvieš, zistíš že Písmo sa ani len v náznaku nezmieňuje o jej akejkoľvek „spolupráci, alebo spolupráci kohokoľvek iného. Dielo spásy vykonal Boh sám skrze Jeho Syna.
Predpis 1129: „Cirkev tvrdí, že sviatosti Novej zmluvy, sú pre veriacich nevyhnutne potrebné na spásu.“
Písmo tvrdí v Sk 16, 31:
„Ver v Pána Ježiša a budeš spasený …“
Predpis 776: „Ako sviatosť je Cirkev Kristovým nástrojom. V jeho rukách je nástrojom vykúpenia všetkých, všeobecnou sviatosťou spásy...“
Cirkev je Kristovým telom. Nie je to sviatosť. Jediný nástroj je dokonalá obeta, vyliatie Kristovej krvi. V spáse nejde o žiadne polepšenie človeka. Ide o jeho ospravedlnenie a vloženie živého ducha do neho, aby mal prístup k Bohu a večný život. Takýto človek už je účastníkom nebeského kráľovstva a Duch Svätý ho bezpečne prevedie životom viery. Vďaka Jeho pôsobeniu človek získava odpor k hriechu a chuť podrobiť sa a vykonávať Božiu vôľu.
Predpis 1257:
„...Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst.“
Pán Ježiš hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6) Ak krst zaistí spásu, načo potom Ježiš umieral? Načo trpel? Je to stále o tom istom. Ak je tu iná cesta, prečo potom Otec neušetril vlastného Syna?
Rim 8, 32
„Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás ...“
Prečo potom, keď Ježiš plakal v úzkosti v záhrade a pýtal sa, že či je možné odňať od Neho tento kalich, nebolo to možné? Teraz ktokoľvek kto je otcom. Ak má tvoj syn, (dcéra) zomrieť v záujme záchrany iných ľudí a je tu možnosť aby nezomrel a ľudia by sa aj tak zachránili, a tvoj syn bude prosiť, neušetril by si ho azda?
Veru nie, krst nezaistí nikomu nič – bez ohľadu na to, čo si vymysleli a tvrdia v Ríme.
Predpis 780 : „Cirkev je na tomto svete sviatosťou spásy, znakom a prostriedkom spoločenstva s Bohom a spoločenstva medzi ľuďmi.“
Cirkev je spoločenstvom (ecclesia - zhromaždenie) spasených ľudí – čo ale tento text katechizmu nehovorí, keďže RKC stále tvrdí, že musíme pracovať na spáse – ktorú by sme mali údajne jedného dňa dosiahnuť. Kedy, to vám už nikto nepovie. Prečo? Lebo ak je spása dokonaná, ak je dielo hotové a treba ho iba prijať vierou, nepotrebuješ Rím so všetkou tou „parádou“ okolo toho.
Predpis 2036: Autorita Učiteľského úradu sa vzťahuje aj na špecifické príkazy prirodzeného zákona, lebo ich zachovávanie vyžadované Stvoriteľom , je potrebné na spásu.“
Tak teda zachovávanie zákona je potrebné na spásu...
Rim 3, 20
“Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek.”
No ... ale ... veď zachovávanie je predsa potrebné na spásu! Podľa Ríma áno. Podľa Boha nie. Kto drží tvoju spásu vo svojich rukách?
Tit 1, 16
„Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú ...“
To sú tí, ktorí tvrdia, že majú kľúče od poznania, a pritom všetko prekrúcajú nielen na vlastnú, ale aj tvoju záhubu. A ešte sa pritom usmievajú. A ty s nimi. Spoliehanie sa na „dedičstvo otcov“, je presne systém, ktorému veria aj budhisti, hinduisti, moslimovia, zoroastristi a všetci ostatní. Všetci si myslia, že to v čom vyrástli, je to správne, pravé a pravdivé. Mnohí sú ochotní za tieto naučené zvyky ísť do vojny, ako história opakovane ukázala. Viera sa nedá naučiť, nedá sa do nej vyrásť, nijaké zachovávanie zákona na tom nič nezmení. Zachovávanie zákona je povinnosť, je Bohom dané, zákon je svedok proti nám, cez zákon je len poznanie hriechu.
Rim 3, 20
„Veď len zo zákona je poznanie hriechu.“
Gal 2, 16
„A vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek. “
Ako som už z Písem ukázal, zachovávanie zákona nikomu nepomôže a ani nikdy nepomohlo, pretože zákon sa musí zachovať celý, do bodky. Nesmieš ani raz zaklamať, ani raz ukradnúť, ani raz nesmieš byť neposlušný rodičovi, ani raz nesmieš pomyslieť cudzoložne, musíš svoju myseľ upriamiť na Boha 24 hodín denne, nikdy ani na malinkú chvíľku v tomto nezlyhať. Toto je naplnenie, zachovanie zákona. A ak v tom zlyháš čo len raz, máš obrovský problém, si vinný a odsúdený, a „oľutovanie si“ nemá nijakú váhu. Takisto svedčí Písmo:
Jak 2, 10
„Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš,“ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon.“
Čiže dodržiavanie zákona nielenže nie je možné, ale ani nikomu nepomôže:
Gal 3, 11-13
„A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery. Zákon však, nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“
A ďalej:
Rim 9, 31-33
„Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Aj Izrael sa snažil o to isté, čo sa snaží katolík. Preskutkovať sa k Bohu. Až na to, že Izrael mal tieto nariadenia priamo od Boha, ale v Novom Zákone týchto nariadení nieto...
