6. Trojica je pohanský koncept prebratý do kresťanstva.
Táto námietka vyplýva buď z úplnej neznalosti problematiky, alebo tí, ktorí to hovoria, proste vedome klamú. Musí byť galantne zmietnutá zo stola na základe faktov a rozumu.
Celý argument v podstate býva prednesený štýlom, že: „V starých pohanských kultoch ako napr. v Babylone či Asýrii dávno pred zrodom kresťanstva verili v trojicu a teda toto učenie bolo adoptované do kresťanstva stovky rokov po smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, kresťanstvo si ho len prisvojilo.“ To je otvorené klamstvo. Babylonské a Asýrske náboženstvá NEVERILI v trojicu. Oni verili v božské triády, v troch oddelených bohov, ktorí vládli nad ostatnými menšími bohmi. Inak povedané, kým Trojica učí, že je tu JEDEN trojjediný Boh, v ktorom sú tri rovné a večné osoby, spomenuté kultúry verili, že sú tu traja bohovia ktorí sa spojili, aby vládli nad ostatnými bohmi.
Je veľmi zaujímavé, že zatiaľčo tieto námietky prichádzajú od Jehovových svedkov, alebo žiaľ pomaly aj na Slovensku sa šíriacich Mormónov, sú to práve oni, kto veria v tieto pohanské koncepty polyteizmu. Mormónske učenie tvrdí, že Otec, Syn a Duch Svätý sú traja bohovia, ktorí vládnu nad svetom. A takisto, že každý Mormón sa môže stať bohom pre nejaký svet.
Jehovovi svedkovia zasa učia, že Jehova (nesprávne vyslovovanie Božieho mena Jahve, skomolené medzi 16. a 18. storočím v angličtine a prebraté J. svedkami), teda že tzv. Jehova Boh stvoril menšieho boha Ježiša… Tieto nápady majú ďaleko bližšie k tomu, čomu verili tieto nimi spomínané dávne pohanské kulty, a majú na míle ďaleko od učenia o Trojici, ktorá je striktne monoteistická.
Navyše k tomu, oddelenosť ranných kresťanov od čohokoľvek pohanského činí pravdepodobnosť prebratia Trojice nemožnou.
Atanáziovo vyznanie zo 4. storočia bolo výlučne zhrnutím učenia Písem o tom, ako Boh sám seba zjavil a reakciou na jehovistom podobných Písma neznalých blúdiacich prevracačov zdravého učenia tej doby – nasledovníkov Ária.