Ospravedlnenie a posvätenie
Aký je medzi nimi rozdiel?
Autor: Matt Slick
Pochopiť rozdiel medzi ospravedlnením a posvätením môže byť tak dôležité, ako pochopiť rozdiel medzi spasením a zatratením. Správne rozlišovanie medzi týmito dvoma je kriticky dôležité. Len vtedy, keď porozumieme, čo znamenajú, môžeme nakresliť pomyselnú čiaru a povedať, “Toto je to, čo zachraňuje. Toto nie je to, čo zachraňuje.”
Ospravedlnenie je dielo Boha, kedy je Ježišova spravodlivosť pripočítaná hriešnikovi, ktorý je tak Bohom prehlásený za spravodlivého vo svetle zákona (Rim 4:3; Rim 5:1,9; Gal 2:16; Gal 3:11). Spravodlivosť nie je zaslúžená alebo zachovaná nijakým snažením sa zachráneného. Ospravedlnenie je okamžitá udalosť s výsledkom večného života. Je založené kompletne a jedine na Ježišovej obeti na kríži (1 Pet 2:24) a obdržané len skrze vieru (Ef 2:8-9). K dosiahnutiu ospravedlnenie nie sú potrebné nijaké skutky. Inak by to nebol dar (Rim 6:23, 11:6). Sme teda ospravedlnení z viery (Rim 5:1).
Posvätenie je proces oddeľovania sa pre Božie skutky a pripodobňovania sa Kristovej podobe. Toto pripodobňovanie sa Kristovi zahŕňa skutky človeka, no stále je to Boh, kto pracuje vo veriacom na zbožnejšom charaktere a na živote osoby, ktorá už bola ospravedlnená (Fil 2:13). Posvätenie nie je okamžitý skutok, pretože to nie je Božie dielo samotné. Ospravedlnený sa aktívne podieľa na podriaďovaní sa Božej vôli, odolávaní hriechu, hľadaní svätosti a pracovaní na svojej zbožnosti (Gal 5:22-23). Posväcovanie nemá žiadny vplyv na ospravedlnenie. To znamená, že aj keď nežijeme dokonalý život, stále sme ospravedlnení.
Ospravedlnenie je legálne prehlásenie, ktoré je instantné, okamžité, kdežto posvätenie je proces. Ospravedlnenie je externé, od Boha, kdežto posvätenie je zvnútra nás, no takisto od Boha, konaním Ducha Svätého v zhode s Písmami. Inými slovami, k posväteniu prispievame vlastnou snahou. Naopak k ospravedlneniu svojimi snahami neprispievame.
Teraz je potrebné dotknúť sa ešte jednej veci. Posvätiť taktiež znamená ‘oddeliť pre svätý účel’. Teda máme aj verše, ktoré o nás hovoria ako o už posvätených, pretože Boh nás oddelil pre svätý účel.
- Jn 10:36, “vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?”
- Rim 15:16, “aby som bol svätoslužobníkom Ježiša Krista medzi pohanmi slúžiac kňazsky evanjeliu Božiemu, aby bola obeť pohanov príjemná, posvätená Svätým Duchom.”
- 1 Kor 1:2, “cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, posväteným v Kristu Ježišovi, povolaným svätým, so všetkými, ktorí vzývajú meno našeho Pána Ježiša Krista na každom mieste, ich aj našom:”
- 1 Kor 6:11, “A to ste boli niektorí, ale ste sa umyli, ale ste posvätení, ale ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.”
- 1 Tim 4:4-5, “Lebo každé stvorenie Božie je dobré, a nič nie je na zahodenie, čo sa prijíma z ruky Božej s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou.”