Teraz veľmi seriózne pre týchto ľudí, čo majú odvahu tvrdiť, že zachovávanie zákona je nevyhnutné pre spásu:
Gal 4, 21
„Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom : nepočujete zákon ?
Gal 5,4
„Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti.”
No, nechcem byť sarkastický, ale toto mi neznie, ako žeby mal hriešnikovi zákon pomôcť so spásou...
Rim 3, 19-20
„A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby boli umlčané každé ústa a aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny. Lebo zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo zákona je len poznanie hriechu.“
Predpis 1477: „Do tohto pokladu patrí okrem toho aj naozaj nesmierna, nezmerateľná a stále nová hodnota, ktorú majú pred Bohom modlitby a dobré skutky preblahoslavenej Panny Márie a všetkých svätých, ktorí kráčali v šľapajach Krista Pána vďaka jeho milosti, a tak sa posvätili a dokončili dielo milé Otcovi, takže keď pracovali na vlastnej spáse, prispeli aj k spáse svojich bratov v jednote tajomného tela.“
Takže pracovali na vlastnej spáse? Presne ako som ukázal vyššie – keď mohla pracovať Mária, môžu aj iní. Pohanská filozofia, náboženstvo klamu a sebectva. Lebo JA môžem! Nezávisí to od Boha. Je to na mne. JA. Lepšie povedané oni a ja … Načo potom trpel, zomrel a vstal z mŕtvych Ježiš? Aby si si ty mohol spásu odpracovať a potom zvyšok odtrpieť v „Očistci.“ Naozaj cheš na tom trvať?
Predpis 2021: „Milosť je pomoc, ktorú nám dáva Boh, aby sme mohli zodpovedať nášmu povolaniu stať sa jeho adoptívnymi synmi. Uvádza nás do dôvernosti trojičného života.“
Takže predpis 1477 hovorí, že ľudia pracovali na vlastnej spáse – teda že ich spása bola z ich skutkov.
Predpis 2021 zas, že milosť je akási pomoc... Teraz len jeden príklad. Ak je niekto obvinený, usvedčený a odsúdený na 35 rokov väzenia a sudca mu udelí milosť, čo to znamená? Že dal sudca odsúdencovi pomoc, aby nemusel byť vo väzbe celých 35 rokov, ale si to s „pomocou milosti“ mohol odpracovať a tak bude vo väzení kratšie? Toto je milosť? Určite nie. Je to úplný nezmysel. Milosť je prepustenie väzňa na slobodu...
A čo hovorí Písmo?
Ef 2, 8-9
„Lebo spasení ste milosťou skrze vieru, a to nie je z vás, je to Boží dar, nie zo skutkov aby sa nik nevystatoval.“
Rim 11, 6
„Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.“
Rim 3, 23-24
„Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva, ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“
Toto ďalšie z mnohých protirečení katolíckeho učenia oproti Božiemu Slovu hovorí samo za seba, ale je jedno z najhorších. Útočí na samotné jadro Evanjelia, prekrúca samotnú podstatu spásy, ktorá sa nedá zaslúžiť, nedá sa odpracovať, nedá sa kúpiť, nedá sa vymodliť, ale dá sa IBA PRIJAŤ VIEROU. Je to dar, je z milosti, nie ako odplata za dobré skutky, KTORÉ PRED BOHOM NEMÁŠ. Lebo ak sa snažíš ospravedlniť konaním skutkov (ktoré – priznaj si úprimne – aj tak nekonáš, a aj keď si myslíš, že konáš, tak ich pred Bohom nekonáš) tvoje ospravedlnenie sa ti neráta z milosti, ale z podlžnosti, ktorú máš pred Bohom, za každý jeden hriech. Kým nie je hriech odpustený v Kristovi, N I K D Y nebude odpustený, darmo si si úprimne oľutoval, darmo si ruky spínal, žiadne prosby o dopustenie na smrteľnej posteli nepomôžu. Spravodlivosť musí byť zachovaná. Nebude odpustený.
Rim 4, 4
„Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.“*
Ako už kapitola o inom Ježišovi naznačila, a takisto text vyššie, cesta k spáse podľa Biblie je diametrálne odlišná od tej katolíckej.
Na vlastnej spáse nikto nikdy nepracoval a ani pracovať nikdy nebude. Je to jedno nehorázne klamstvo a naozaj bezočivé rúhanie sa. V skutočnosti, čokoľvek človek robí, robí pre seba... Verše ktoré som práve citoval hovoria jasne. A navyše, ako už mnohokrát opakované verše či už Žalm 14, alebo Rim 3, 10-12 hovoria, že NIKTO nehľadá Boha, NIKTO nerobí dobré, ani jeden človek. Jer 17, 9 zas hovorí, že ľudské srdce je totálne skazené, a Gen 6, 5 že všetko čo vytvorí ľudské srdce je stále len zlé už od jeho mladosti. Ako teda môže/mohol niekto pracovať na vlastnej spáse, keď každý jeden človek je totálne skazený, miluje hriech a nenávidí Boha?
Ak si raz mŕtvy, ako chceš ožiť? Si mŕtvy v hriechu. (Kol 2, 13; Ef 2, 1 a 5)Tam žiadne odriekanie nepomôže, žiadna snaha, žiadne odpustky, žiadne omše, žiadne modlenie, žiadne prosenie, žiadne ľutovanie. Si mŕtvy. Mŕtvy človek je mŕtvy. Len Boh ti môže darovať život.
