Otázka autority- kapitola 1

 
Lebo milosťou ste spasení, skrze vieru, nie sami zo seba, je to Boží dar, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“
Ef 2, 8-9

 

 Na úvod chcem napísať, že táto publikácia nie je mienená ako nenávistný útok na nikoho. Práve naopak. Hoci jazyk ktorý tu používam sa čitateľovi možno bude zdať tvrdý, alebo dokonca urážlivý, nie toto je mojím cieľom. Láska k tým, ktorí stále žijú v otroctve prázdneho, naučeného zvyku a nikdy kriticky vo svetle Písem nepreskúmali svoje presvedčenie a svoj život, je dôvodom, prečo dnes môžeš čítať tieto riadky. Aj keď sa ti asi nebude páčiť, čo tu objavíš, predsa si uvedom, že je tu možnosť, že ťa podviedli. Sám som bol ako ty. To, čo teraz čítaš, je jednoduché poukázanie na pravdu. Preskúmanie Písem na základe Písem samotných, nie na základe ľudskej učenosti, špekulantstva, ani nie na základe ľudskej múdrosti a filozofovania. Porovnanie učenia Písem s učením rímsko-katolíckej cirkvi. Mojou túžbou je, aby ďalší ľudia mohli byť oslobodení pravdou, tak ako som bol oslobodený aj ja. Pán Ježiš jasne hovorí: 

Jn 8, 31-32
„Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

Všimni si každý, čo čítaš! A hľadaj v evanjeliách. Hľadaj koľko len chceš, nikde nenájdeš, že by sa On sám odvolal na inú autoritu ako je samotné Božie Slovo! Nikdy. Ani len jeden raz. Prečo si potom uveril, že tradícia, cirkev a jej učenie má prednosť? Oklamali ťa. Ale pravda je aj to, že si sa dal oklamať. Je to tak pohodlnejšie. Práve preto píšem tieto riadky. Aby si prestal tvrdo spať. Aby si otvoril oči doširoka! Otvor oči a:

Ef 5, 14
„Prebuď sa ty, kto spíš a vstaň z mŕtvych, a bude ti svietiť Kristus.“

Kto som? Som človek, ktorý vyrástol v oddanej katolíckej rodine. Bol čas, keď som chcel byť kňazom, ale Pán, ten skutočný všemohúci Boh sa mi dal poznať ako živý Boh, ako osoba, ktorá skutočne koná a ON zmenil môj život v Kristovi Ježišovi, prišiel do môjho života, keď som si myslel, že ja to všetko zvládnem bez Neho a svojím úsilím, prišiel a bez môjho pričinenia, svojou mocou zmenil ma na človeka, ktorý uznal, že je hriešny, že je beznádejný prípad pred Ním, a čaká ho, presne tak, ako každého iného človeka spravodlivý súd – a spravodlivé odsúdenie. Volal som k Nemu a On mi odpustil v Pánovi Ježišovi Kristovi, a v Pánovi Ježišovi Kristovi ma učinil novým stvorením. Vtedy som ho prvýkrát oprávnene nazval Otec. Zanechal som starý život, a stal som sa po dlhých tridsiatich rokoch náboženského sebaklamu kresťanom. To je odpoveď na otázku, kto som.
Táto otázka– či si, alebo nie si kresťan, je najdôležitejšou otázkou tvojho života. Nie je dôležité, koľko zarábaš, aké máš spoločenské postavenie, čo si v živote dokázal, alebo nedokázal. Nie je dôležité, kde všade si bol, alebo kde sa chystáš, čo všetko si videl, alebo nikdy neuvidíš, či si niečo vybudoval, alebo vyhral, čo si v živote pokazil, alebo stratil, ako veľa peňazí si ušetril, alebo minul, alebo aké máš sny, čo si o tebe myslia ľudia, čo si ty sám o sebe myslíš. Nie je dôležité, či si prezident, alebo bezdomovec, či si majiteľ veľkej zaoceánskej lode, alebo máš iba rozpadávajúci sa bicykel. Nie je dôležité, či máš dobrú rodinu, ktorá ťa obklopuje, alebo rozpadnutý život a si sám. Na tom, ani na inom absolútne nezáleží. Záleží na tom, či sa staneš alebo nestaneš v živote kresťanom. Pretože od toho záleží, aká bude tvoja večnosť. Tvoj terajší život je iba nepatrný záblesk v porovnaní s večnosťou. Preto som sa rozhodol písať, aby si videl, ak si katolík, ako ďaleko máš k tomu, aby si sebe alebo niekomu inému mohol povedať- som kresťan.
Prečo rímsko-katolícka cirkev (ďalej RKC)? Pretože som sa do tohto náboženstva skutkov narodil, dobre ho poznám a je v ňom stále veľká časť mojej rodiny, priateľov a krajiny, kde som vyrástol. Prečo ho neporovnávam s inými náboženstvami, ale s Bibliou – Božím slovom? Pretože všetky náboženstvá vymyslel človek, ale Bibliu napísal Boh. A to Boh taký mocný, ktorému nie je možné zmariť Jeho zámer, a teda aj keď bola Biblia písaná ľudskou rukou, pod starostlivým dohľadom Ducha Svätého je bez omylu napísaným Božím slovom. Je to teda najspoľahlivejší zdroj, na ktorý sa je možné obrátiť. Biblia je pravda. Biblia je konečná pravda.
Celé toto dielo som zhrnul do určitých bodov, ktoré postupne ukazujú v čom je problém RKC. Takmer každý bod už vo svojom názve odpovedá, na otázku : „Kde je problém?“ Každý jeden bod rozoberá určité časti učenia RKC a porovnáva ich s jasným, žiarivým a nemenným učením Písem. Tieto body nie sú radené podľa Katechizmu katolíckej cirkvi (ďalej KKC), podľa iného autora, podľa nejakých teologických postupností, alebo podľa iného zdroja.  Sú radené podľa dôležitosti a vplyvu na život človeka. Pozri, ako ďaleko stoja tieto dva učenia od seba a sám si odpovedz, či je to učenie z jedného zdroja. Lebo ak nie... platí pre teba to isté, čo platilo pre Židov, keď im živý Boh medzi nimi povedal:

Mk 7, 6–8
„Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. Lebo opustiac prikázanie Božie, držíte podanie ľudí.“ (Roh)

Nadarmo ma uctievajú… Nie je dôležité, kde si sa narodil, koľko ľudí má to isté presvedčenie ako ty alebo do čoho Ťa vychovali tvoji rodičia a okolie. Keby to tak bolo, potom moslim, hinduista, či budhista majú v rukách rovnako silnú zbraň, ako ty sám. Je to tvrdenie proti tvrdeniu. Dôležitá je pravda. Nie dedičstvo otcov. Pravda! Pravda, ktorá sa dá overiť. Jedného dňa zomrieš. To si buď istý. Ale čo bude potom? Každý tvrdí niečo iné! Boh nehľadí na osobu. (Dt 10, 17; 1Krn 19, 7; Job 34, 19; Mt 22, 16; Mk 12, 14; Rim 2, 11; Gal 2, 6; Ef 6, 9; Kol 3, 25) Keď raz preskúmaš Písma, nebudeš potrebovať nič viac. Skúmal si už niekedy pravdu? So skutočným záujmom, bez predsudkov  toho ťo ti už niekto usilovne „napasoval“ kdesi na náboženstve, alebo „čo ty už predsa vopred vieš?“ Urobil si tak už niekedy? Ak nie . . . :


Ef 5, 11

„Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte...“

Kde je teda problém RKC?

 
Iná autorita

 
Mt 22, 29
„Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.“

 Začnem najdôležitejšou témou - autoritou. Pre kresťana je jedinou vieroučnou a životnou autoritou Písmo– teda Božie slovo, Biblia. Biblia je Božie slovo. Božím slovom bolo všetko stvorené, a je udržiavané. Božie slovo je absolútna nespochybniteľná autorita a Boh opakovane varuje, že nie je k nemu možné nič pridať. (Prís 30, 5-6; 1 Kor 4, 6; Zjv 22, 18). Božie slovo hovorí o pôvode tohto sveta, prečo sú veci ako sú, a o Božom pláne záchrany hriešnikov. Božie slovo nikdy nepominie (Mt 24, 35; Mk 13, 31; Lk 21, 33) je naveky pevne v nebesiach (Žalm 119, 89) a nemožno ho zrušiť (Jn 10, 35). Božie slovo je nepominuteľným chlebom (Dt 8, 3; Mt 4, 4; Lk 4, 4). Božie slovo je jedinou autoritou pre kresťana a nič iné. Obsahuje všetko potrebné pre život a zbožnosť (2Tim 3, 16). 
Pre katolíka to ale takto nie je. Úplná väčšina katolíkov teraz asi bude prekvapená, ale pre katolíka nie je autoritou Písmo. A hlavne nie pre jeho cirkev. Katechizmus katolíckej cirkvi - ďalej len KKC– v paragrafoch 80 a 82 hovorí jasne.

Paragraf 80:
„Posvätná Tradícia a Sväté Písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obidve vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu. Obidve robia v Cirkvi prítomným a plodným tajomstvo Krista, ktorý sľúbil, že ostane so svojimi, „po všetky dni až do skončenia sveta.“ 
Ďalej je tu paragraf 82:
„Z toho vyplýva, že Cirkev, ktorej je zverené odovzdávanie a vysvetľovanie Zjavenia, nečerpá svoju istotu o všetkom čo bolo zjavené, iba zo Svätého Písma. Preto treba obidve (Písmo aj tradíciu, pozn. autora) prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou.

Bolo by naozaj užitočné vidieť, kedy a kde bolo čokoľvek ohľadom Písma zverené katolíckej cirkvi, hlavne s ohľadom na to, že začal vznikať koncom 4 storočia, kedy bolo Písmo dávno ukončené a kolovalo medzi kresťanmi ... Ale týmito paragrafmi sa budem zaoberať neskôr.

