Tradícia a učenie RKC proti Písmu 
- kapitola 2


Učenie RKC je zhrnuté najmä v Katechizme katolíckej cirkvi (KKC), ale tiež vo výnosoch a dekrétoch koncilov, magistérií a pápežov. Pápež Ján Pavol II. prehlásil, že katechizmus je zhrnutím katolíckeho učenia a je záväzný pre celú katolícku cirkev. (Bolo to prehlásenie o viere, teda "ex cathedra" čo znamená neomylné vyhlásenie.) Priamych protirečení Božiemu slovu je naozaj veľmi veľa, no pre potreby úprimne hľadajúcich duší uvediem len niektoré.
V provom rade treba mať na pamäti, že tradícia je nános zvykov človeka, a teda už z princípu nemôže byť z toho istého zdroja ako Božie Slovo. Božie Slovo je Bohom vdýchnuté, živé, mocné a účinné, prenikajúce do najintímnejších hlbín duše. (Hebr 4, 12; 2Tim 3, 16)
Začnem aj teraz s citátom z katechizmu, ktorý sám o sebe pri porovnaní s Písmom povie dosť. Paragrafy sú pre ich veľkú dĺžku skracované v miestach, ktoré nie sú potrebné spomínať – na týchto miestach sú dané tri bodky. Kurzíva sa v pôvodnom texte nevyskytuje.

Paragraf 760 KKC:
Svet bol stvorený kvôli Cirkvi,“ hovorili kresťania prvých čias. Boh stvoril svet kvôli účasti na svojom božskom živote. Táto účasť sa uskutočňuje „zhromažďovaním“ ľudí v Kristovi a toto zhromažďovanie je Cirkev. Cirkev je cieľom všetkých vecí ... „Ako totiž jeho (Božia) vôľa je dielom a toto (dielo) sa volá svet, tak aj jeho zámer je spása ľudí a tento (zámer) bol nazvaný Cirkev.“

Čo je na tom zle? Po prvé. Neexistujú správy, žeby ranní  kresťania niečo také hovorili – prví kresťania boli apoštoli a obrátenci zo Židov a pohanov. Z Písma ukážem, čo hovorili. Uvedený paragraf si ide svoje a neuveriteľne protirečí Písmu a mieša základné pojmy. (Možnože taktika je dopliesť čitateľa na toľko, aby to vzdal a jednoducho slepo dôveroval katolíckym predstaviteľom)
Tu sa uvádza, že  svet bol stvorený kvôli cirkvi... Písmo tvrdí úplne niečo iné. 
Cirkev (akiste tá v Ríme) je teda cieľom všetkých vecí?
Spása sa volá cirkev??? Takže najprv tu máme  tvrdenie, že cirkev je zhromaždením ľudí v Kristovi a potom tvrdia, že cirkev je spása...
Cirkev je naozaj zhromaždením ľudí v Kristovi, s tým treba súhlasiť. Ale tvrdiť, že spása a cirkev je jedno a to isté, je naozajstným nezmyslom. 
Spása je hotové dokončené, dokonalé dielo Krista Ježiša. Bez tohto diela, ktoré bolo na akejkoľvek cirkvi úplne nezávislé a udialo sa výlučne z vôle Boha, by nikdy nijaká cirkev (ani jediná pravá) – nikdy by neexistovala! Kresťanská cirkev vznikla iba vďaka tomuto dokončenému dielu, RKC postupne vznikla medzi 4. a 12. storočím, vďaka dielu človeka pri svetskej moci.
Je teda spása to isté čo cirkev? Nie, samozrejme, že nie je.
Cirkev je naozaj IBA  zhromaždiskom SPASENÝCH ľudí. Grécky originál: „Ἐκκλησίαν – ekklēsian“, od ktorého je latinská odvodenina „ecclesia“ znamená zhromaždenie.
Spása je dielom Boha, cirkev zhromaždením ľudí. Sú to dve rozdielne veci. Hoci na seba nadväzujú, sú totálne odlišné. RKC-teológovia sa snažia povýšiť ich organizáciu na niečo, čo si protirečí už v pojmoch. Snažia sa povýšiť ich cirkev na roveň Bohu. Robia tak na základe určitých „nadväzností“, ktoré podľa nich z Písma „jasne vyplývajú“, aj keď ich Písmo samo osebe neučí a ani sa z neho tieto veci nedajú odvodiť inak, ako domýšľaním a pridávaním k nemu. Takto dedukujú aj nezmysel – že čo patrí Kristovi, patrí predsa aj cirkvi (samozrejme tej katolíckej, presnejšie úzkemu okruhu ľudí v nej) lebo veď je predsa Jeho telom! Zabúdajú pritom na svoju dvojjazyčnosť, presnejšie dvojhlavosť – oni majú predsa svoju ľudskú hlavu – pápeža...  Lenže. Je to naozaj tak, že čo patrí kráľovi, patrí aj kráľovstvu? Kto panuje? Kráľ, či poddaní? Nikdy to tak nebolo, že čo patrilo kráľovi, patrilo aj nejakým poddaným pod ním, kráľovstvo patrilo vždy iba kráľovi a nakladal s ním ako on chcel. 
Je teda cirkev cieľom všetkých vecí, ako to vraj hovorili prví kresťania? V Novom zákone máme záznam toho, čo povedali prví kresťania – ako som povedal, že to ukážem z Písem:

Rim 11, 34-36

„Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť? Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva na veky. Amen.“

Takže pre katolícku cirkev... No Písmo hovorí, že skrze neho a pre NEHO je všetko. 

Prís 16, 4
„Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, ešte aj bezbožného na deň pohromy"


Kol 1, 15-16 o Bohu Synovi:
„On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.“

Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. Tu máme svedectvo ranných kresťanov. Nevadí ti, že ti klerici z Ríma s úsmevom klamú? 
Ďalej citujem KKC- opäť len podstatné časti.

Paragraf 969:
„A toto Máriino materstvo... Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím ustavičným orodovaním nám aj naďalej sprostredkúva dary večnej spásy... Preto sa preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica.“

Keď teraz nebudem venovať pozornosť tomu, že niet nijakého záznamu o údajnom nanebovzatí Márie, ktoré jednoducho predstavitelia Rkc vymysleli z ničoho – a ustanovili tento výmysel až v roku !!!1950!!!, (Je RKC naozaj Semper item? - venujem osobitnú kapitolu) odcitujem len pár Písem. Nie je treba aby som sa viac k tomuto rozpisoval. Márii bude tiež venovaná osobitná kapitola.

1 Tim 2, 5-6

„Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi– človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.“

Sk 4, 12

„A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“

Rim 8, 34

„Kristus Ježiš je, ktorý zomrel, ba viac– ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?“

Niet iného svedectva o príhovorcovi, prímluvcovi, pomocníkovi, orodovníkovi, ani prostredníkovi, Písmo pozná iba jedného – v Ríme ale vedia lepšie. Už vidíš, ty, kto čítaš, prečo je taký veľký problém pre RKC držať sa iba Písma a tento princíp musí byť všemožne podkopávaný a hanený?
Ďalší citát, opäť pre nesmiernu dĺžku skrátený:

Predpis 2677:
„Svätá Mária … pros za nás … Keď žiadame Pannu Máriu, aby za nás prosila, uznávame, že sme úbohí hriešnici a obraciame sa na „Matku milosrdenstva“, na tú, ktorá je celá svätá.“

Tento paragraf je treba biblicky poopraviť:
Keď žiadame Pannu Máriu, aby za nás prosila, urážame Boha, odmietame výlučné prostredníctvo Jeho Syna, ktoré si vydobil na kríži, dávame matku Ježiša - stvoreného človeka - na roveň Bohu, priznávame jej božské vlastnosti ako sú všadeprítomnosť, urážame Boha tým, že sa vzťahujeme ako hriešnici smerom k niekomu inému ako je On sám, veď iba proti Bohu človek môže hrešiť! 
Je Mária celá svätá? Je matkou – dokonca s veľkým M, milosrdenstva? Tu je to, čo hovorí Boh, vo svojom slove:

Žalm 136, 1

„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné.“

Žalm 108, 5

„Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky.“

Žalm 89, 3
„Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

Zjv 15, 4
„Kto by sa nebál, Pane a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si Svätý, prídu všetky národy a budú sa ti klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.“

Veď ty jediný si Svätý …. hm …

Iz 43, 15
„Ja som Jahve, váš Svätý, Izraelov tvorca, váš kráľ.“

1 Sam 2, 2
„Nik nie je taký svätý ako Pán, nie, okrem teba niet nikoho, niet Skaly ako je náš Boh.“

Iz 6, 3
„Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“

Zjv 4, 8
„Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.“

Aj keď sa v Písme hovorí o svätých v súvislosti s ľuďmi, ktorých posvätil Boh, celý svätý je jedine Boh. Iba On. Hovorenie o Márii ako o celej svätej je absolútne zcestnou urážkou majestátu Boha.
Nasledujúce dva paragrafy sú veľmi vážnym rúhaním sa proti Bohu. Je to vlastne niečo v zmysle: „Boh síce niečo povedal, ale my vieme lepšie, a aj tak si urobíme po svojom.“