Mŕtvy človek sa vlastnými skutkami nemôže oživiť.
Takáto cesta v Písmach neexistuje, lebo ani nie je možná, je to výmysel človeka v Ríme, je to náboženstvo sebacentrizmu, ako všetky ostatné náboženstvá vymyslené človekom. V tomto majú ateisti úplnú pravdu. VŠETKY náboženstvá sú vymyslené človekom, lebo náboženstvo je snaha človeka vlastným úsilím sa dostať k Bohu, uplatiť Ho, vydupať si to u Neho, na základe svojho JA. V skutočnosti ide len o umlčanie svojho nečistého svedomia a dokázania niečoho samému sebe, ide o uspokojenie človeka pred samým sebou.
Kresťanstvo je presný opak. Boh zvrchovane prichádza v beznádejnosti a nemohúcnosti hriešneho človeka, ktorý pred Ním bezpodmienečne kapituluje, a On sám dáva svojho Syna totálne stratenému ľudstvu, On je Prostriedkom spásy, Prostredníkom spásy, Sprostredkovateľom spásy, Vykonávateľom, Dokonávateľom, Pôvodcom aj príčinou spásy. Nie je to žiadna cirkev, ani keď sa sama pomenúva s veľkým C – čo znova v Písme nie je.
Biblická cesta je tá, ktorú dal Boh... treba si ale najprv uvedomiť jednu vec. Boh je dokonalý a zvrchovaný Pán. On NEVYJEDNÁVA. On sa nemení (pozri: Iz 45, 23, Mal 3,6 Hebr 13, 8). On všetko vykonal dokonale. Všetko Mu patrí. Preto ani nemá dôvod vyjednávať. On nie je obchodník – ty mi dáš to a Ja ti dám toto. Jemu totiž patrí všetko. Ty ako katolík Ho ale takto nevidíš, nech by si navonok ústami akokoľvek horlivo tvrdil, že áno.Preto je taký problém prijať autoritu Jeho slova namiesto ľudského učenia. Nechceš Mu priznať všetko. Myslíš si, že aj ty dačo môžeš, že máš význam, že si dôležitý (pozri Žalm 62, 10), a keď to nie si ty, tak tí, ktorým tak slepo dôveruješ. Pravda je ale úplne iná. On tebe môže niečo dať, ale ty jemu nemáš čo! Ty nemáš okrem hriechu nič, čo by bolo tvoje, On má okrem hriechu všetko. On nie je sivovlasý dobráčik na obláčiku: „No, bol si dobručký, poď do nebíčka poď môj. A ty? Ty si nebol dosť dobrý, ty pôjdeš pekne trpieť do očistca môj zlatý.“ (Znova. Načo potom trpel Kristus ???) Nie... Boh je d o k o n a l e spravodlivý Sudca a dokonalá spravodlivosť si vyžaduje potrestať K A Ž D É porušenie zákona. Každé jedno.
Cesta spásy podľa Písem je veľmi jednoduchá, a predsa tak vzdialená toľkým dušiam! Cesta k spáse, k večnému životu podľa Písem je DAR. Je ZADARMO. (Ef 2, 8-9, Rim 3, 23-24) Dar je proste dar. Ak sa za niečo platí, ak sa niečo ponúka na výmenu – nie je to dar! Ak musíš niečo vykonať ako výmenu, nie je to dar. Ak musíš pracovať na niečom, aby si to dostal je to mzda, nie je to dar!Spása je darom. Tento dar je pripočítaný hriešnikovi z milosti. Tento dar si nie je možné nijako odpracovať, nedá sa k nemu preplatiť, nedá sa nijako zaslúžiť. Lebo je to dar. Dar sa môže odmietnuť alebo prijať. Dar spásy sa prijíma vierou. Je to milosť. Milosť je preto milosť, lebo sa nedá zaslúžiť, udeľuje sa hriešnemu človeku zadarmo, z vôle Boha, nie z vôle človeka, milosť je hotová a je to úplná priepustka do neba. Raz a navždy. Boh nekoná ako človek – on nepriliepa potroške k svojmu dielu. On pracuje dokonale. Milosť nedostáva hriešnik ako pomoc – to je katolícky výmysel a zákerné klamstvo. Musí byť hriešnikovi pripísaná Kristova spravodlivosť, inak žiadnu vlastnú nemá. Ef 2, 8-9 jasne hovorí že milosť je DAR nie nejaká pomooc. Ako som ukázal vyššie. Ak väzeň dostane milosť, je voľný. Ef 2, 8-9 sa nedá takto po katolícky prekrútiť. Hoci tento verš je viac ako zdrvujúco jasný, rozmeňme to na drobné.