- Hebr 2:11, “Lebo jako posväcujúci, tak i posväcovaní, všetci sú z jedného, pre ktorú príčinu nehanbí sa volať ich bratmi,”
Všetko, čo potrebujeme je nám dané v Kristovi. Takže v jednom význame ešte nie sme kompletne sformovaní do podoby Krista (posväcovanie, v ktorom sa pripodobňujeme Kristovi), no v druhom zmysle slova sme, pretože je na nás pohliadané ako ‘v Kristovi’ a sme oddelení na svätý účel, kde všetky naše duchovné potreby a zámery sú naplnené skrze Ježiša.
Znamená to,že tí,čo sú ospravedlnení milosťou môžu hrešiť koľko chcú?
- Rim 6:1-2, “Nuž čo tedy povieme? Či zostaneme v hriechu, aby sa rozmnožila milosť? Nech sa nestane! Lebo veď ktorí sme zomreli hriechu - jako budeme ešte žiť v ňom?!”
- 1 Tes 4:7, “Lebo nepovolal nás Bôh nato, aby sme žili v nečistote, ale v posvätení.”
- 1 Pet 2:16, “Jako slobodní, a nie ako takí, ktorí majú slobodu na zásteru zlosti, ale jako sluhovia Boží.”
Písmo nás učí, že máme žiť sväté životy a vyhýbať sa hriechu (Kol 1:5-11). To, že sme spasení a večne ospravedlnení pred Bohom (Jn 10:28) nie je výhovorka na pokračovanie v hriechu, z ktorého sme boli zachránení. Samozrejme, všetci hrešíme (Rim 3:23), no vojna medzi zachráneným človekom a hriechom pokračuje (Rim 7:14-20), a až v čase návratu Pána Ježiša budeme oslobodení z tohto tela smrti (Rim 7:24). Neustále vyhľadávanie hriechu a používanie Božej milosti na vyhovorenie sa z neho je ako šliapať po Kristovej krvi (Hebr 10:29), a odhaľuje sa tak pravá, hriešna, nespasená povaha takejto osoby (1 Jn 2:4, 2:19). Ďalšie skvelé verše na túto tému sú: Hebr 12:14; 1 Pet 1:14-16; 1 Pet 2:21-22.
Čo kulty robia s ospravedlnením a posvätením
Kulty neprestajne zahmlievajú význam týchto dvoch pojmov a chybne aplikujú pravdy učené v Božom Slove. Výsledkom je teológia spravodlivosti zo skutkov- zaslúženia si svojho spasenia, čo vedie len k zatrateniu. Je to tak preto, lebo skutkami zákona nebude ospravedlnené niktoré telo (Gal 2:16). Človek nemôže prispieť k svojmu spaseniu (Gal 5:1-8). Človek je hriešny, a aj jeho najlepšie skutky sú poškvrnené pred Bohom (Iz 64:6). Ospravedlnenie pred Bohom tak môže byť jedine Božie dielo (Gal 2:20).
V učení kultov zvyčajne človek nie je ospravedlnený (prehlásený za spravodlivého v Božích očiach) až do finálneho súdneho dňa, kedy sú zvážené jeho skutky a daná odmena za ne; alebo je uznaný za hodného svojho mieste pri Bohu. Teda osoba s takouto mylnou teológiou si nemôže osvojiť 1. list Jána 5:13, kde sa píše: “To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.”
‘To’, čo Pavol napísal v kontexte odkazuje na milovanie Boha, poslušnosť voči Nemu, vieru v Krista a večný život v Ježišovi. Tento verš teda môže byť použitý ako test- ak veríš a konáš správne veci, tak vieš, či máš večný život. Môže člen kultu vedieť, či má večný život? Nie, nemôže; no kresťan áno.
Ľudia v kultoch nerozumejú rozdielu medzi ospravedlnením a posvätením. Závisia tak na s Bohom spoločnej snahe, aby dosiahli odpustenie hriechov, čo je v podstate miešanie poškvrnených skutkov človeka (Iz 64:6) so svätým dielom Boha. Tieto dva sa nemiešajú - nemôžu sa. Preto je spasenie jedine z milosti skrze vieru. Veriť čomukoľvek inému znamená nemať spasenie.