Ďalej sa RKC spolieha na akýsi „učiteľský úrad“.
Paragraf 85:
„Úloha autenticky vysvetľovať Božie slovo, písané, alebo ústne podané (2) bola zverená jedine živému Učiteľskému úradu Cirkvi – čiže biskupom, v spoločenstve s Petrovým nástupcom, rímskym biskupom...“

(2)Tu je treba povedať jednu kriticky dôležitú vec. Ústne podané Božie slovo NEEXISTUJE. Existuje len zapísané Božie slovo. RKC sa tu snaží navodiť dojem, že niečo také existuje, čo opäť svojvoľne priamo odporuje Písmu – a hneď čitateľa (teda veriaceho) smeruje k tomu, že je to samozrejme „posvätná tradícia“ a tá bola – ako inak, zverená jedine, iba a len im. Ako ale postupne ukážem, nemôže to tak byť, pretože táto tradícia v mnohom Písmu jasne protirečí. Ale poďme postupne. Takže úloha vysvetľovať Božie slovo bola zverená jedine biskupom? Určite je namieste otázka, že ako je možné, že Písmo vysvetľujú aj kňazi… Odhliadnuc od tejto úvahy si treba uvedomiť– na pochopenie Písem, je potreba vedenie ich Autora. Ducha Svätého. Boží Duch je Ten, kto odhalí a dá porozumenie Písmam– a to tomu, koho si On sám vyberie. Božie slovo sa dá chápať a vysvetľovať, len na základe Božieho slova samotného. Na to poukazuje verš, na ktorý sa samotná RKC tak často a rada odvoláva.
 
2Pt 1, 21
„Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.“

Tento verš je ale presne proti tvrdeniu katolíckej cirkvi. Nijaké proroctvo nepripúšťa súkromný výklad - a tu Rkc teológovia s veľkým sebauspokojením ukazujú prstom na všetkých len nie na seba! Oni povedia, že to im bolo zverené vysvetľovanie“ ale Písma nič o tomto zverení“ nevedia. Tak to všelijako z Písem, ale hlavne filozofovaním mimo Písem odvodzujú, vymýšľajú  a miešajú verše hlava-nehlava, aby to mohli obhájiť. Pravda ale je, že tento verš je Sola Scriptura! Iba Písmo! Nijaké proroctvo nepripúšťa súkromný výklad! A čo sú Rkc teológovia? Súkromné osoby! Oni si myslia, že za to, že ich je veľa a vymysleli si neexistujúcu postuponosť od apoštolov, tak Boh a Jeho Slovo sa podriaďuje im, a akýsmsi zázrakom už nie sú súkromné osoby! Ale nijaké proroctvo nepripúšťa súkromný výklad - lebo proroctvo nevzišlo z ľudskej vôle, teda ani nemôže byť z ľudskej vôle chápané, či vykladané. Písmo sa vykladá samo sebou, lebo jeho autorom je Boh. A teda na určitú časť Písem, je vždy odpoveď v inej časti Písem. Nie v Ríme.   
Podľa Božieho slova, je uvedený paragraf 85 viac ako veľmi ďaleko od pravdy: 


Sk 2, 17

V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo ...“

Jedine „učiteľskému úradu“, čiže biskupom - vylejem svojho Ducha na každé telo… Zaujímavé, však? Začínaš vidieť, prečo Písmo samo nemôže byť autoritou?

O tzv. „Petrovom nástupcovi v Ríme“ píšem osobitnú kapitolu. Vytvorenie nejakého učiteľského úradu s cieľom vysvetľovať- takáto úloha biskupom nikdy nebola od Krista zverená. Biskupi teda starší zborov– sa objavili až po apoštoloch. O ustanovovaní nejakého „učiteľského úradu“ nie je v Písme nijaká zmienka. Je to len výmysel človeka, s cieľom ukradnúť si právo a moc ktoré patria iba Bohu. Vysvetľovanie Písma má na starosti výlučne Duch Svätý a to každému človeku osobne, skrze Písem.

Jn 14, 26
„Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“

Svätý Duch nás naučí a aj nám pripomenie VŠETKO, čo Pán Ježiš povedal. Znie mi to celkom tak, že Duch Svätý– všadeprítomný, všemohúci, všetko vediaci Boh na to sám stačí... A aká je podmienka? „Učiteľský úrad“? Nie. Dôkladné poznanie Božieho slova!!!

 Iz 34, 16
„Hľadajte v knihe Hospodinovej a čítajte, ani jedno z toho nechýba, lebo ústa Hospodinove, to rozkázali, a jeho Duch ich zhromaždil.“ **

Ako je treba byť vedený? „Učiteľským úradom“? Nie Duchom Svätým, ako hovorí už spomenutý verš Jn 14, 26? Nie je to Božie slovo, čo Boh ustanovil, namiesto ľudských klamstiev?


Iz 66, 2
„A na takéhoto zhliadnem: na pokorného a zroneného duchom a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.“

Ďalej je tu Paragraf 88:  
„Učiteľský úrad Cirkvi naplno využíva autoritu, ktorú dostal od Krista, keď definuje dogmy... “ Takže „učiteľský úrad cirkvi“ dostal autoritu od Krista... Len otázka je, že od ktorého. Lebo Kristus v Písmach hovorí toto: 

Mt 23, 10:
„Ani sa nedávajte volať  Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus.“

 Len JEDINÝ je váš Učiteľ! Všimni si citáciu z tohto verša – je tam nedávajte sa volať Učiteľmi – s veľkým U. A teraz si všimni citáciu z KKC– paragraf 85- „učiteľský úrad“ je s veľkým“ U! V Mt 23, 10– len o verš ďalej teda verš 10, sú tieto slová : „Kto sa povyšuje, bude ponížený.“ A títo ľudia sa povyšujú do stavu, ktorý im nieže nebol daný, ale bol komukoľvek z ľudí odopretý – lebo LEN JEDINÝ je váš Učiteľ, Kristus ! Učiteľom je Kristus, vysvetľuje a osvetľuje Duch Svätý. Bez falošných ľudských úradov.