Hriech
Problém je totiž hriech. Hriech je niečo, čo vo svojej prítomnosti dokonale svätý, čistý Boh n i k d y nestrpí. Prečo? Pretože hriech je neuposlúchnutie Božieho príkazu. Vedomé, či „nevedomé“. Nemôžeš byť v prítomnosti Boha a ignorovať Ho alebo sa mu vysmievať do tváre. Nemôžeš pracovať vo firme aby si šéfovi a majiteľovi v jednej osobe odmietal jeden príkaz za druhým alebo smial sa z neho. Hriech je ale oveľa vážnejšia vec, než ťa to naučili. V knihe Genesis, keď zhrešili Adam a Eva, ako to dopadlo? Povedal azda Boh : „No... tak jeden raz ste ma neposlúchli, to budeme klasifikovať ako ľahký hriech, v podstate taký hriešik, oľutujte si, buďte ďalej tu, v mojej prítomnosti, buďte si ďalej nesmrteľní, ale sľúbte mi, že už budete dobrí! A nonono aj tebe hadík! Ty už nebuď zlý!“
Bolo to takto? Prečo si myslíš, že v tvojom živote to tak bude?!? Boh sa nikdy nemení (Hebr 13, 8; Mal 3,6; Žalm 119, 89; Iz 45, 23). Čo Boh povedal Adamovi a Eve? Boh im povedal: “VON ODTIAĽTO!“ hnusíte sa mi, ste mi odporní. Nechcem vás viac pri sebe, všetko som vám dal aby ste mali, a dal som vám jeden jediný zákaz! Odteraz je koniec, budete sa trápiť, budete žiť život v ťažkostiach a? Budete umierať!
Rim 6, 23
“Lebo mzdou hriechu je smrť...“
Zdá sa ti, žeby Bohu nejaký hriech nevadil? Čo sa ti zdá na hriechu „ľahké?!?“
Teraz ti ukážem úplné jadro toho, prečo náboženstvo tak odmieta autoritu Božieho slova, prečo k nemu stále musí pridávať, uberať, prekrúcať – lebo náboženstvo je ľudský výmysel a teda výmysel tela. A telo bojuje proti duchu!
Gal 5, 17
„Lebo telo si žiada, čo je proti duchu a duch čo je proti telu. Navzájom si odporujú ...“
Tak sa teraz pozri sám na seba v zrkadle Božích meradiel a sám, bez falošnosti a naučenej náboženskej fasády si úprimne odpovedaj na nasledujúce otázky, a tak zisti, či si v poriadku pred Ním, či je tu nejaký ľahký hriech. Zisti a uvedom si, že Bohu nič nie je jedno, že On nie je ako my! On nevyjednáva, nemení sa, nešpekuluje, neohýba pravdu, neobchoduje… On je dokonalý a zvrchovaný Pán.
A Boh povedal: Neoklameš... (Ex 20, 16; Dt 5, 20) NIE v malej veci môžeš. Neoklameš. Už si klamal?
A Boh povedal: Nepokradneš... (Ex 20, 15; Dt 5, 19) NIE malé veci, malej hodnoty môžeš. Nepokradneš. Ukradol si niekedy niečo od tvojho detstva? Čokoľvek? Ukradol si bratovi cukrík?
A Boh povedal: Nevezmeš mena Božieho nadarmo... (Ex 20,7; Dt 5, 11) Vieš že aj JEŽIŠ je Božie meno? Stalo sa ti to už niekedy?
A Boh povedal: Cti otca svojho i svoju mať... (Ex 20, 12; Dt 5,16) Bol si vždy perfektne poslušný, nikdy si sa nevzpriečil rodičom? Nikdy si ich nesklamal, alebo neoklamal?
A Boh povedal: Nescudzoložíš... (Ex 20, 14; Dt 5,18) A potom dodal: „No ja vám hovorím: Každý kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.” (Mt 5,28)
Už si sa tak pozrel – pozrela na niekoho – hoci len na okamih, kto nebol/nie je tvojou manželkou/manželom?
Stačí jedno slovo a je po všetkom.
Mt 12, 36 - 37
„No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“
A Boh NIKDY nepovedal, žekeď si to oľutuješ a budeš konať dobré skutky, tak v poriadku. Hreš si ďalej, urážaj ma, ži si ako sa ti páči, chodievaj prosiť namiesto môjho Syna nejakých kňazov, nech som ti naďalej ukradnutý, potom si zas oľutuj (aj keď ti je to jedno, však?) odrapoc bezmyšlienkovite pár naučených textov – akože modlitieb a tak ďalej, a tak ďalej a stále dookola. Že to stále opakuješ svedčí len o jednom. Že sa nič nemení...
NIE.
Za koľko hriechov boli vyhnaní Adam s Evou a stratili nesmrteľnosť a kontakt s Bohom ?
Ak je tvoja odpoveď na vyššie položené otázky čo len JEDINÝ KRÁT áno, potom si vinný Bohu v plnom rozsahu. Si na tom presne tak, ako boli oni dvaja.
1 Kor 6, 8-10
„Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlípnici, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“
To ja nie som, hovoríš si?
Jak 2, 10-11
„Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jedinom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš,“ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon.“
A keď aj nezabíjaš, ale klameš... A vieš, prečo je to tak? Lebo si sa prehrešil proti dokonalému zákonu dokonalého Boha. A ten zákon, tak ako Ten, kto ho učinil, je večný. Čo je večné, to sa nemení. Čo je večné sa odpykáva večne. Preto si nemôžeš niečo, čo má večnú platnosť niekde oľutovať a bude dobre. Nemôžeš si to odmodliť, a ani ísť do nejakého “očistca”, ktorý budeš v Písmach márne hľadať, lebo tam ho nenájdeš. Pôjdeš rovno do pekla – to je miesto pre večný trest. Nemôžeš rátať s tým, že Boh len tak zabudne. Nemôžeš rátať ani s tým, že mu niečo ušlo. Nemôžeš rátať s tým, že sa niekde v komôrke vyrozprávaš inému hriešnikovi a potom si odrapoceš tie svoje naučené texty a bude dobre. Pred svetským policajtom sa môžeš schovať. Môžeš ujsť ľudskému sudcovi. Ale Bohu neujdeš.
