Prečo iba Písmo? - kapitola 4
Táto otázka je viac ako na mieste a jej preskúmanie napovie veľmi veľa. Katolícki teológovia po stáročia, a v poslednej dobe neraz aj radoví veriaci s veľkou ochotou napádajú dostatočnosť Písem a tvrdia, že Písma samotné človeku nestačia, a idú ešte ďalej. Tvrdia, že takzvaný „bežný“ človek (v ich terminológii „laik) nemôže sám porozumieť Písmam,a preto potrebuje katolícke „duchovenstvo“ – ako neomylných vykladačov, ktorí všetko tomuto úbohému, nevedomému človeku vysvetlia, ako to má chápať. Otázka by samozrejme bola, že ako to, že oni sú takí múdri, odpoveďou som sa už zaoberal. Často sa ku mne dostávajú agresívne útoky zo strany hlboko indoktrinovaných katolíckych veriacich, ktorí by snáď boli ochotní obhajovať kňazov páchajúcich všetky tie zverstvá, pápežov, ktorí dosadzovali za pápežov svojich vlastných synov, spávali s prostitútkami, či vraždili milióny ľudí a samozrejme svojich vlastných oponentov– tak títo zaslepení veriaci by boli ochotní toto všetko obhajovať snáď aj s nasadením vlastných životov. Otázka je, či by boli ochotní takto obraňovať aj Krista Ježiša... Ďalšia otázka späť k téme je ale, že ako to, že veriaci v Efeze, či vo Filadelfii, nemali neomylnú RKC a predsa sa k nim Kristus priznáva v Zjavení ako k Jeho cirkvám? Ako je to len možné, veď bez RKC sa Písmo nedá správne chápať a vykladanie bolo predsa zverené JEDINE „učiteľskému úradu“ RKC! A ten vymsleli v Ríme až o stovky a stovky rokov neskôr! Vari sa Ježiš mýlil? Nevedel o tej úplne nevyhnutnej potrebe „učiteľského úradu“ na čele s „hlavou“ z Ríma? Ani slovo o nich, ale napodiv povedal, že nikoho nesmieme volať Učiteľmi s veľkým U – toto som už rozoberal. Odcitujem len jeden kánon, ktorý som už citoval a ktorý sám o sebe postačí a nebudem sa ním už zvlášť zaoberať okrem jedného verša, ktorý je z Písma potreba uviesť.
Tu je teda predpis 95 v plnej paráde svojho znevažovania Božieho slova:
„Je teda zrejmé, že posvätná Tradícia, Sväté Písmo a Učiteľský úrad Cirkvi podľa nanajvýš múdreho Božieho rozhodnutia tak navzájom súvisia a sú spojené, že jedno bez druhých by neobstálo, a všetky spolu každé svojím spôsobom, pôsobením jediného Ducha účinne prispievajú k spáse duší.“
Okrem toho, že katolícka tradícia a Písmo nieže nie sú spojené, ale stoja tvrdo oproti sebe ako učenia dvoch bytostí/autorov za nimi, z nasledujúceho verša a z celého Písma je jasné, že tento predpis klame a vnucuje katolíkom toto klamstvo, následkom čoho sa nemôžu spoliehať iba na samotné Písmo, lebo sami nie sú dosť rozumní, aby pochopili jeho pravdy. Tento verš a verš nasledujúci po ňom ale hovorí celkom iný príbeh:
2 Tim 3,15
„Pretože od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu, a to vierou v Ježiša Krista.“
Fíha! Nezabudol Duch svätý náhodou na niečo? Nezabudol že Písma A „učiteľský úrad“ A „posvätná tradícia? Veď samotné Písma nemôžu bez totho obstáť – hoci zjavne môžu podľa Mk 7, 5-13; Mt 15, 1-9 kde Pán Ježiš totálne odsudzuje „posvätnú tradíciu“. O akomsi „učiteľskom úrade“ sa v Písmach dopátrať nedá, snažil som sa, ale ani po mnohonásobnom prečítaní celej Biblie som tam túto vymyslenú inštitúciu nikde nenašiel – ako by som aj mohol, veď to vymysleli v Ríme o mnoho storočí neskôr. Koho z katolíkov ale toto zaujíma? Zaujíma to teba?
