...

Obávať sa je necharakteristické pre našu vieru

        Ak sa bojíš, ak vieru ukazuješ? “Malú vieru,” podľa slov Ježiša (Mt 6:30). Ak si Božie dieťa, podľa definície máš nebeského Otca. Konať, ako by tak nebolo, nervózne sa pýtajúc, “Čo budem jesť? Čo budem piť? Do čoho sa zaodiem?” je v Božích očiach konať ako neveriaci (v.31-32).
        Kresťania, ktorí sa obávajú, veria, že Boh ich môže vykúpiť, prelomiť putá satana, vziať ich z pekla do neba, umiestniť do svojho kráľovstva a dať im večný život; no nemyslia si, že ich môže preniesť cez pár nasledujúcich dní. To je dosť absurdné. Môžeme veriť Bohu, čo sa týka väčšieho daru a potom zakopnúť a neveriť Mu ohľadom toho menšieho.

  • Obávajúci sa útočí na Boha

        Niekto by mohol povedať, “Prečo robiť z obávania sa veľkú vec? Je to len bežný hriech.” Nie, nie je. Mám také tušenie, že väčšina psychických ochorení a niektoré fyzické ochorenia sú priamo spojené s obavami. Starosti sú devastujúce. No ešte dôležitejšie, než čo spôsobujú tebe, je to, čo robia Bohu. Keď sa obávaš, v skutočnosti hovoríš, “Bože, nemyslím si, že Ti môžem dôverovať.” Obava zasadzuje ranu voči osobe a charakteru Boha.

  • Obávajúci sa spochybňuje Písmo

        Láme mi srdce, keď počujem niektorých kresťanov hovoriť, “Verím v neomylnosť Písma”, no potom ich vidím žiť ako nekonečných obávačov. Hovoria jedno jednou stranou úst a niečo iné druhou stranou. Je nezlučiteľné tvrdiť, ako veľmi veríme Biblii a potom sa strachovať, či Boh splní to, čo v nej povedal.

  • Obávajúci sa je ovládaný okolnosťami

        Keď sa ty alebo ja obávame, volíme si byť ovládaní našimi okolnosťami namiesto Božou pravdou. Ťažkosti a skúšky života blednú v porovnaní s veľkosťou nášho spasenia. Ježiš chce, aby sme si uvedomili, že nedáva zmysel veriť, že Boh nás môže zachrániť od večného pekla, no nemôže pomôcť s praktickými záležitosťami života. Apoštol Pavol vyjadroval podobnú túžbu v liste Efezanom 1:18-19: “ráčil vám dať ... osvietené oči vašej mysle, aby ste vedeli, čo a jaká je to nádeja jeho povolania a čo a jaké bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými a čo tá nesmierna veľkosť jeho moci, vzhľadom na nás veriacich podľa pôsobenia sily jeho vlády.” Keď sa prichytíš strachovať sa, choď späť do Písma a maj svoje oči opäť otvorené.

  • Obávajúci sa nedôveruje Bohu

        Keď sa obávame, nedôverujeme nášmu nebeskému Otcovi. To znamená, že ho dostatočne nepoznáme. Ale neboj sa- je na to účinný liek: Študuj Božie Slovo, aby si zistil(a), kto Boh naozaj je a ako naplnil potreby svojho ľudu v minulosti. To vybuduje sebaistotu do budúcnosti. Zostávaj v Slove každý deň, aby bol Boh v tvojej mysli. Inak sa Satan šikovne snaží dostať sa do jej prázdneho priestoru a pokúšať ťa, aby si sa o niečo obával(a). Namiesto toho dovoľ Božiemu záznamu v Písme a v tvojom vlastnom živote uistiť ťa, že obavy sú nepotrebné kvôli Božej štedrosti, nezmyselné kvôli Božiemu prísľubu, zbytočné kvôli neschopnosti dosiahnuť čokoľvek produktívne a znakom neviery, pretože sú typické pre neveriacich.