Žalm 139, 1-16
„Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko, ty vieš, či sedím, či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku. Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť, je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam, ak zostúpim do podsvetia aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica. Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc“, pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo. Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne, všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“
Tak veru. Zle si si myslel, ak si si myslel, že Boh ti dačo prehliadne. Ale myslíš si to, lebo tak učí rímska cirkev. Že sú ľahké hriechy. A tie si vraj stačí oľutovať. A sú vraj aj ťažké. Z tých sa vraj treba vyspovedať. Ale keď sa už raz dostaneš pred Sudcu a dôkazy sú jasné, čo mu povieš?
„No... vaša ctihodnosť! Ja viem, že som to urobil. Ale viete čo? Odteraz už budem dobrý! Už sa polepším! Len ma pusťte! Budem dodržiavať zákon. Budem naozaj dobrý!“
Predpoklad je ten, že sudca sa asi chvíľu nezmôže na slovo. Potom odpovie.
„Človeče. Zbláznil ste sa? Vy chcete tým že budete dodržiavať zákon v budúcnosti, napraviť to, že ste ho už v minulosti porušil?!? Máte ma za blázna? Šaliete? Ja som sudca a spravodlivo súdim podľa zákona! Trest podľa spravodlivosti musí byť uložený...“
A čo tak iný prípad?
Stojíš pred sudcom a spustíš:
„No... vaša ctihodnosť! Viem, že som vinný, ale zas musím vám práve teraz o sebe niečo povedať! Hoci dôkazy sú jasné a moja vina sa nedá poprieť, som aj dobrý človek. Ja sa snažím vo svojom voľnom čase pomáhať tetám prechádzať cez prechod pre chodcov, odnášam im nákupy, dávam drobné, čo mi netreba na charitu a staré oblečenie dávam chudobným! Nemohli by moje dobré skutky prevážiť tento môj zločin? Som aj dobrý človek... ”
Iz 64, 5
„Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor.“ *
Keď sa tvoj sudca otrasie z toho čo počul, odpovie:
„Také váhy nemajú ani v rozprávke! Kde ste kedy počul, že vaše ostatné skutky ovplyvnia zákon, ktorý ste porušil? Pôjdete do väzenia. A na dlho...”
A čo tak slovenská klasika?
Zastaví ťa policajt – klasická otázka po vypýtaní si dokladov: „Pán vodič, ste si vedomý dopravného priestupku, ktorého ste sa dopustil?“
Nevinná – aj keď samu seba prezrádzajúca strašne červená tvár, oči vytreštené ako mucha puk, a odpoveď? Samozrejme, že... „NIE“ Kdeže! To sa mne nemohlo stať! A keby sa to hneď aj stalo, tak aj tak je odpoveď NIE!“
Policajt vytiahne kamerový záznam a povie : „Ale stalo sa. Prekročil ste rýchlosť. Zaplatíte pokutu!“
A vtedy to príde! „Pán policajt! Viete vy čo? Ja som dobrý šofér a vždy (no zjavne asi nie vždy), vždy, vždy, vždy si dávam pozor a väčšinou jazdím v rýchlostných limitoch a rýchlosť neprekračujem a predpisy dodržiavam. Toto sa mi stalo len takým nedopatrením. (keby sa tie „nedopatrenia“ tak všetky zrátali ...) Nemohli by tieto moje dobré skutky prevážiť tento môj prehrešok?“ „Alebo, keby vám moja žena upiekla koláč, čo poviete?“
Zaplatíš pokutu. A zrejme vyššiu, ako by si zaplatil bez týchto rečí...
Tieto príbehy sú trošku úsmevné, ale keď sa raz postavíš pred svojho Stvoriteľa, do smiechu ti nebude, to si buď istý. Ako sa chceš obhájiť? Čo Mu povieš? Že si si nemyslel, že je to až také vážne? Že ťa to inakšie naučili? Že si si myslel, že spoveď to vyrieši? Že si sa spoliehal na „očistec“, ktorý sa ti nejako nechcelo preveriť, či vôbec existuje – veď ak Kristus zomrel za hriechy, nemalo ťa azda napadnúť, že asi to nemusel robiť, keďže je tu „očistec“? Malo ťa to napadnúť, ale problém je, že ti to bolo jedno.Čo Mu povieš? Nemal si čas? Že si nevedel? Neznalosť zákona neospravedlňuje.
Rim 2, 12
„Všetci čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona.“
A na koniec, ako by to vyzeralo so štátom, kde dodržiavajú zákony, len tí, čo ich poznajú a tí čo „nevedeli” – vrahovia, zlodeji, klamári, sú prepustení na slobodu? Keď niekde niečo niekto vyparatí, povie sudcovi, ja som nevedel, že sa to nesmie? Lenže s tebou je to horšie.
Rim 1, 18-23
„Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť, Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo – možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí, takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky, ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zbrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy.“
Ty to vieš veľmi dobre už teraz, že si vinný! A žiadna spoveď na tom nič nezmení, žiadne jedenie oblátky a hranie sa na pobožného na tom zhola nič nezmení a vieš to veľmi dobre.
