Krst podľa Písem

Keďže nielen medzi kresťanmi existujú značné rozdiely v chápaní toho, čo krst je, je správne a dôležité uchopiť a porozumieť krstu tak, ako to učia Písma. Keby sme boli vernejší učeniu Božieho slova, nevideli by sme dnes také veľké rozdiely ohľadom tejto témy.

Čo je to krst?

Krst je slovo, ktoré v preklade z Písem Nového Zákona z gréckeho slova „baptisma” jednoducho znamená „ponorenie”.
Krst sa v Písmach nedeje pokropením ani poliatím vodou. Ani to tak nemôže byť, ako vyplynie z nasledovného.
Krstenie tu bolo už pred založením Cirkvi Pána Ježiša. Starovekí Židia krstili prozelytov – obrátencov z pohanov k židovstvu, a bol to symbol očistenia od starého života. Ako môžeme čítať v evanjeliách, Ján Krstiteľ krstil mnoho ľudí z tábora Židov aj pohanov, pripravujúc tak cestu Pánovi a nakoniec pokrstil aj samotného Pána Ježiša. Toto môžeme vidieť v Sk 18, 24-26 a 19, 1-7.
Krst u kresťana má hlbší význam. Čo ho v prvom rade robí kresťanským je to, že sa má vykonávať v meno Otca, Syna a Ducha Svätého. Týmto krstom je človek oficiálne - teda navonok začlenený do Kristovho tela, Jeho cirkvi. Pred Bohom je človek začlenený do tela Jeho cirkvi v momente uverenia skrze pôsobenie Ducha Svätého.

1Kor 12, 13
Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom.”

Krst je vonkajším znakom uverenia v Krista, je to symbol umretia starému životu v hriechu (Rim 6, 3-4)-ponorenie sa, a narodenia sa novému životu s Kristom– vynorenie sa. Tu vidíme, prečo krst nemôže byť krstom ak sa jedná o pokropenie – už z princípu toho, čo vlastne krst je. Krstom povrdzujeme navonok premenu, ktorú v nás vykonal Boh uverením v plnosť a dostatočnosť obety Ježiša Krista. Je to signál pre ostatných navonok, že Kristovi už patríme vo vnútri. Krstom človek vykonáva verejné vyznanie, že je učeník Pána Ježiša Krista a potvrdzuje, že ho Ježiš očistil od hriechu a dal mu nový život v Ňom v posvätení. Hriešnik vyznáva Pána Ježiša a zomiera starému životu v hriechu, hriechu samotnému (Rim 6, 11) a  je vzkriesený k novému životu v Ňom (Kol 2, 12).
Ponorenie do vody predstavuje odumretie hriechu a vynorenie predstavuje nový, očistený svätý (čiže oddelený) život, ktorý začína po spasení. Výborne je to zhrnuté v Rim 6, 4:

Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života.

Krst nie je podmienkou spásy, ale je aktom poslušnosti Pánovi ako to vyjadruje napríklad Mt 28, 18-20 a Mk 16, 16.

Mt 28, 18-20 hovorí:
„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“

Vždy je tu prekvapivá snaha u mnohých ľudí tvrdiť, že krst je v podstate nepodstatný a dokonca nepotrebný. Ale Pán Ježiš hovorí presný opak.

Ďalej je tu Mk 16, 16:
„Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený.“

Toto poradie v Písmach je vždy rovnaké. Najprv je viera, potom nasleduje krst, ako vidíme v rôznych miestach Písem.  (Sk 16, 14-15; Sk 9, 1-18; Sk 10, 29-48) Iný príklad v Písmach nie je. Krst v podstate navonok vyjadruje skutočnú premenu nového Božieho dieťaťa, ktorá sa už predtým odohrala vo vnútri uverením v Pána Ježiša Krista. Skutočne znovuzrodený človek túži aj navonok vyjadriť svoju premenu a byť poslušný prikázaniu Pána Ježiša. Neodkladá krst, ale naopak, snaží sa pokrstiť čo najskôr po uverení, tak ako to vidíme v Sk 8, 35-36 kde Filip zvestuje Evanjelium etiópskemu eunuchovi.

Sk 8, 35-36
 „Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť?

Prečo krst?

Pretože krstom sa nový veriaci stotožňuje so smrťou a zmŕtvychvstaním Krista a ako už bolo povedané, poslúcha Pánov príkaz a vydáva svedectvo o svojej premene. Je to znak toho, že odteraz už nie sme svoji, ale Kristovi, že sme Jeho učeníkmi. Všade, kde ktokoľvek uverí v Evanjelium, má byť tento človek pokrstený. Pán Ježiš hovorí, že máme činiť učeníkmi všetky národy – s týmto skutočný kresťan nemá problém, ale Pán Ježiš v tej istej vete hovorí aj, že ich máme krstiť v meno Otca, Syna a Ducha Svätého. Nelení sa mi zopakovať. Krst je príkazom samotného Pána Ježiša.

Mt 28, 18-20
„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“