Ako som už povedal, pre kresťana je autoritou iba samotné Písmo.  Písmo je pre kresťana pochopiteľné len samotným Písmom. Nie ľudskou múdrosťou, či takzvanou vzdelanosťou. Písmo je totiž inšpirované nekonečne vyšším rozumom, je inšpirované nekonečným Stvoriteľom všetkého, tu nepomôže štúdium v seminároch, štúdium histórie alebo nejaké vedecké vzdelanie. Veda sa neustále mení, sama častokrát poprie a zavrhne to, čo kedysi tvrdila – celkom tak ako učenie RKC…

Iz 55,9
„Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“ 

Nie. Netreba ľudskú „múdrosť“. Písmo samotné stačí. Ako som už spomenul v úvode, ľudia ho len zapísali, ale nie sú autormi. Z tohto dôvodu NIKDY nesmie byť „vykladané“ stvoreniami– teda ľuďmi– v ich „múdrosti“, ktorú Boh označuje za bláznovstvo. 

1Kor 3, 19 – 20
„Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: „On chytá múdrych v ich chytráctve“ a zasa: „Pán pozná myšlienky múdrych a vie, aké sú márne.“

Keby sme to chceli pre lepšie pochopenie zvýrazniť, môžeme kľudne povedať, že najväčší vzdelanci, tzv. „učenci“, ktorí požívajú veľký rešpekt a všeobecnú spoločenskú úctu, sú pred Bohom takmer bez výnimky zavrhnutí šialenci.

 1 Kor 1, 19-20
„Veď je napísané : „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo?“

Všimnime si otázku „Kde zákonník?“ To je náboženský predstaviteľ vtedajšieho času, tzv. duchovný, ktorý sa inak obliekal a tváril sa, že je do svojho „stavu“ povolaný. Boli to zákonníci, farizeji, saduceji...  Títo „duchovní“ si napopdiv tiež vytvorili akúsi hierarchiu, a tvrdili ľuďom, že oni majú v rukách vysvetľovanie Božieho slova... Pán Ježiš mal na to ale iný názor. Posúď každý sám:

Mt 22, 29
„Ježiš im povedal: Mýlite sa, lebo nepoznáte  Písmo ani Božiu moc.“

 Mk 12, 24
„Ježiš im povedal: Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?“

Mt 21, 42
„Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písme?“

Všimol si si ako odpovedá Pán Ježiš? Vždy. Vždy sa odvoláva na Písmo. Pozri si aj pokúšanie na púšti. Ako odpovedá pokušiteľovi? Napísané je... 
Rád by som dal do  pozornosti, že Pán Ježiš neustále hovorí o zákonníkoch ako o pokrytcoch. 
Zákonník či farizej nebol v Starom zákone – Mojžišovom zákone, historických knihách a prorokoch ustanovený na nič. Tak isto ako aj dnešní predstavitelia RKC.  Aj zákonníci a farizeji boli učení a múdri a sami seba oddelili na základe tradície od ostatných ľudí a ostatných ľudí presvedčili, že oni majú nejaké špeciálne práva na výklad Písem. A všimnime si ako Židia Pána Ježiša zaťažujú otázkami typu „Ako to Tento vie, keď sa neučil“ Tu je príklad:

 Jn 7, 15
„Židia sa divili a hovorili : „Ako to, že sa vyzná v knihách (3), keď sa neučil?“

 (3) To, čo tu má katolícky preklad preložené ako „v knihách“, tak nemá preložený žiaden preklad. Všetky preklady majú preložené „v Písmach“. Celá nová zmluva bola napísaná po grécky. Slovo z gréckeho originálu je  γράμματα – grammata - to je v preklade Písma. Pozrime sa ako preložili tento preklad v Ekumenickom preklade – na ktorom sa výrazne podieľali aj katolícki prekladatelia: 

Jn 7,15
„Židia sa čudovali a hovorili: Ako to, že sa tento vyzná v Písmach, hoci sa neučil?“

Je veľmi zaujímavé, že tu to preložili správne, ale v katolíckej Biblii to takto nie je. Čo ak je tam viac takýchto miest?