Jn 3, 16
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“
Čo povieš svojmu Stvoriteľovi pri Jeho spravodlivom súde? Vtedy už bude neskoro prosiť o milosť, už bude neskoro sa dovolávať odpustenia.
2 Kor 6, 2
„Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy.“
Teraz je milostivý čas, teraz je deň spasenia. Nie potom, nie zajtra, nie na budúci týždeň, nie po smrti...
Boh je spravodlivý Sudca. Spravodlivý Sudca musí súdiť spravodlivo a to bez ohľadu na jeho pocity – inak je skorumpovaný klamár. Myslíš si toto o Bohu? Ak áno, mýliš sa. Boh Ťa odsúdi.
Iba ak... iba ak by niekto tvoj zaslúžený trest zobral na seba! Niekto, kto je nekonečný, musí byť Boh – aby zaplatil to nekonečné množstvo hriechov a večný Boží trest za ne. Niekto, kto je tak plný lásky, že to všetko zoberie na seba, aj keď Ho celým svojím konaním vysmievaš a zapieraš celý svoj život, hoci Ho možno ústami mechanicky vyznávaš.
Musí to byť niekto, kto je zároveň Boh, ale zároveň človek. Inak by nemohol spravodlivo zaujať tvoje miesto. Mal by totiž výhodu, ak by nebol nikdy pokúšaný, na to by Satan pri poslednom súde hneď poukázal, že je to nespravodlivosť. Musel podstúpiť to, čo ty, všetky pokúšania a ani raz nezlyhať. Musí byť bez hriechu. Musel vytrpieť trest smrti, pretože odplata za hriech je smrť (Rim 6, 23). A musel vstať z mŕtvych aby v Jeho živote si ty mohol dostať dar večného života. To je tvoja jediná šanca. Ak sa vierou spoľahneš iba na Neho, ak skrze Neho prijmeš odpustenie svojich hriechov, dostaneš nové srdce a budeš kráčať s Bohom. Budeš kráčať naisto a nikdy nebudeš súdený. Dostal si istú miestenku v Nebeskom kráľovstve a tá ti nebude odňatá.
Lk 10, 41-42:
„Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Ak nebudeš ako Marta, ale ako jej sestra,spravodlivosť Pána Ježiša Krista spočinula na tebe a Boh ťa v tej chvíli vidí bieleho ako sneh. Už nie si viac v zakrvavených šatách tvojho hromadiaceho sa hriechu. Lebo Ježiš je večný, On môže niesť a zmazať VŠETKY tvoje hriechy aj tie, čo si ešte ani nestihol spáchať. To je tvoja jediná šanca.
Jn 3, 18
„Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.“
Veriť v Neho ale znamená veriť IBA v Neho, spoľahnúť sa IBA na Neho, a kráčať vierou IBA s ním. Nie s Jeho mamičkou, nie so sv. Antonkom, sv. Jánom Mária Vianeim, nie so sv. Anežkou českou, nie s „Pannou Máriou“, nie so sv. Jánom Nepomuckým, nie s kňazom... Iba s Ním.
Je to milosť, ktorú ti tvoj Sudca udeľuje, aby si bol ospravedlnený zo súdu, ktorému inak nemôžeš ujsť. Je to zadarmo, nemôžeš si to zaslúžiť. Je to navždy. Porátaj si, koľkokrát si zhrešil, myšlienkou, skutkom, zanedbaním dobrého, slovom. Dá sa to porátať? A teraz daj na váhu tie tvoje dobré, úprimné, nezištné skutky, za ktoré si nič nechcel, nečakal si nijakú odplatu, a ani len v kútiku srdca si nečakal za to nič, ak ťa to ešte stále neprešlo, že ideš vymieňať.
Rim 11, 6
„Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.“
Ešte pochybuješ, že Boh je dobrý?
Rim 3, 23 – 24
„Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva, ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“
Rim 6, 23
„Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi našom Pánovi.“
Naproti tomuto Božiemu učeniu máme učenie, čo si ľudia v RKC vymysleli počas stáročí a majú odvahu tvrdiť, že to vraj pochádza od Boha, hoci sa to Jeho slovu úplne protiví. Okrem toho, že robia z Boha klamára, zvádzajú – a to veľmi úspešne – obrovské masy ľudí. Nazvali to „posvätná tradícia.“ Podľa tohto učenia človek musí na spáse spolupracovať, ako som ukázal z katechizmu vyššie. Musí konať dobré skutky - sú na to špeciálne pravidlá – a musí sa snažiť. Musí sa snažiť Bohu sa zapáčiť. Ale lepšie je zapáčiť sa Rímsko-katolíckej cirkvi. Táto snaha zahŕňa aj pravidelnú účasť na znovuobetovaní Ježiša Krista a jedenia jeho tela. Toto je tzv. „svätá omša“, ktorú opäť budeš v Písmach hľadať márne, to rozoberiem inde. Najlepšie je, keď za omše veriaci platia. Toto samo o sebe ale nestačí. Veriaci potrebuje veriť učeniu RKC. A to bez výhrad. Je jedno, ako veľmi toto učenie protirečí jasnému učeniu Písem. Katolík musí veriť, ale nemôže si nič overiť. Takisto potrebuje poznať predpísané texty a tie donekonečna opakovať. Čím viac, tým lepšie. Toto sa volá modlitba.
