Vzťah medzi vierou a skutkami je taký, že skutky sú výsledkom viery. V Biblii sú viera a skutky veľmi často porovnávané. Nie sú to isté, a kombinácia viery a skutkov neprináša spasenie. Spasenie je skrze vieru samotnú.
Falošné náboženské systémy vždy učia, že viera plus skutky človeka vedú k spaseniu. To nie je pravda, pretože naše dobré skutky sú pred Bohom ako poškvrnené rúcho (Iz 64:6). Teda my nemôžeme urobiť nič dobré, čím by sme Boha potešili. Galaťanom 2:21 hovorí, že ak spravodlivosť prichádza skrze zákon (skutky), Kristus umrel nadarmo.
Jakub 2:26 hovorí, že viera bez skutkov je mŕtva, ale o čom tu Jakub píše je, že mŕtva viera neprináša žiadne skutky (dôkazy spasenia, pozn. prekl.). Kontext kapitoly začína veršom 14, kde Jakub hovorí, “Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?” Všimnite si, že Jakub sa pýta: ‘Môže ho táka viera zachrániť?’ Viera, o ktorej hovorí je falošná viera, čo ďalej objasňuje, keď vraví, že démoni takisto veria v Boha (v.19). Démoni majú mŕtvu vieru. Iba uznávajú existenciu Boha.
Takže u skutočného kresťana sú dobré skutky výsledkom spásnej viery, nie prispievajúci faktor ku spaseniu. Takisto nás naše dobré skutky ani nezachovávajú spasených. Ak by tak bolo, spasenie by bolo zo skutkov.
Zdroj: https://carm.org/questions/about-doctrine/what-relationship-between-faith-works
Make a free website with Yola