Inde zas Židia kladú otázku : „Kde sa u Neho vzala toľká múdrosť“

 Mk 6, 2
„ ...Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?“

Poviem znova, títo zákonníci boli učení a múdri a sami seba oddelili na základe tradície od ostatných ľudí a ostatných ľudí presvedčili, že oni majú nejaké špeciálne práva na výklad Písem. A ľudia im zjavne uverili. 
Preto im Pán Ježiš hovorí strašné slová: 

Mt 23, 13
„Ale beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože zavierate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo vy do neho nevchádzate a ani tých, ktorí vchádzajú, nenecháte vôjsť.“


Presne tak, ako katolícki predstavitelia, ktorí sami seba oddelili ako „špeciálnych a Bohom povolaných“ a z ostatných urobili tzv. „laikov“ - teda všeobecných veriacich, ktorí ale nemôžu porozumieť, lebo toto bolo zverené jedine im! Aj ich skutky sú nápadne podobné skutkom farizjeov a zákonníkov – odsúdenia, vraždy, nespravodlivosť a klamstvo. Oni sami seba považujú za múdrejších a uzurpujú si práva, ktoré im Boh nikdy nikde nedal a robia tak prekrúcaním určitých veršov z Písma a ich súkromným výkladom. To je ich múdrosť je ale márna:

 1 Kor 1, 25
„Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.“

Pokusy, ktoré po stáročia vychádzajú z radov katolíkov, že veď človek je predsa „spoluautorom“ a teda sa podieľal na Písme a tak ho môže aj vykladať, majú jednoduchú odpoveď. Keď riaditeľ diktuje sekretárke nariadenia o chode spoločnosti, znamená to, že sekretárka je od toho dňa poverená zvláštnou mocou nad zamestnancami? Znamená to, že je spoluautorkou? Znamená to, že nie len riaditeľ sám je autorom? Odpoveď je NIE. Ona nariadenie iba zapísala, ale autor je riaditeľ. Teda to, čo je napísané v Písme je písané iba sekretármi, ale Ten kto diktoval, je Autor. Nie je možné vysloviť tvrdenie, že tradícia – čo je zvyk, obyčaj hriešneho človeka – môže byť v akomkoľvek ohľade rovná Božiemu Slovu, lebo keď niekto stavia dva diela na jednu úroveň, potom stavia na jednu úroveň aj pôvodcu diela. A to je otvorený a nehanebný výsmech Bohu. My sme len hriešni vzbúrenci voči Bohu!

 Žalm 62,10
„Veď iba klam a mam sú potomci Adama, ľudia sú iba preludom. Keby si stali na váhu, dohromady sú ľahší ako para.“

 RKC je dom na piesku – premenlivej tradícii, nestálom ľudskom učení. Ale samozrejme katolícki obhajcovia, „vysokí“ teológovia, majú svoje nápady, ako útočiť na dostatočnosť Písem. Spomeniem ešte jedno. „Ranná cirkev predsa nemala Písmo, takže Písmo nie je všetko, na čo sa môžeme spoliehať.“ Je to ale otvorené a nehanebné klamstvo. Po prvé. Už ranní kresťania mali spísanú starú zmluvu. A aj ju využívali:

 Kol 3, 16
„Kristovo slovo, nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.“

 Všimnime si slovo „žalmy“. Žalmy sú starozákonnou knihou. Apoštoli a sám Pán Ježiš sa odvolávali na mnohé starozákonné knihy. Ale to nie je všetko!

 2 Tim 4,13
Keď prídeš, prines plášť, čo som si nechal v Troade u Karpa, aj knihy, najmä pergameny.“

Knihy a pergameny! Čo by to len mohlo byť? Žeby Písmo? Potrebovali listy apoštolov uznanie od RKC koncilu, a byť rešpektované ako inšpirované Písmo, alebo sa tak dialo už krátko po vystúpení Pána Ježiša Krista na nebesia, skrze múdrosť danú Duchom Svätým? Kto na to odpovie? Veru – nikto iný ako apoštol Peter!

 2 Pt 3, 15-16
„A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.“

Peter tu hovorí o listoch apoštola Pavla ako o Písmach! No katolícki teológovia tvrdia, že Písmo za čias ranej cirkvi ešte nebolo. Niekto tu klame. Kto je to?

Teraz naspäť k tradícii. Boh je večný, je nekonečný, človek je dočasný a obmedzený. Už jednoduché zamyslenie sa vyradí z hry tradície a nápady tzv. „teológov“. Tradícia je to, čo sa Bohu protiví, pretože pridáva k Božiemu Slovu, tvrdí to, čo Boh nikdy nepovedal, je vymyslená človekom a človek vo svojej hriešnej prirodzenosti miluje hriech a nenávidí Boha. Preto čokoľvek si svojou tradíciou pridá k učeniu, bude hriech, lebo hriešne neznovuzrodené stvorenie môže plodiť iba hriech. Hoci aj koná niekto akoby niečo dobré – je to len v ľudských očiach, nie v Božích.

 Žalm 14, 3
„Pán pozerá z neba na synov ľudských a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. Všetci poblúdili, všetci sa skazili, nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.“

Toto sa nezmení výchovou, poučovaním, trestami, strašením, milým prístupom, náboženstvom, nijakým rituálmi, ani nijakou ľudskou snahou. Toto môže zmeniť jedine Boh sám, keď dá človeku bez jeho vlastného pričinenia nové srdce – človek sa skrze pokánie a prijatie odpustenia hriechov, vypôsobením Ducha Svätého narodí znova.

 Jn 3, 3
„Veru veru hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova (4), nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“**

(4) Toto slovo je v preklade RKC preložené „zhora“ nie znova. Kontroloval som slovenské, české a anglické preklady – katolícke aj protestantské ale všetci do jedného to majú preložené „znova“ Grécke slovo, alebo slovné spojenie  v origináli je : μη τις γεννηθη ανωθεν, čo znamená (ne)narodí znova. Tu je zjavne v RKC preklade chyba (neomylná cirkev). Preto som použil verš z evanjelického prekladu (**). 