Paragraf 2131:
Na základe tajomstva vteleného Slova siedmy ekumenický koncil v Nicei odôvodnil proti obrazoborcom uctievanie obrazov Ježiša Krista, ale aj Bohorodičky, anjelov a všetkých svätých. Svojím vtelením Boží Syn otvoril novú „ekonómiu obrazov.“

Len tak mimochodom. Ktorý Boží Syn to bol? Tento?:

Lk 16, 17
„Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.“

Jn 10, 35
„Písmo nemožno zrušiť.“

Paragraf 2132:
„Kresťanské uctievanie obrazov, nie je v rozpore s prvým prikázaním, ktoré zakazuje modly. Veď „úcta k obrazu prechádza na vzor“ a „kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktorá je na ňom namaľovaná.“ ... 
No úkon úcty, ktorý smeruje k obrazu, ako obrazu, sa nezastavuje pri ňom, ale smeruje k tomu, koho je obrazom.“ 

V prvom rade treba povedať jedno. Kresťanské uctievanie obrazov NEEXISTUJE. Existuje katolícke uctievanie obrazov. Obrazov, sôch a iných predmetov. Boh to volá modlárstvo a nesmierne to nenávidí.
Ďalej. Môžem len súhlasiť, že toto katolícke uctievanie nie je v rozpore s prvým prikázaním. Je totižto v rozpore s druhým prikázaním. To ale rímskokatolícki veriaci nepoznajú. (Viď nižšie)
Keď sa pozriem na pápeža, alebo radového veriaceho, kľačiaceho pred sochou, či obrazom. Čo vidím? Ako sa pápež, či radový katolík klania soche, alebo obrazu. Uctieva to. Presne tak to v Písmach vidí aj Boh, neustále to skrze celé Písmo nesmierne prísne odsudzuje a hovorí, že nebude mať s takýmito ľuďmi štipky zľutovania. Slovné kľučky, ktoré katolícki teológovia v tomto paragrafe vymysleli, nijako neznížia ich vinu a váhu tohto klamstva. Hovoria tu, že neuctievajú obraz, ale toho, kto je na ňom. Ono by to bolo aj smiešne, ba priam do popuku, ale nie je. Veď to je presne podstata modlárstva najhrubšieho zrna. Neuctievaš obraz, ale nejakého človeka na ňom. To má byť akože ospravedlnenie? Je jedno, či sa modlíš k svätcovi, Márii, alebo svätici. Nemodlíš sa k Bohu. To je podstata modlárstva. Iba k Bohu sa môžeš modliť, lebo On stvoril svet a On svoju chválu nedá nikomu. Viď Iz 42,8 a Iz 48,11.
Robíš to, čo Boh nielenže neprikázal, ale čo vyslovene zakázal. Opäť raz. Preto je pre katolíka tak ťažké prijať Sola Scriptura – Iba Písmo. Nemôžeš sedieť na dvoch koňoch. Nemôžeš slúžiť aj Bohu aj mamonu. Buď sa budeš držať jedného a druhé opustíš, alebo naopak.

Ex 20, 4-5

„Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nenbudeš sa im klanať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh ...“

Neurobíš si modlu ANI NIJAKÚ PODOBU. Neznie to náhodou tak, že si nikto, ani jeden človek – a to bez výnimky - nesmie urobiť nijakú modlu ani nijakú podobu? Veru, nieže to tak znie. Dobre vidíš, oči ťa neklamú, je to tak.