Mt 6, 7-8
„Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich ...“
Pán Ježiš hovorí, nerobte to, nenapodobňujte ich! To nie je nejaké odporúčanie. To je príkaz. Ale katolík je povzbudzovaný v rozpore so slovami Pána Ježiša k nekonečnému opakovaniu zdravasov a podobných textov.
Takisto je treba sa spovedať kňazovi. Treba ďalej dodržať počet predpísaných spovedí (aspoň raz do roka). Treba prijímať sviatosti – a na tie sa treba kvalifikovať, čiže si ich nejako odpracovať. (Prvé prijímanie, birmovka, krst, kňazstvo, manželstvo...) Kňazstvo v Starom zákone bola vec dedičná. Boh na to vybral jeden izraelský kmeň. V Novom zákone kňazov ako nejaký špeciálny úrad nemáme. Teda nevedno, čo by to táto „sviatosť kňazstva“ mala byť, ale s Bohom Biblie to nesúvisí. Má to ale priamu súvislosť s obradným kňazstvom pohanského Babylona, to rozoberám inde. Práve pre toto tak musia hodnostári RKC nielen lipnúť na tradícii a stavať ju na roveň Božiemu Slovu, ale v skutočnosti ju vysoko nad Božie slovo povyšovať. Aj oni vedia, že inak tieto náuky nemôžu obhájiť. Takisto sa treba snažiť ľuďom pomáhať, (niežeby pomoc iným bola zlá vec, ale k spáse ti to nijako nepomôže) treba chodiť na krížové cesty, dávať milodary – najlepšie priamo cirkvi, lebo by to mohlo skončiť v nesprávnych rukách. Toto učenie hovorí, že milosť je len pomoc. Všade, pre každého väzňa sveta je milosť hotová vec, všade je to definitívna záležitosť, ale tu je to pomoc! Spása v RKC je hotová veda – preto ani nie je vecou laikov – čiže bežných ľudí. Ale pritom patrí všetkým, len niektorí tomu „lepšie rozumejú“. Sú preto aj lepšie kvalifikovaní sa rýchlejšie dostať do neba a často bývajú vyhlasovaní za svätých a tým sa považujú za hotových účastníkov v nebi. Tomuto venujem osobitnú kapitolu. Ako keby nejaká skupina ľudí v talároch mohla svoje rozhodnutia nanucovať Bohu ... Je treba okrem platenia omší, účastí na nich, si hromadiť skutky v tzv. „pokladnici zásluh.“ Tá ale pravdepodobne aj tak nebude stačiť, preto ešte bude treba platiť za omše aj za tých, čo už zomreli, ale sa nedostali do neba, ale iba do „očistca“. Toto tiež osobitne rozoberiem v inej kapitole.
Je to nesmierne komplikované náboženstvo. Tvoja spása nezávisí na Kristovi. Oni držia tvoju spásu v ich rukách.
Mt 23, 13
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.“
V kresťanstve to takto nie je. V kresťanstve Boh prichádza osobne do každého srdca a dáva mu porozumenie a postará sa aj o to, aby bolo všetko podľa Jeho vôle. Lenže Rímsko-katolícka cirkev je človekom vymyslené náboženstvo. Je to kult. A je pravda, že všetky náboženstvá sú vo svojej podstate rovnaké. Je to osobná snaha človeka, dostať sa k Bohu sám, vlastným výkonom.
Ospravedlnenie je iba z viery samotnej
Človek nemá pred Bohom nič dobré – ani jednu jedinú vec. Problém je naše sebectvo. Nič nekonáme, čo by bolo v Božích očiach dobré a ako som vysvetlil hore vyššie, spása sa nedá nijakým spôsobom odpracovať. Nepomôže dodržiavanie zákona, lebo nikto z nás ho nedodržiava, nemá na to ani kapacitu, a ani vôľu.
Spasenie je z milosti, je to dar, je skrze UVERENIE. (Ef 2, 8-9)
Rim 1, 16-17
„Lebo ja sa za evanjelium nehanbím, veď ono je Božou mocou na spasenie každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery.”
Čo je mocou Božou na spasenie? Sviatosti? Rituály? Skutky?
Je to Evanjelium.
Ako? Iba skrze VIERU!
(Poznámka: Grék znamená pohan, teda človek ne-Žid, ktokoľvek, kto nepatrí do židovského národa.)
2 Kor 5, 21
“Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.”
Tento verš sám o sebe vysvetľuje ospravedlnenie pred Bohom dostatočne a nič viac by nemuselo byť povedané, keby tu nebolo učenie ľudí z Ríma, ktorí na skazu toľkých duší, všetko prekrútia.
Ak sme sa raz stali v Ňom Božou spravodlivosťou, čo chýba takému človeku, ktorý má Božiu spravodlivosť v Božích očiach?
Nič.
Ako som už ukázal vyššie, ak konáš skutky, počíta sa ti tvoja snaha z podlžnosti, nie z milosti.
Rim 4, 4
„Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.“ *
Veriacemu človeku je ale pripočítaná Kristova spravodlivosť z milosti a preto ho Boh vidí ako spravodlivého a istého účastníka svojho kráľovstva – nie pre čokoľvek čo by sa človek snažil urobiť po uverení, ale pre Kristovu dokonalú spravodlivosť pripísanú veriacemu. Táto spravodlivosť je Božia (2 Kor 5, 21), teda večná. Nedá sa zrušiť, nedá sa s ňou manipulovať.