Čo ale hovorí Písmo?
2 Tim 3, 16-17
„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“
Áno, celé Písmo je užitočné na poúčanie, usvedčovanie, nápravu – na to je užitočné Písmo samotné, NIE vysvetľovanie Písma akousi tradíciou a špekulovanie, ale iba Písmo samotné!!! Celé Písmo. Tak ako je napísané, samo Písmo je autoritou a je DOSTATOČNÉ na poúčanie, usvedčovanie, na nápravu a výchovu – inak povedané, NA VŠETKO. Aký priestor ostáva pre inú autoritu?
Navyše. Znova. Kriticky dôležité je, že nikde v Písme sa nedočítame o „učiteľskom úrade“, o magistériu, či pápežovi. O tradícii sa ale v Písme dočítame – zavrhnutej a odsúdenej Pánom Ježišom Kristom, ako som už rozoberal. Ako to, že apoštoli ani jeden raz necitovali rabínske učenia, židovské “posvätné“ tradície, ale iba Písmo? Ako to, že Pán Ježiš urobil to isté a aj On aj Jeho učeníci tradíciu odsúdili? Ako to, že ju nepotrebovali, nepotrebovali žiadny úrad, magistérium a už vonkoncom nie pápežov, ale my ich dnes vraj nevyhnutne potrebujeme? Prečo nestačí všemocný Boh – Duch Svätý sám ale potrebuje na to tých, ktorí ako On sám povedal Ho ani nehľadajú, ani o to nemajú záujem a ani prostriedky to urobiť? (Rim 3, 10-12)Nerád opakujem tie isté otázky, ale po skúsenostiach s mnohými katolíckymi horlivcami to musím robiť, lebo oni radi otázky prepočujú a tvária sa, že ani neboli položené. Je tu teda otázka. Čo sa zmenilo?
Hebr 13, 8
„Ježiš Kristus je ten istý, včera i dnes a naveky.“
Na Bohu a dostatočnosti Jeho slova sa nezmenilo nič. Prišli ale hordy klamárov (a začal to zarytý pohan, rímsky cisár Konštantín), ktoré si pod rúškom údajnej služby Kristovi uchmatli všetko pre seba. Zmenili to, čo Písmo učí a nakoniec museli dostatočnosť Písem odmietnuť, lebo to, čo vymysleli – ale pozor – aj prevzali z démonského, pohanského uctievania - už Písmu priamo odporuje. Tomuto venujem osobitnú obrazovo-textovú prílohu. Preto tvrdia, že Písmo samo nestačí a že „obyčajný“ človek (ktorého si tiež oni sami vymysleli) ho nemôže sám pochopiť, lebo mu Boh z akejsi príčiny nenadelil dosť rozumu a schopností, a všetko to tak zložito a tajne zakódoval, že len oni majú právo vysvetľovať. Je to politické klamstvo. Ale funguje. Takto a s pomocou intríg, brutálneho násilia, hrozieb a politických špekulácií ľudí presvedčili a oslepili ich tvrdením, že len oni držia nástroje od cesty k Bohu, a pritom sú to slepci, ktorí vedú všetkých tam, kde idú oni sami.
Mt 15, 14
„Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
Títo novodobí farizeji, títo novodobí zákoníci urobili presne to, čo urobili židovskí zákoníci a farizeji. Navymýšľali tradície, neomylné učenia, napridávali hory výmyslov k Písmu, aby tak mohli držať ľudí v strachu, v klamstve a aby sa ľudia museli namiesto Ježiša Krista – toho mocného Boha, spoliehať na nich, skorumpovaných, hriešnych, skazených podvodníkov. K tomu zobrali od ľudí možnosť čítať Božie slovo tým, že si ho uchmatli iba pre seba a nedovolili ho prekladať do iného jazyka ako do latinčiny. Tomuto po stáročia umelému jazyku ale široké masy nerozumeli ani slovo, a tak boli odsúdení spoliehať sa na týchto podvodníkov.