Obávať sa je nerozumné pre našu budúcnosť

        Ježiš povedal, “Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení” (Mt 6:34). Hovoril, “Nestrachuj sa o budúcnosť. Aj keď bude mať svoj podiel problémov, tieto sa vyriešia v príhodnom čase. Zaoberaj sa nimi postupne ako budú prichádzať, pretože dopredu ich nemožno vyriešiť.” Zaobstarávanie pre zajtrajšok je dobré, ale obávanie sa oň je hriech, pretože Boh je Bohom zajtrajšku presne tak, ako je Bohom dnešku. Plač Jeremiášov 3:23 nám hovorí, že Jeho milosti sú “nové každého rána”. Živí nás, ako živil deti Izraela- dostatkom manny pre prítomný deň.
        Obava paralyzuje svoju obeť, robiac ju príliš rozrušenou na dosiahnutie niečoho produktívneho. Bude sa to snažiť vykonať vzatím ťa mysľou do zajtrajška, pokým si nenájdeš niečo na obávanie. Odmietni ísť tou cestou. Pán povedal, že máš čo robiť zaoberaním sa dnešným dňom. Aplikuj dnešné zdroje na dnešné potreby, inak stratíš radosť z dneška.
        Nedostatok radosti je pre Božie dieťa hriech. Obávaním sa o zajtrajší deň sa mnoho veriacich míňa víťazstvu, ktoré by im Boh dal dnes. To nie je voči Nemu fér. “Toto je deň, ktorý učinil Hospodin; plesajme a radujme sa v ňom!” (Ž 118:24). Boh ti dáva úchvatný dar života dnes, ži vo svetle a plnej radosti toho dňa používajúc zdroje, ktoré Boh poskytuje. Netlač sa do budúcnosti, nenechaj prepadnúť radosť prítomného dňa kvôli nejakému zajtrajšku, ktorý sa nikdy nemusí udiať. Dnešok je všetko, čo reálne máš, pretože Boh nedovoľuje nikomu z nás žiť zajtrajší deň, pokým sa nepremení na dnešný. Jay Adams, ktorý napísal vynikajúce materiály na poradenstvo tým, ktorí zápasia s úzkosťou a inými hriechmi, pridáva toto:

Zajtrajšok vždy patrí Bohu. Kedykoľvek sa snažíme zmocniť sa ho, pokúšame sa ukradnúť to, čo patrí Jemu. Hriešnici chcú vlastniť, čo nie je ich, a tak sa zničia. Boh nám dal len dnešok, mocne nám zakazuje mať starosti o to, čo by sa mohlo stať... Obávači nielenže chcú, čo je zakázané, zlyhávajú tiež vo využití toho, čo im bolo dané.

        Uvedom si, že Boh ti dáva silu deň po dni. Dáva ti, čo potrebuješ, keď to potrebuješ. Nezaťažuje ťa prebytočným nákladom. Možno tvoj najhorší strach je to, ako by si zvládol smrť milovanej osoby. Dovoľ mi uistiť ťa ako pastor, ktorý dozeral na mnohých kresťanov, ktorí sa ocitli v takejto situácii, toto je postoj, s ktorým sa najčastejšie stretávam: “Je to úžasné, ako ma Boh zachoval! Samozrejme, že mi milovaná osoba chýba, no cítim nesmiernu silu a dôveru, a radosť v srdci, že už je s Pánom.” Boh nám dáva svoju milosť v hodine, v ktorej ju potrebujeme. Ak sa obávame o budúcnosť teraz, zdvojnásobujeme svoju bolesť, na vysporiadanie sa s ktorou nemáme milosť.
        “Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky” (Hebr 13:8). To znamená, že zajtra bude robiť to isté, čo robil včera. Ak máš akúkoľvek otázku o budúcnosti, pozri sa na minulosť. Zachoval ťa vtedy? Zachová ťa v budúcnosti.

nahradenie obáv správnou pozornosťou

Toto ti Ježiš hovorí dnes: “Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané” (Mt 6:33). Inými slovami, vyzdvihni svoju myšlienky na božskú úroveň a Boh sa postará o tvoje fyzické potreby. Boh chce svoje deti oslobodiť od zamerania sa na pozemské veci. Kolosanom 3:2 hovorí tak priamo, ako to len ide, “Na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.” Materialistický kresťan je teda protirečivé slovné spojenie.
        Grécke slovo ‘prōtos’ (prvý) znamená ‘prvý v rade viac než jednej možností’. Zo všetkých priorít života, hľadanie Božieho kráľovstva je číslo jeden. Znamená to robiť, čo je v tvojich silách pre ohlasovanie vlády Boha nad Jeho stvorením. To zahŕňa hľadanie prejavu Kristovej vlády v tvojom živote skrze “spravedlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu” (Rim 14:17). Keď tieto svet uvidí v tvojom živote namiesto obavy, je to dôkaz, že je tam Božie kráľovstvo. Môžeš hovoriť, “Chcem ľuďom povedať o Ježišovi, aby mohli byť zachránení,” no ak je tvoj život poznačený úzkosťou a strachom, nebudú veriť, že máš niečo, čo by chceli. Zaiste budú spytovať silu Boha.
        Možno si si žialivo vedomý svojho nie úplne dokonalého svedectva a spravil by si čokoľvek pre odstránenie svojich chýb. V kontexte adresovania iracionálnych obáv ponúkol Jay Adams toto múdre varovanie, ktoré sa vzťahuje na akýkoľvek hriech, nad ktorým vnútri žiališ:

Boh chce, aby si ako prvé hľadal tešiť Jeho, a o probléme strachu myslel na druhom mieste. Preto, keď hovorí o obávaní sa (menšia forma strachu), v Mt 6:33 prikazuje “hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť”. Ak uprednostníš čokoľvek iné- aj túžbu zbaviť sa hrozného strachu- zistíš, že si nedosiahol ani jedno. Boh neprijme druhé miesto, ani na úkor oprávnenej starosti zbavenia sa strachu.

        Čím je zamestnané tvoje srdce? Zaoberáš sa viac kráľovstvom alebo vecami tohto sveta? Milovanie toho, čo ponúka svet je v našej spoločnosti obzvlášť zvádzajúci hriech. Nie si sám, ak si ním bol ako kresťan zvádzaný. Ruský autor Anton Čechov múdro obral svet o jeho návnady vo svojom príbehu  ‘Stávka’. Chudobný advokát sa v ňom staví o dva milióny dolárov s ľahkomyselným bohatým bankárom, kde sa advokát dobrovoľne podvolí životu v samotke na 15 rokov, pod dohľadom bankára. V prvom roku boli knihy, ktoré si dal poslať väčšinou ľahšieho charakteru. V druhom roku si väzeň žiadal len klasickú literatúru. Neskôr začal zapálene študovať jazyky, hudbu, filozofiu a históriu. V desiatom roku väzeň nepohnuto sedel pri stole a nečítal nič okrem evanjelií. Nasledovali teológia a história náboženstva.
        Noc pred tým, ako si mal vyzdvihnúť dva milióny, napísal väzeň svojmu väzniteľovi takto:

S čistým svedomím vám vravím, ako pred Bohom, ktorému som zaviazaný, že opovrhujem slobodou, životom a zdravím, a všetkým, čo sa vo vašich knihách nazýva dobrými vecami tohto sveta.
        Pätnásť rokov som uprene študoval pozemský život. Je pravda, že som nevidel zem ani ľudí, no vo vašich knihách som pil opojné víno, spieval piesne, poľoval na jelene a ... miloval ženy... Krásky éterické ako oblaky, stvorené kúzlom vašich poetov a géniov, ma navštevovali v noci, šepkali mi do uší úžasné príbehy, ktoré pomotali moju myseľ...
        Vaše knihy mi dali múdrosť. Všetko, čo nepokojná ľudská myseľ stvorila za stáročia je stlačené do malého objemu môjho rozumu. Viem, že som múdrejší, než vy všetci.
        I tak opovrhujem vašimi knihami, opovrhujem múdrosťou a požehnaniami tohto sveta. Všetko je to bezcenné, prchavé, iluzórne a zvádzajúce, ako prelud. Môžete byť pyšný, múdry a skvelý, no smrť vás zotrie z povrchu zemského...
        Stratili ste svoju rozumnosť a vybrali sa po nesprávnej ceste. Vymenili ste lži za pravdu a ohyzdnosť za krásu... Žasnem nad vami, vymenili ste nebo za zem...
        Aby som vám dokázal, ako pohŕdam všetkým, podľa čoho žijete, zriekam sa dvoch miliónov, o ktorých som kedysi sníval ako o raji, a ktorými teraz opovrhujem.

        Toto je príklad naučenia sa tým drsnejším spôsobom. My, ako veriaci, tak nepotrebujeme robiť. Náš Pán “milosť a slávu udeľuje; Hospodin neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony” (Ž 84:12, SEB). Nebuď úzkostlivý pre veci tohto sveta- alebo pre čokoľvek iné. Ako by povedal Sherlock Holmes, nielen pozeraj, ale aj pozoruj. A zapamätaj si, čo ti Ježiš povedal, aby si pozoroval: prekypujúce svedectvo všade navôkol štedrej Božej starostlivosti o potreby Jeho milovaných.