 Tradícia nemôže logicky vyvierať z toho istého prameňa. Autorom tradície je padlý, pokrivený človek a autorom Písma dokonalý Boh. Tradícia je Bohom jasne zavrhnutá a len ťažko môžeme nájsť jasnejší odpor voči Bohu ako v paragrafoch 80 a 82 KKC. Prečo? Najprv ich znova budem citovať aj s podčiarknutiami a zátvorkou ako na začiatku:

Paragraf 80:
„Posvätná Tradícia a Sväté Písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obidve vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu. Obidve robia v Cirkvi prítomným a plodným tajomstvo Krista, ktorý sľúbil, že ostane so svojimi, „po všetky dni až do skončenia sveta.“ 

Posvätné tradície majú kmene a náboženstvá po celom svete. Sú to ľuďmi vymyslené obrady, zvyky, úkony a ustanovenia, ktoré sa v priebehu času ustálili a stala sa z nich tradícia. Posvätná až neskôr. Katolícka tradícia je presne to isté – slová ako „cirkev si v priebehu stáročí uvedomila“ - sú len iné slová pre „cirkev si v priebehu stáročí vymyslela a zvykla.“
Písmo zjavuje Boha, Jeho charakter a Jeho zámer s týmto svetom – to je vykúpenie hriešnika darom z milosti zadarmo – skrze vieru v dokonalú a dokončenú obeť Ježiša Krista. Kristus odpracoval všetko, On je podmienkou a bez Neho to nepôjde. Tradícia tvrdí, že si spásu treba odpracovať a bez RKC to nepôjde. Smerujú teda k tomu istému cieľu? V Písme Boh priamo dáva pokyn aby Jeho slová boli zapísané ( Ex 17, 14; Ex 24, 4; Ex 34, 27-28; Dt 27, 8; Iz 8, 1; Iz 30, 8; Jer 30, 2; Jer 36, 2; Jer 36, 28; Ez 24, 2; Hab 2, 2; Zjv 1, 11; Zjv 1, 19, Zjv 2, 1; Tjv 2, 8, Zjv 2, 12; Zjv 2, 18, Zjv 3, 1; Zjv 3, 7; Zjv 3, 14; Zjv 14, 13; Zjv 19, 9; Zjv 21, 5; a mnohé iné) Sám Boh neraz píše (Ex 31, 18; 32, 15-16; Ex 32, 32; Ex 34, 1; Dt 4, 13; Dt 5, 22; Dt 9, 10; Dt 10, 2; Dt 10, 4;  Dan 5, 5; Oz 8, 12 a mnohé iné)
Kde má toto tradícia? 

Paragraf 82:
„Z toho vyplýva, že Cirkev, ktorej je zverené odovzdávanie a vysvetľovanie Zjavenia, nečerpá svoju istotu o všetkom čo bolo zjavené, iba zo Svätého Písma. Preto treba obidve (Písmo aj tradíciu ) prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou.

Keďže RKC oficiálne vznikla v roku 1054 tzv. „Východnou schizmou“ a pápežstvo sa sformovalo medzi 4.– 6. storočím, na základe verdiktu krvilačného vraha, zarytého pohana, rímskeho cisára Konštantína z prelomu 3. a 4. storočia, (vysvetlenie je v inej kapitole) tvrdenie, že jej bolo zverené nejaké vysvetľovanie a odovzdávanie– ako som už z Písma ukázal vyššie -je otvorené klamstvo. Presný opak je pravdou. RKC vždy bránila ľuďom čítať Písmo a vytvorila latinský preklad (Vulgata) a latinské obrady pre svoje rituály a až do 19. storočia ľudí v mnohých krajinách držala vďaka tomuto opatreniu preč od poznania Písem, v totálnej tme. Ľudia ani nevedeli, o čo ide, keď sa zúčastňovali omší, pretože po latinsky vedel iba farár. Prekladali sa len prekliatia a hrozby. Tzv. „veriaci“, donekonečna opakovali naučené texty v jazyku, ktorému nerozumeli ani slovo.   Všetko – obrady, procesie, omše a iné bolo vecou naučeného zvyku od malička, bez vlastného porozumenia o čo ide. A dodnes tomu tak je. Ešte rodičia mojich starých rodičov sa „modlili“ po latinsky, ale o čom sa to „modlili“, nemali ani tušenia. Existovalo– cez vysvetľovanie kňazov ktorí ľuďom niečo preložili -  matné povedomie o „panenke Márii“, „Ježiškovi“ a o „Bohu“, ale toto všetko boli pre ľudí neosobné postavičky v ich oklamanej predstavivosti. Práve toto vysvetľovanie im bolo zverené (od ich nadriadených), čo im vyhovovalo, aby mohli ľudí držať v temnote a potichu ich odviesť do pekla. Áno. Sú to tvrdé slová, ale pravda bola ešte ďaleko tvrdšia a bolestivejšia.

Ako ale teda vidí tradíciu – ktorú si vytvorili aj Židia v časoch Pána Ježiša a potom predstavitelia RKC a RKC tak na nej lipne a dokonca ju otvorene dáva na roveň Slovu živého Boha – ako ju teda vidí sám Boh? 

