milovať svet
Autor: Mark E. Ross
Nenávidieť svet by sa pre kresťanov mohlo na prvý pohľad zdať ako spravodlivá odplata, veď kresťania majú príkaz nemilovať svet. V skutočnosti, apoštol Ján nám hovorí, že ak milujeme svet, nie je v nás Otcova láska (1 Ján 2:15). Milovať Otca stojí v úplnom protiklade s milovaním sveta. Láska voči Bohu—celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mocou (Deut 6:5)—vyžaduje, aby sme nemilovali svet alebo veci sveta.
Predsa ten istý apoštol Ján pre nás zaznamenáva, že „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Ján 3:16). Milovať svet by sa teda mohlo zdať ako zbožná, Bohu-podobná vec. Tak ako je to? Milujeme svet alebo nie? Opatrné štúdium Písem nás dovedie ku záveru, že obidva sú správne—ale v iných významoch. Milujeme svet v jednom zmysle, ako Boh miluje svet, a nemilujeme svet v inom zmysle, pretože tá láska nie je od Boha, ale zo sveta (1 Ján 2:16). Porozumenie oboch týchto volaní je zásadné pre naše učeníctvo vo svete.
Keď nám Ján hovorí, aby sme nemilovali svet, vysvetľuje, čo presne tá láska zahŕňa: „žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života“ (v. 16). Je to svetskosť v tom najhoršom zmysle slova. Tento druh lásky dáva uspokojenie porušených túžob a žiadostí (ktoré sú protikladom Božieho zákona) do popredia našich sŕdc a životov. Hovorí Bohu, „Nie tvoja vôľa, ale moja nech sa stane.“ Znamená to, ako Pavol hovorí, „v ktorých ste kedysi chodili podľa veku tohoto sveta, ... v žiadostiach svojho tela robiac to, čo sa zachcievalo telu a mysliam“ (Ef 2:2-3). Toto sme zanechali za sebou, keď sme sa stali živými v Kristovi. Upierame svoje mysle na veci hore, nie na veci tohto sveta (Kol 3:2). Mienime nekonať veci, ktoré konajú milovníci tohto sveta, chodiac „v nestudatostiach, v zlých žiadostiach, v zbytočnom pití vína, v hodovaniach, v pijatykách a vo všelijakom ohyzdnom modlárstve“ (1 Pet 4:3). Naše životy musia ísť proti kultúre, ak je kultúrou svetskosť.
No nedajme sa zviesť, lebo je ešte zhubnejší spôsob milovania sveta než zmyselné pôžitkárstvo. Vezmime si bohatého mládenca (Mat 19:16-30; Mk 10:17-31; Luk 18:18-30). Navonok bol dosť „spravodlivým“ na to, aby sa stal vládcom, kým bol mladý—čo nebol žiadny zanedbateľný úspech v spoločnosti, ktorá zdôverovala autoritu starším. No jeho odmietnutie Ježišovho príkazu predať všetko, čo mal, rozdať chudobným a nasledovať Ho demonštroval, že miloval svoje peniaze omnoho viac než Boha alebo dokonca svoju vlastnú večnú spásu. Jeho žiadostivosť ukázala, že jeho srdce bolo naplnené modlárstvom, pretože žiadostivosť je modlárstvo (Ef 5:3; Kol 3:5).
Pavol to veľmi dobre poznal, no v jeho prípade to nebola žiadostivosť po bohatstve, čo ho pohlcovala, ale samospravodlivosť a chvála ľudí (Rim 7:7-10). No na konci ho to spravilo len prvého z hriešnikov (1 Tim 1:12-15). Milovanie sveta prichádza v mnohých formách, od najextrémnejšej zmyselnej neviazanosti až po najrafinovanejšiu náboženskú odovzdanosť žiadostivého srdca. Taká láska nepochádza od Otca, ale zo sveta.
Avšak pri všetkom tom volaní po odmietnutí sveta v našej viere, nie sme „nenávidiaci ľudstvo“, ako tvrdil rímsky historik Tacitus. Nie, milujeme svojich blížnych ako seba samých (Lev 19:18; Mat 22:29). Milujeme dokonca svojich nepriateľov a robíme dobre tým, ktorí nás nenávidia; žehnáme tých, ktorí nás preklínajú a modlíme sa za tých, ktorí nám ubližujú (Lk 6:27-28). Ani nepohŕdame dobrotou Božieho stvorenia, ale prijímame s vďakyvzdaním každý dobrý dar, ktorý prichádza od nášho Otca v nebesiach (1 Tim 4:4; Jak 1:17). Vieme, že naše životy nepozostávajú v hojnosti našich majetkov (Lk 12:15), tak ako sme zadarmo dostali, zadarmo dávame (Mat 10:8). Milujúc Otca ako tak konáme, sme schopní milovať svet omnoho viac, ako je svet schopný milovať svojich vlastných.
Zdroj:
Tabletalk Magazine 09/21