Mt 23, 13
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi ! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.“
Písmo bolo napísané v priebehu 1600 rokov, zhruba 40– timi autormi. Títo ľudia boli z najrôznejších oblastí života, boli tam jednoduchí pastieri, králi, rybári, ale aj lekári. No nesie jednotnú správu, neprotirečiace si zjavenie, perfektné sebazjavenie Boha, takého, aký je, Jeho plánu pre tento svet a pre človeka. Písmo bolo napísané v troch rôznych jazykoch, príslušníkmi štyroch národov. Nie je to nijaký odraz kultúry, žiaden súhrn vtedajších názorov, žiadne úmysly „svätopisca“, žiadna ústne podávaná tradícia, ktorá bola neskôr spísaná. Je to Slovo živého Boha, toho, ktorý stvoril všetko, a tento Boh nikdy neklame. A on povedal, že stvoril svet za 6 dní. Lenže úvod Biblie rímskokatolíckeho prekladu od spolku Svätého Vojtecha hovorí, že to je v Genezis len symbolická reč, že „svätopisec“ zohľadnil „vtedajšie predstavy ľudí o svete.“ Okrem toho, že toto je vyslovené rúhanie sa Bohu, to hovorí aj to, že tento takzvaný „svätopisec“ zapisuje len akési predstavy ľudí, teda nie, že zapisuje inšpirované slovo živého Boha. A na tomto klamstve potom ďalej stavajú. O tom to je. Nemôžeš si byť ničím istý! Výsledok je, že tieto slová nemôžeš brať doslovne a si samozrejme neschopný ich chápať. A tu prichádza RKC s ich „neomylným vysvetlením.“ Problém je ale v tom, že ak je Genezis iba alegória a stvorenie sa nestalo tak, ako je to napísané tak potom:
1. Boh klame, keď tvrdí, že to tak urobil.
2. Ježiš nie je ani Spasiteľ, ani neomylný Boh, a už vôbec nie je bez hriechu.
K bodu 1. Boh tvrdí, že svet stvoril za 6 dní a na siedmy deň odpočíval, a to, že stvoril svet opakuje v Písme znova a znova. (Gn 2, 1-4; Ex 20, 11; Iz 45, 12). Znova vyvstáva rovnaká otázka. Ak je stvorenie iba symbolické, potom je teda veľa v Písme len alegóriou, a kto sa v tom má vyznať? No samozrejme že „neomylný učiteľský úrad RKC!“ Odkiaľ ale oni majú informácie, keď podľa predpisov katechizmu uvedených v kapitole 3 iné zjavenie ako Písmo UŽ NEBUDE?
K bodu 2. Ježiš sám prehlasuje, že človek bol stvorený tak, ako sa píše v Genezis (Gn 1, 26 a
Gn 5, 2): Pán Ježiš to prehlasuje v Mt 19, 4-8. Ak to ale nie je pravda, je to len „symbolické“ - pričom Ježiš to nehovorí symbolicky – potom sa Ježiš Kristus mýlil – a teda nie je neomylný Boh. To v lepšom prípade. V tom horšom prípade klamal. Ak nie je neomylný a nekonečný Boh, potom nemôže byť ani Spasiteľ.
Iz 43, 11
„Ja, ja som Pán a okrem mňa niet spasiteľa!“
Ak teda nie je Spasiteľ, a vyhlásil to o sebe - klamal, ak vedel, že Genezis je symbolická, zas klamal, teda nie je bez hriechu!!! Ale Písmo jasne prehlasuje, že on je jediný človek, ktorý kedy existoval bez hriechu a ani pred ním a ani po ňom už takýto človek neexistoval!!! Heb 4,15, 2 Pt 2,22.
Satan to vymyslel dobre. Vymyslel tieto úrady, pridal tradíciu – ktorej ľudia veľmi radi dôverujú – pretože ju sami vymýšľajú. Vymyslel teóriu o tom, že Genezis nie je Pravda a tak podkopal celé Písmo – a triumfálne (aj keď len dočasu) na jeho miesto dosadil „posvätnú tradíciu,“ „učiteľský úrad,“ „ „neomylné“ „magistérium““ a „“neomylného“ pápeža“ - keďže Písmu samotnému sa nedá veriť.
