Jedenie krvi a jeho zákaz

Platí pre nás aj dnes?


Táto téma bola diskutovaná medzi kresťanmi po mnoho storočí a je diskutovaná v istej miere až dodnes, ale viac na miestach, kde je kresťanov menej a kde sa jedia určité jedlá, ktoré na takúto diskusiu dávajú dôvod. Dôvod, prečo je tomu tak, nájdeme v Písme vo veršoch zo Skutkov apoštolov z kapitol 15 a 21, konkrétne v 15:20, 15:29 a 21:25.

Otázka, ktorá je v mysliach mnohých je, že či je tento zákaz platný, alebo neplatný pre kresťanov dnes. Je dobré tejto veci porozumieť hlavne v našom slovenskom kontexte, keďže naša kuchyňa obsahuje určité jedlá, ktoré by pod tento zákaz bez pochýb spadali. Tu sú spomínané verše, pre lepšie porozumenie budem citovať aj predošlé verše.

Sk 15:19-20
Preto usudzujem, že nesmieme robiť ťažkosti tým, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ale treba im napísať list, aby sa zdržiavali všetkého, čo bolo poškvrnené modlami, smilstva, zaduseného a krvi.”

Sk 15:28-29
„Lebo Duch Svätý a my sme rozhodli, že na vás nebudeme klásť nijaké iné bremeno okrem tohto, nevyhnutného: zdržiavať sa všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, zadusených zvierat a smilstva. Ak sa tohto budete chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!

Sk 21, 25
„Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.“  

Predovšetkým je treba povedať, že tieto zákazy neslúžili ani na získanie spásy, ani na jej udržanie, ani nemali nijaký vplyv na ňu. Ide tu o to, ako čo najlepšie ctiť Boha a žiť na Jeho slávu v pripodobňovaní sa Ježišovi Kristovi podľa pravdy Božieho Slova.

Existujú v podstate dve pozície. Ako to už býva, jedna hovorí že tento zákaz neplatí, druhá zasa že áno.

1.) Zákaz pre dnešných kresťanov neplatí.

Ľudia, ktorí ju zastávajú tvrdia, že zákaz zo Sk 15:29 a ďalších spomenutých veršov, keďže nadväzuje na zákaz z Mojžišovho zákona neplatí pre kresťanov, keďže pre kresťana bol Zákon naplnený v Ježišovi Kristovi (Rim 8:3-4). K tomu sa pripája tvrdenie, že je treba rozlišovať v kontexte, že tento zákaz je daný kresťanom obráteným zpomedzi pohanov a bolo ich treba - dočasne – usmerniť, pretože niektoré ich praktiky boli pre kresťanov obrátených zo židovstva úplne neprijateľné. Podstatné slovo v tomto chápaní je slovo dočasne. To má znamenať, že tento zákaz nebol trvalý, a dnes pre nás nie je podstatný. Je pravdou, že väčšina z nás si ani len nevieme predstaviť, čo v skutočnosti pohania bežne konali v každodennom živote, a aké neuveriteľné hrôzy vykonávali vo svojich náboženstvách a tak teda bolo treba takéto usmernenie kvôli jednote, aby sa kresťania zo Židov nepohoršovali na kresťanoch z pohanov. Existuje mnoho verných kresťanov, ktorí zastávajú tento názor a dá sa tomu rozumieť, že títo bratia a sestry takto veria.

2.) Zákaz pre dnešných kresťanov platí.

Táto pozícia hovorí, že Sk 15:29 a zvyšné dva miesta, ktoré pojednávajú priamo o zákaze požívania niečoho konkrétneho – teda krvi, hovorí jasne a tým potvrdzuje to, čo Boh povedal už v Starom zákone, a tento zákaz platí nielen pre kresťanov z pohanov, ale takisto aj pre ostatných.
Toto je aj moja pozícia. Nie je totižto správne tvrdiť, že kresťana tento zákaz neviaže, lebo Mojžišov zákon s jeho ustanoveniami o strave už nie je záväzný – čo je pravda, ale tento zákaz pochádza z obdobia pred ustanovením Mojžišovho zákona.

Gn 9:3-4

„Všetko, čo sa hýbe a je živé, bude vám na pokrm, ako zelené byliny, tak som vám dal to všetko. Avšak mäsa s jeho dušou to jest s jeho krvou, nebudete jesť.“

Teda tento zákaz bol daný Noemu, jeho rodine a ich potomkom – a aj ich nasledujúcemu potomstvu. Teda všetkým ľuďom na celom svete. Keďže ľudia v nasledujúcich generáciách podobne ako po Adamovi a Eve Boha odmietli a upadli do vlastných myšlienok a podľahli svojim zvrhlým túžbam a skazeným srdciam, porušili aj tento zákaz. (Rim 1:18-25) Teda nie je správne tvrdiť, že tento zákaz patril do Mojžišovho zákona a pre kresťana neplatí.

Navyše si všimnime, že tento zákaz je priamo adresovaný kresťanom, a rozlišovanie na kresťanov spomedzi pohanov a Židov nie je na mieste, sám apoštol Pavol a Peter proti takémuto rozlišovaniu učili. Židia mali Božie spísané zjavenie – Starý zákon, a vedeli o tomto zákaze. Je preto logické, že toto bolo adresované veriacim spomedzi pohanov, ktorí toto zapísané Božie slovo nemali a teda nemali ani takýto zákaz. Nie je treba za tým vidieť nič viac, ale ani sa snažiť vidieť menej v tom zmysle, že toto pre nás neplatí.

Vo všetkých troch citovaných príkladoch z Písem sa opakuje, že sa je treba zdržať krvi ako aj mäsa zo zadusených zvierat. Tieto zadusené zvieratá teda neboli odkrvené, ako hovorí sám Boh, že by byť mali.

Dt 12:15-16
Ináče, čo a koľko len sa bude žiadať tvojej duši, zabiješ si a budeš jesť mäso podľa požehnania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dá, vo všetkých tvojich bránach, čistý i nečistý ho bude jesť ako srnu a jako jeleňa. Len krvi nebudete jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.”

A je to jasne zopakované v Dt 12:23-
„Len sa chráň jesť krv, lebo krv je život, a preto nesmieš jesť život s mäsom.“ (Preklad SSV)

Teda aj v tomto prípade je problémom samotná krv. Pán nechce, aby ľudia jedli krv porazeného zvieraťa a dal tento zákaz jasne v dobe pred spísaním Zákona, pri spísaní Zákona a aj v Novom Zákone.. Existuje obrovské množstvo literatúry, ktorá vysvetľuje prečo, ale myslím si úprimne, že je to zbytočné úsilie. Boh povedal, že nie, a nemusíme a nepotrebujeme sa rozširovať o tom prečo.  Všetky Jeho rozhodnutia sú dobré a spravodlivé a prvoradým cieľom kresťana má byť poslušnosť Božiemu slovu.