Je socha podoba? Určite áno. Čo povedal Boh? Neurobíš! Čo ešte povedal Boh? Nebudeš sa klaňať! Povedal Boh ešte niečo? Nebudeš uctievať! Je obraz podoba? Nado všetky pochybnosti! A čo robíš ty? Aj robíš (vyrábaš, alebo s tým súhlasíš), aj sa klaniaš, aj uctievaš. Vidíš v tom nejakú „novú ekonómiu“? Čo povedal Boh? Neurobíš! Čo povedal potom? Nebudeš sa klaňať! Bolo to všetko? Nie: Nebudeš uctievať! Čo káže RKC? Klaňaj sa, uctievaj, rob sochy, rob obrazy, veď cez obraz ideš k osobe, máme tu novú ekonómiu... Veru, bolo by to až smiešne, keby to toľko ľudí neviedlo do strašnej záhuby.
 Áno, tento verš Ex 20, 4-5, je druhé Božie prikázanie. Sám si prečítaj v tvojej Biblii. Nevedel si? Nemohol si. Oklamali ťa. Vyhodili ho von, tvrdiac, ževraj je to to isté, ako prvé prikázanie. Zas vedia niečo lepšie ako Boh sám. Pravda je ale taká, že to museli urobiť. Inak by sošky, obrázky a rôzne amulety nemali ako obhájiť. Keďže Písmo bolo po stáročia zakázané, ľudia vedeli len to, čo im kňazi povedali. A tí sa veru neponáhľali im prečítať a vonkoncom nie preložiť z latinčiny túto pasáž. Aby ale ostal počet prikázaní zachovaný, RKC rozdelila posledné – desiate prikázanie na dva. Kto čítaš, čítaj pozorne, aby si videl, že deviate a desiate prikázanie podľa RKC je to isté prikázanie . Začína slovom „nepožiadaš“ - v Biblii je to jedno prikázanie. Lenže prvé prikázanie hovorí „nebudeš mať iných bohov“ zatiaľ čo druhé prikázanie – RKC vynechané – hovorí, „neurobíš si“. Netreba mať päť vysokých škôl, aby človek videl, že to nie je to isté a odhalil toto nehanebné klamstvo. Ale čo je treba mať, to žiaľ chýba. Záujem o Boha.

Dt 4, 12
„A Pán hovoril k vám  z ohňa, zvuk slov ste počuli, ale postavu ste nevideli, okrem hlasu.“

Dt 4, 15
„A vy pri svojich dušiach – dávajte veľký pozor, veď ste nevideli nijakú postavu, keď k vám Pán hovoril sprostred ohňa na Horebe, aby ste nepoblúdili a neurobili si kresanú modlu alebo akýkoľvek obraz muža alebo ženy, obraz nejakého zvieraťa na zemi, obraz nejakého vtáka, čo lieta pod nebom, obraz niečoho, čo sa plazí po zemi, obraz ryby, čo je vo vode pod zemou, a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.“

Môže to byť ešte jasnejšie?
A vy pri svojich dušiach – dávajte veľký pozor… aby ste NEPOBLÚDILI a neurobili si kresanú modlu, alebo AKÝKOĽVEK obraz muža alebo ženy… NEDAJ SA OKLAMAŤ a NEKLAŇAJ SA IM a NEUCTIEVAJ TO… Môže to byť ešte jasnejšie?
Ale dal si sa oklamať, a ešte za to haníš mňa, že ti to hovorím, aj keď to je pravda. Namiesto zastavenia a obrátenia sa k Bohu, budeš ďalej stáť na strane klamstva a výmyslov, tak jasne stojacich proti Bohu? Premýšľaj. Kto to mohol vymyslieť? Jn 8, 44

Gal 4, 16
„Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu?“
Ďalší paragraf ide oproti jadru samotného Písma. Uvediem ho tentoraz celý.

Paragraf 1477:
„Do tohto pokladu patrí okrem toho aj naozaj nesmierna, nezmerateľná  a stále nová hodnota, ktorú majú pred Bohom modlitby a dobré skutky preblahoslavenej Panny Márie a všetkých svätých, ktorí kráčali v šľapajach Krista Pána vďaka jeho milosti, a tak sa posvätili a dokončili dielo milé Otcovi, takže keď pracovali na vlastnej spáse, prispeli aj k spáse svojich bratov ...“

Zopakujem znova „Keď pracovali na vlastnej spáse ...“ Svojimi skutkami teda človek pracuje na vlastnej spáse. A ešte viac! Aj druhým tým pomáha! Čo to ale teda urobil Kristus na kríži?

Ef 2, 8-9

„Lebo spasení ste milosťou skrze vieru, a to nie je z vás, je to Boží dar, nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“

Takže v RKC sa pracuje na vlastnej spáse. Ale Boh hovorí, že je to Jeho dar, že to nie je z nás, a že to NIE JE zo skutkov. Kto tu klame?

Rim 11, 6
„Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť, nebola milosťou."

Namiesto písania ďalších a ďalších protirečení, uvediem len jeden verš zo Slova živého Boha, ktorý s nikým neobchoduje a nevyjednáva a nikomu nedal moc nič na Jeho prikázaniach meniť, upravovať, alebo k nim pridávať. Nikomu. Ani Synovi.

Jer 5, 22

„Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán, Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nemôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia!“

To je moja otázka k tebe drahý katolík. Po tom, čo už teraz vieš. Nebojíš sa?
Ak je tvoja odpoveď nie, veľmi ťa ľutujem.