Písmo je dostatočné samo v sebe, lebo jeho Autor – Boh je dostatočný sám v sebe. Verše uvedené vyššie v tejto kapitole aj v predošlých kapitolách jasne o tom vypovedajú. Písmo je historicky hodnoverné, je jediným spoľahlivým zdrojom zjavenia a pravdy od Boha. Písmo obsahuje takmer jednu tretinu proroctiev – veľa z nich je už vyplnených, mnohé čakajú na splnenie v súvislosti s koncom časov. Znaky tohto blížiaceho sa času, sa so zdrvujúcou presnosťou plnia. Týmto Boh potvrdzuje svoje autorstvo a nezmerateľnú nadradenosť nad výmyslami človeka, alebo diabla.
Iz 44, 7-8
„Kto je ako ja, nech stojí a nech volá, nech to oznámi, nech mi to predloží! Kto zvestúva oddávna budúcnosť? A to čo má prísť, nech nám oznámia! Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám.”
Ak je tradícia, učiteľský úrad, či magistérium, alebo pápež inšpirovaný tým istým prameňom ako je Písmo, kde sú ich dôkazy, ktoré dáva Písmo? Kde sú ich proroctvá? Ako si môžem overiť, že majú tú istú inšpiráciu? Apoštoli predpovedali mnohé veci. Čo predpovedal ktorýkoľvek z údajných katolíckych apoštolov? Nič. Vôbec nič. Nič je to, čo potvrdzuje pravdivosť katolíckych zdrojov autority. Ale Písmo je mocne osvedčené, proroctvami, slovom samotného Krista, historickou presnosťou a svedectvami historických zapísaných záznamov. Naproti tomu tu máme svedectvo katolíckych historikov, ktorí sa snažili a snažia inkvizíciu zmenšiť, ako sa len dá, snažili a snažia sa zločiny pápežov zametať pod koberec. Historici a bádatelia, ale aj obyčajní ľudia zvonka písali a píšu ale celkom iné svedectvá. Katolícki „historici“ umiestnili Petra do Ríma a spravili tam z neho biskupa a dokonca prvého pápeža, hoci nieto jediného hodnoverného historického prameňa, ktorý by toto tvrdenie potvrdzoval.
Písmo stojí ako Ten, ktorý bol, je a ktorý príde, stojí ako SKALA, ako obrovské bralo. Naveky. Naproti tomu je tu rúcajúca sa a rozpadávajúca sa kopa, zložená z ľudskej tradície, výrokov magistéria, klátiaca sa pod krvou miliónov zavraždených, pod nevestincami pápežov, pod čiernymi machináciami s obrovskými majetkami, protirečiaca sama sebe, ktorá je mŕtva už od samého začiatku. Nerozumejú jej ani tí, ktorí ju tak verne obhajujú. Nikto nakoniec ani nevie povedať, čo to vlastne tá tradícia je. Aby človek podľa ich výmyslov mohol „byť schopný porozumieť a potom vysvetľovať, musí roky študovať ľudské učenia, filozofie a rôzne náboženstvá, potom žiť nútene bez ženy, obliekať sa, ako sa obliekali ešte v časoch Babylonu. Musí odložiť vlastný rozum a vôľu a darovať ich rímskej cirkvi. Potom má právo vysvetľovať ostatným, ktorým Boh údajne nenadelil toľko, ako im...
Toto ale Písmo nežiada a ani nikde neučí. Písmo tvrdí, že je pochopiteľné každému.
Ef 1, 15-19
„Preto ja keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ktorú máte k všetkým svätým, neprestávam za vás ďakovať, keď vás spomínam vo svojich modlitbách, aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď ho poznávate, dal ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca aby ste vedeli k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí jeho sila.”
Aby vám Boh dal ducha múdrosti a aby osvietil oči vášho srdca ... akosi tam nie je nič ako: “aby vám dal “učiteľský úrad” Je to preto, lebo medzi Bohom a človekom sú len dve možnosti. Ježiš Kristus, alebo hriech. Všetko čo je okrem Ježiša, alebo je k Nemu pridané – je jedno s akým úmyslom, je hriech. A odplata za hriech je smrť. (Rim 6, 23) ale DAR Boží, je večný život, v Kristovi Ježišovi.