Ako ukazuje verš Rim 4, 4 o kúsok vyššie, kto koná skutky, tomu sa ráta z podlžnosti, kto verí, tomu z milosti. Teda hriech sa ospravedlnenému človeku už nepočíta, pretože je pod milosťou.
Zopakujem znova, že Bohu nič neujde. Každé jedno slovo, ktoré nám ujde v zlom úmysle – aj to ktoré sme povedali „nechtiac“ je pred Ním a ráta sa:
Mt 12, 36
„No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia.“
Mt 12, 37
„Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“
Ale je tu Kristus. A ten zomrel a vstal z mŕtvych a zasadol po pravici Otca. Očistil tých, čo v Neho uveria a od tej chvíle nás Boh cez NEHO vidí ako spravodlivých.
Kol 1, 21 – 22
„Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz skrze smrť v jeho ľudskom tele zmieril so sebou, aby vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.“
A čo je k tomu treba? Znova: VIERU.
Kol 1, 23
„Pravda, ak vytrváte vo viere upevnení, stáli a neodkloniteľní od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli a ktoré sa hlása každému stvoreniu, čo je pod nebom, a ja, Pavol, stal som sa jeho služobníkom.“
Lenže sú tu ľudia, ktorí chcú mať tvoju spásu a tým aj tvoj život a teda tvoje peniaze a zaviazanosť im vo svojich rukách.
Kol 2, 8-15
„Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi! Veď v ňom prebýva celá plnosť božstva. V ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti. V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. Aj vás, čo ste boli mŕtvi v hriechoch a neobriezke svojho tela, oživil s ním a odpustil vám všetky hriechy. Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi.“
Nech sa nikto nemýli. To nie je tak, žeby Boh nejaké hriechy odpustil a ty potom zhrešíš – a zhrešíš, to si buď istý; a potom bude treba nové odpustenie. Nie. Všetko je odpustené v Kristovi naraz. Potom hriech už vyznávaš iba Bohu, skrze Krista. Boh už pred založením sveta vedel o každom hriechu čo spáchaš a tento dlžobný úpis tu vlastne už bol skôr, než si sa narodil. Ale v Kristovi tento dlh Boh zotrel a zotrel ho úplne. Toto je milosť!
Gal 2, 21
„Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo umrel.“
A toto je presne koreň problému. Toto je jadro sporu, čo my kresťania máme proti katolíckemu učeniu. My nie sme proti tebe, ale proti učeniu, čo ťa ťahá do pekla! Ak sa môžeš do neba preskutkovať, ak si môžeš večnosť nejako zaslúžiť, ak si to môžeš vydobyť, odtrpieť v nejakom „očistci, ak si to môžeš odpracovať dodržiavaním zákona, konaním „dobrých skutkov“ tak potom umieral Kristus NADARMO. Toľko môžeš vedieť s istotou, ak chceš lipnúť naďalej na Ríme. Že Kristus umrel nadarmo pre teba. Ale nie pre tých, čo sa vo viere spoliehajú iba na Neho a narodili sa znova. Ale pre každého, kto sa chce ospravedlniť konaním skutkov platí:
!!!!!
Gal 5, 4
„Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti.“
!!!!!
Pamätaj každý jeden, čo čítaš:
Gal 5, 9
„Trochu kvasu prekvasí celé cesto.“
Stačí málo a si mimo. Preto dal Boh Sväté Písma, nie nejakú cirkev, dal Písma, aby človek mohol tieto Písma študovať a tie ho urobili múdrym na spasenie. Ako aj Pavol napísal Timotejovi:
2 Tim 3, 15-17
„Od útleho detstva poznáš Sväté Písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčania, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravedlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“
Lebo spasenie je iba vo viere v Krista Ježiša. Ak je ten, kto uverí, v ňom, je ospravedlnený od hriechu. Nič viac mu už netreba. Dielo je hotové.
Rim 6, 5-8
„Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.“
Veriaci je mŕtvy pre hriech, nemá viac túžbu prestupovať Boží zákon.
Verš 11:
„Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“
Verš 14:
„A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.“
Teda hriech už nemá nad nami moc, preto kresťan výrazne znižuje svoje hriechy na minimum, a aj keď zhreší, hriech sa mu už nepočíta, lebo všetky hriechy boli odpustené. Kresťan rastie v posvätení, je to práca Ducha Svätého. Duch Svätý spôsobuje, že človek ale nehreší koľko sa mu chce – toto je častá námietka katolíka.
Ez 36, 26-27
„A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás, odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.“
Človek s Duchom Svätým je teda pod Jeho ochranou, a je Ním vedený, a chránený a Duch Svätý spôsobuje, že človek kráča s Bohom, a vystríha sa hriechu. Keď zhreší, je tu spravodlivý Príhovorca.
1Jn 2, 1
„Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého.“
On sa vždy za nás prihovára, vždy sa nás zastane, a keď človek skrze Neho vyznáva hriechy Bohu, sú mu v Kristovi odpustené.
1 Jn 1, 9
„Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“
Rim 6, 22- 23
„Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Musíš urobiť len jedno. Uveriť. UVERIŤ a VERIŤ.
Jn 3, 16
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“
Jn 6, 29
„Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Rim 10, 9-11
„Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“
1 Sol 5, 24
„Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí.“
*Citovaný verš je uvedený z evanjelického prekladu