Mk 7, 5–9
„5. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ 6. On im povedal: „Dobre o vás pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7. No darmo si ma ctia, lebo náuky čo učia, sú iba ľudské príkazy.“ 8. Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ 9. A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje."

Pre lepšie poukázanie som zámerne dal číslovanie veršov. Čo je to obyčaj? Slovenské slovo pre cudzokrajné slovo toho istého významu. Obyčaj je tradícia. Môže niekto azda po prečítaní textu
Mk 7, 5-9 tvrdiť, že tradícia je rovná Božiemu Slovu?  

Mk 7, 13
„A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“

Židia v tých časoch už mali sformovanú náboženskú organizáciu a tá mala vlastnú ústne podávanú posvätnú tradíciu, ktorú sa jej členovia učili naspamäť a táto sa volala Mišna. V druhom storočí bola táto ústna tradícia spísaná.  Aká zaujímavá zhoda so systémom RKC! Vyzerá to tak, že by to Pán Ježiš odobril? 

Mt 23, 13
„Beda vám zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate a tým, čo vchádzajú, vôjsť nedovolíte!“

Akékoľvek spoločenstvo, akákoľvek organizácia, nech by bola akokoľvek stará, akokoľvek veľká, vplyvná, známa, či bohatá, akonáhle pridá nejakú náuku, nejaké učenie, nejakú vieroučnú knihu, hoci ju bude všelijako nazývať (pomôcka, prostriedok, brožúrka, osnova, zhrnutie, katechizmus, malý katechizmus, strážna veža, smernica, veľký spor vekov, učebnica a.i.) teda ak pridá niečo k Písmu, stáva sa pascou, zvodom a stiahne so sebou všetkých svojich členov.

 Prís 30, 5-6
„Každá reč Božia je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v Neho. Nepridávaj nič k Jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.“

 Nepridávaj nič. Ak Boh hovorí, že sa nesmie pridať k Jeho výrokom NIČ, je teda správne pridať k Jeho výrokom „učenie tradície“, koncilov, a katechizmu? Koľko znamená nepridať NIČ? Pozri tento verš, a čítaj, koľko to je:

Dt 4, 2
„K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič, ani z nich nič neuberiete, zachovávajte prikázania Pána. Svojho Boha, ktoré vám ukladám.“

K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič... 

 Zjv 22, 1
Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe. A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe.“ 

 Vidíš tam nejakú výnimku pre niekoho v týchto veršoch? Na úmysloch dotyčných nezáleží.

 1 Kor 4, 6
„Nič nad to, čo je napísané!“ 

Písmo na mnohých miestach jasne prehlasuje, že len samotné Božie slovo – teda Písmo samotné je dostatočné. Nikde v Písmach nie je možné nájsť miesto, ktoré tvrdí opak:

2 Tim 3, 16
„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti ...“

Písmo obsahuje mnohé proroctvá. Takmer jedna tretina Písem je prorocká. Sám apoštol Peter pod inšpiráciou Ducha píše:

 2 Pt 1, 19–21
„Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica. Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.“

 Tak ako to rozoberám vyššie, toto sa predstavitelia RKC snažia vždy použiť na svoju obhajobu a pre svoje ciele (keďže– ako oni tvrdia– im bolo zverené vysvetľovanie) použitím ďalších veršov v určitej postupnosti a tak tvrdia, že to práve ich poveril Boh vykladaním Písem. Lenže to nie je nič iné, iba súkromný výklad – aj keď väčšieho počtu osôb. Písmo sa môže vykladať iba Písmom. Nie koncilom, nie skupinou údajne na to povolaných ľudí („povolaných“ - hoci ich skutky svedčia o presnom opaku), nie tradíciou, nie magistériom.  Koľko proroctiev má tradícia? V čomže je to teda tá tradícia rovná Písmu? Písmo sa vykladá Písmom. To je presne to, čo Peter, údajný prvý pápež, v tejto časti svojho listu povedal.

 1Kor 4, 6
„Nič nad to, čo je napísané!“

 Boh všetko, čo je potrebné pre spásu, teda základné pravdy Písem dal do svojho slova úplne zrozumiteľne aj pre tých najjednoduchších ľudí. Nie je potreba žiadnej konferencie, žiadnych špeciálnych, špeciálne vyškolených, či vysoko vzdelaných ľudí, žiadneho koncilu, žiadnej tradície, žiadnej organizácie, ktorá by sa mala ujať týchto úbohých neschopných ovečiek a všetko im vysvetliť. Boh pamätal na každého vo svojej zvrchovanej múdrosti a každého, ktorého si vyberie, je schopný hravo zachovať. Takýchto ľudí si bez pomoci domnelých ľudských prostredníkov, neomylnou prácou Svätého Ducha sám zhromaždí do svojho tela – Kristovej cirkvi, ktorá sa skladá z mnohých malých cirkví po svete a ktorá má jedinú hlavu – neviditeľnú, Krista a nijakú viditeľnú ľudskú hlavu, nijakého zástupcu nepotrebuje, pretože Boh sám je dosť mocný (je všemohúci) zachovať každého svojho vyvoleného až do konca. On je predsa všadeprítomný! Kto o tomto pochybuje, nech vo svojom srdci porozmýšľa, či sa raz s týmto postojom chce postaviť pred Boha samotného. 