Fil 3, 15
„Ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví...”
Ak niečo chápete ináč? Boh vám to zjaví ... BOH ti zjaví. Možno je to pre teba nové, keď to čítaš, ale Boh ti sám všetko zjaví. Osobne každému. Taký je Boh, živý Boh Písem. On má záujem o ľudí, osobný záujem, stará sa a nevložil večné osudy ľudí do rúk nijakej skupine priestupníkov Jeho zákona...
1 Jn 5, 20
„A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten pravý Boh a večný život.”
A dal nám schopnosť poznať toho pravého... dal nám – každému veriacemu, každému kto k Nemu volá, dal schopnosť. Nie si taký hlúpy, ako ťa v Ríme robia.
Písmo tvrdí, že Evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu.
Rim 1, 16-17
„Lebo ja sa za evanjelium nehanbím, veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: “Spravodlivý bude žiť z viery.”
Rim 14, 5
„Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni: len nech je každý úplne presvedčený o svojom.”
Nech je každý presvedčený o svojom. Boh dáva túto slobodu. Ale ty nemôžeš byť, ak si katolík. Nesmieš. Musíš poslúchať a musíš veriť tomu, čo sa ti hovorí. Čo vidíš v Písme, je druhoradé. Nechápeš to. Nie si dosť rozumný, Boh ti nenadelil toľko, ako osamelým mužom za studenými hradbami vatikánskych palácov, všetkých stredovekých kláštorov, biskupstiev a fár. Boh to akosi nezvládol, Duch Svätý nestačí, dokonca ani sám nemôže k tebe prísť, aby si chápal, musí čakať na zvolenie niekoho v talári – kým on neurobí nejaký čarovný obrad čo nazve “sviatosť”.
Písmo nič o takomto “bohu” nevie, ale hovorí o bohu tohto sveta, ktorý vymýšľa náboženstvá, klame ľudí, vedie ich do záhuby a okráda ich o slobodu v Kristovi. Tento istý “boh” pokúšal Pána Ježiša napr. v Mt 4 na púšti...
Je veľmi zaujímavé, ako mu Pán Ježiš odpovedá v tejto kapitole Mt 4, 1-11. Je azda odpoveď: „Učiteľský úrad na čele s magistériom hovoria? Človek nebude žiť len na samom chlebe ale na všetkom, čo povie katolícka cirkev?”
NIE!
Mt 4, 4
„On odvetil. Napísané je: “Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.”
Mt 4, 7
„Ježiš mu povedal: “Ale je aj napísané.”
Mt 4, 10
„Vtedy mu Ježiš povedal: Odíď satan, lebo je napísané.”
Je napísané. Kde? V židovskej tradícii? V magistériu? Nie. To sú citáty priamo z Písem. Ježiš sa nikdy, ani jeden, jediný raz neodvolal na inú autoritu ako je Písmo. Písmo je Božie slovo, nie výsledok snahy človeka, alebo nejakej “živej tradície.” Výsledok živej tradície je folklór, a všetky náboženstvá sveta.
Jn 17, 17
„Posväť ich pravdou, tvoje slovo je pravda.”
To je modlitba Pána Ježiša za každého kto ho nasleduje – za učeníka. Keby “tradícia” alebo čokoľvek iné bolo Písmu na roveň, Ježiš o tom musí vedieť a povie to. Ale nepovedal.
To, že niekto pochopí Písmo nesprávne nie je preto, žeby bol problém s rozumom, alebo s jeho slabou učenosťou, alebo žeby sa nebol obrátil na správnu inštitúciu, na nejaký ten správny „úrad.” Problém je v pýche človeka, v skazenosti jeho neobráteného srdca, ale hlavne- v nedostatku Ducha! Telesný človek nemá o Boha záujem, je s ním v nepriateľstve. Takýto človek Boha nehľadá a teda ani nemôže rozumieť Jeho Slovu. Preto lipne k človekom vymyslenému náboženstvu. Čo vymyslel človek, je človeku prirodzené a ide za tým.
Pre radového neznovuzrodeného človeka je Evanjelium a celé Písmo bláznovstvom. Preto potrebuje nasledovať učenie, ktoré mu dáva zmysel, a ktoré hladí jeho ego. V ktorom by aj on mal tensvoj podiel na tom diele, na ktorom v skutočnosti podiel nemôže mať. Lebo na tom, čo niekto druhý urobil, podiel nemáš. Len obrátený človek, ktorý dostal Ducha, rozumie Písmu tak, ako ho Boh napísal a to sa deje u každého individuálne po uverení v dostatočnosť Kristovej obety. Prečo si myslíš, že Ježiš hovorí Nikodémovi, “musíte sa znova narodiť?” Myslíš, že keď ti niekto kvapne vodu, keď si bol ešte zabalený do plienok, že to je to, o čom hovoril? Choď a prečítaj si to. Znova a znova.
Že jedna veľká skupina ľudí tvrdí, že má pravdu, nezaručuje vôbec nič. Týmto prístupom môžeme skonštatovať, že islam má tiež pravdu! Treba sa pozrieť na ovocie tohto učenia. Ovocie rímskej cirkvi hovorí samo za seba.
Mt 12, 33
„ ... Lebo strom možno poznať po ovocí.”
Lk 6, 44
„Lebo každý strom možno poznať po ovocí.”
Boh je celkom jasný, keď hovorí o svojom slove – opakujem znova – tak ako Pavol (Flp 3,1) keď píše, hovorí – mne písať to isté vám, sa nelení. (ROH) Ani mne nie. K Jeho slovu sa nesmie nič pridať.
Prís 30, 5-6
„Každá Božia reč je preverená, je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú. Nepridávaj nič k jeho slovám, aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva.”
Vždy sa rád opýtam každého, kto zúrivo napáda princíp Iba Písmo – Sola Scriptura, že ako by vyložil “NEPRIDÁVAJ NIČ?” Čo tak vyložiť to ako “pridaj tradíciu, magistérium a “učiteľský úrad?”” Je toto dobrý výklad? Potrebuješ tu vôbec nejaký “výklad?” Nechám na teba, drahý čitateľ.
1 Kor 4, 6
„Nič nad to čo je napísané!”
Fíha, nič nad to, čo je napísané... Mne to celkom znie ako nič nad to, čo je napísané ... Tebe ako? Zdá sa ti, žeby len z týchto dvoch veršov vyplynulo niečo iné ako Sola Scriptura – Jedine Písmo?
Dt 4, 2
„K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič, ani z nich nič neuberiete, zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ukladám!”
Nech to čítam ako chcem, vidím “nepridáte vôbec NIČ, ani z nich NIČ neuberiete.” Koľko je to NIČ nepridať? Je to pridať “posvätnú tradíciu”? Je to pridať výroky “magistéria"? Ako by si si to chcel vyložiť drahý katolík? Ako si chceš vyložiť, že nesmieš k slovám živého Boha pridať NIČ? Tak, že si niečo pridáš – katechizmus, koncily... Takto? Je správne veriť, že ak Boh hovorí nepridať NIČ, že treba pridať veľa? Takto sa to “citlivo s ohľadom na “posvätnú tradíciu” vykladá?” A treba tu vôbec niečo vykladať? Ak chceš ostať v tomto klamstve, tak musíš! Musíš špekulovať a mudrovať, inak sa ti to všetko zrúti. Preto nemôžeš veriť IBA Písmu, lebo Písmo ti ukáže, ako veľmi sa mýliš. Ale nič si nenahováraj, že keď budeš úprimne veriť náuke z Ríma, niečo sa zmení. Zvod ostane zvodom. Je to ako keď zabalíš hlinu presne vymodelovanú do tvaru čokolády, do obalu z čokolády. Ostane to hlinou, bez ohľadu na to, ako dobre to vyzerá a ako tomu úprimne veríš. Veci sú tak, ako sú. Preto ich tak aj píšem.