Nieto inej autority pre kresťana ako je Písmo. Nikdy nebolo a nikdy nebude.

 Mt 24, 35;  Mk 13, 31; Lk 21, 33:
„Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“

 Apoštoli sa nikdy neodvolali na nič iné ako na Písmo. V už skôr citovanom verši Kol 3, 16 Pavol ako napomína veriacich v Krista? Hovorí im azda opýtajte sa kňaza? Ktorého, keď kňazov vtedy ešte neexistujúca rímska cirkev nestihla vymyslieť? Hovorí im urobte podľa tradície? NIE. Pavol píše:

„Kristovo slovo, nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.“

 Čo stojí hneď v prvom prehlásení? Kristovo SLOVO! A čo hovorí sám Pán Ježiš?

 Jn 17, 17
„Posväť ich pravdou, Tvoje slovo je pravda.“

Tvoje slovo je pravda . . . Spomeň si na verše z úvodu Jn 8, 31– 32. Chceš dať tomuto Slovu, ktoré je večné, na roveň tradíciu ktorú vymysleli niekde v Ríme?

Ale to nie je všetko!

 Hebr 4, 12– 13
„Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč, preniká až po oddelenie duše, od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami Toho, Ktorému sa budeme zodpovedať.“

 Je tradícia z toho istého prameňa? Je zvyk človeka takýto mocný? Komu sa budeš raz zodpovedať? Tradícii? Rímskej cirkvi? 

 1 Kor 4, 6
„Nič nad to, čo je napísané!“

 Keď Pána Ježiša pokúšal satan na púšti, ako mu odpovedal?

 Mt 4, 4; Lk 4, 4
Napísané je: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z úst Božích.““ Napísané je . . .

 1 Kor 4, 6
„Nič nad to, čo je napísané!“

 Žalm 119, 9
„Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým ? Tak, že bude zachovávať Tvoje slová.“

 Zachovávať Tvoje slová . .

Tento žalm je dobrým návodom na začiatok. Čo tu hovorí Boh vo svojom slove? Že ako zachová rabín svoj chodník čistý? Alebo ako zachová kňaz svoj chodník čistý? Nie! Píše sa tam o mladíkovi. O akomkoľvek mladíkovi, nie o nikom špeciálnom. A aký je návod? Treba zachovávať nejakú ľudskú tradíciu? NIE! Božie slovo!

 Žalm 119, 89 hovorí jasnou rečou:
„Pane, Tvoje slovo trvá naveky . . .“

Ak veríš vo zvláštnu prítomnosť Boha v kostoloch, alebo sa stále nevieš zbaviť pocitu, že predsa len niečo iné je dôležité ako len Božie slovo samotné, prečítaj si tieto verše:

Iz 66, 1 – 2
„Toto hovorí Pán: „nebesá sú mi trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký je to dom, čo mi postavíte? Aké je miesto pre môj odpočinok? Veď toto všetko spravila moja ruka i stalo sa to všetko – hovorí Pán. A na takéhoto zhliadnem : na pokorného a zroneného duchom a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.“

Sám Pán Ježiš prehlásil v Písmach v troch evanjeliách – citujem znova:  „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“  RKC tvrdí, že tradícia je rovná Božiemu slovu. Pán Ježiš tvrdo zavrhol tradíciu. Kto sú potom títo ľudia, ktorí tvrdia, že je tradícia rovná Božiemu Slovu? Žeby tu bolo niečo, o čom Pán Ježiš Kristus ktorý je Boh sám, nevedel ...? Ako môže byť tradícia rovná Božiemu slovu??? Nie som prorok. Ale jedno viem na isto. Keď pominie táto zem, pominie aj tradícia. Ale Božie Slovo nepominie NIKDY. Je teda tradícia z toho istého prameňa?

 Kol 2, 8
„Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi!“

 Prís 3, 5
„Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um!

  ______________________________________


Prejdi si Písmo od Knihy Genezis po knihu Zjavenie. Nájdeš tam neuveriteľné množstvo prehlásení ako: A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne,“ alebo Toto hovorí Hospodin,“ či A Boh povedal,“ Pán mi povedal,“  Pán povedal.“ Choď - a ozaj ťa povzbudzujem, choď, a nájdi toto v katolíckej tradícii. Budeš hľadať márne. Je teda prameň ten istý? 

RKC to má úmyselne popletené. Oni zámerne preniesli výroky Písma skrze učenie tradície, a takzvaného učiteľského úradu zložitými teologickými špekuláciami na seba, aby mohli ovládať ľudí a skrze tohto hromadiť majetky a moc. Autorita je v Hlave, nie v tele.
Ef 1, 22-23; Kol 1, 18
Kraľovanie nie je v kráľovstve, ale v Kráľovi!
Hebr 7, 1-2; Zjv 1, 4-5 
Autorita nie je v cirkvi, ale v Kristovi:
Mat 28, 18; 1 Pet 3, 22
Spasiteľom je Ježiš, nie cirkev. Cirkev je len telom zloženým zo spasených ľudí :
 Ef 5, 22-24; Sk 2, 47 


*   - citáty uvedené z prekladu prof. Jozefa Roháčka
** - citáty uvedené z evanjelického prekladu