Ako znejú ale slová samotného Pána Ježiša Krista o tom, čo je treba robiť po Jeho odchode späť k Bohu? Čo hovorí On, čo treba robiť všetkým Jeho učeníkom, kým sa nevráti na túto zem po druhý krát? Že je treba narobiť tradícií, učiteľských úradov a navymýšľať liturgiu, sviatosti a všelijaké obrady, nahromadiť zlata, striebra, budov, vytvoriť štát a nahonobiť majetku koľko sa len dá? Čítaj sám:
Zjv 2, 25
„Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem.”
Nie. Nie je žiaden dôvod povyšovať výmysly človeka, nieže na úroveň Božieho slova, ale nad Božie slovo. Písmo nedáva jeden jediný náznak, žeby to ktokoľvek mal urobiť. Naopak, Boh jasne vo svojom slove hovorí: „Nepridávajte nič, nevymýšľajte si svoje ustanovenia, svoje vlastné obrady, svoje úrady, riaďte sa LEN a IBA podľa toho, čo som vám Ja zjavil!“ Sola Scriptura, keby ľudia mali štipku svedomia a úprimnosti, by nieže nebol diskutovaný princíp, ale by bol bez výnmky s pokorou prijímaný.
Dobre nás Písmo opisuje v Jer 17, 9:
„Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná?“
PRETO sa nemôžeš narodiť do „správnej cirkvi“, lebo musíš uveriť sám, tvoje srdce musí byť zmenené, a na to nemá nikto moc, len Boh skrze Jeho slovo. Pozri Ez 36, 26-27.
Hebr 4, 12
„Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč: preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“
Teraz vidíš, prečo je tak ťažké, ba priam nemožné pre neznovuzrodeného človeka prijať Písmo ako autoritu – lebo ono posudzuje úmysly tvojho srdca a srdce je NADOVŠETKO klamlivé, je nenapraviteľné. Preto tak človek na Písmo útočí a diabol mu v tom veľmi rád pomáha. Musíš sa narodiť znova. Musíš uveriť. Nech sa budeš akokoľvek tomuto protiviť, výchovou sa to nedá, ani seba presvedčením. Musíš uveriť. Nie v cirkev. Ale v Krista Ježiša, toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde a má všetku moc na nebi i na zemi.
Písma zavrhujú tradíciu a akékoľvek prídavky človeka k Písmam, preto bolo treba presunúť pozornosť z nich na Rím. Takto katolík s otvorenými ústami dôverčivo čaká na to, čo vyjde odtiaľ, nehľadá pravdu Písem, a už vôbec na Písma nehľadí ako na životnú autoritu. Ak sa do Písem predsa len aj pozrie, obracia sa znova na Rím a dôverčivo čaká, čo Rím povie.
Zdôrazním znova, sám som bol 31 rokov katolík, vyrastal som v oddanej katolíckej rodine, chcel som sa stať kňazom, omša bola pre mňa dennodennou záležitosťou, na kňaza som hľadel ako ty – s posvätnou úctou, chodil som na púte... Lebo ma tak vychovali. Toto nie sú nejaké dohady, alebo moje myšlienky z počutia, čo tu píšem, to je vlastná skúsenosť. Všetci moji priatelia, spolužiaci, celá moja rodina boli skrz-naskrz katolíci – okrem jednej spriatelenej rodiny evanjelikov. Nikto nebral Bibliu vážne, ba ešte viac. Nebral ju ani do rúk. Takže tento podvrh a indoktrinácia sa im v Ríme podaril.
Ale nie celkom. Ktokoľvek číta Písmo bez ovplyvňovania uvidí, že Písmo je dostatočné. Len za môjho života som mal už ako chlapec mnoho otázok, či na náboženstve, alebo v rodine. Absolútna väčšina z nich nielenže nebola zodpovedaná, ale odpoveďou mi boli vety v zmysle „nechaj to tak“, „keď budeš „veľký“, a keď som už bol veľký tak sa to dá zhrnúť do vety „tomu ty nemôžeš rozumieť“. Presne tak. Tak ich to naučili, tak tomu verili, tak mi odpovedali. Aj moja rodina bola nasiaknutá a podvedená presne tým istým klamstvom. Nemôžeš tomu rozumieť. Ale pravda je, že môžeš.
2 Tim 3, 16-17
„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“