Trojica zjavená v Novom zákone


Hoci Božia trojjedinosť je v Novom zákone tak zjavná, predsa je tu veľké množstvo ľudí, ktorí napriek všetkým dôkazom zatvárajú svoje oči, a tento fakt odmietajú. Toto jasné zjavenie v NZ chcem ale priblížiť najmä hľadajúcim a mladým kresťanom, na ktorých unitariáni tak často útočia a snažia sa ich zneistiť, takisto ako aj pre kresťanov, ktorí už sú kresťanmi dlhšiu dobu, pre lepšie uchopenie tohto učenia v Písmach, ale aj na samotné svedectvo o pravdivosti Božej Trojjedinosti v Novom zákone.

Potrebujeme aspoň do určitého stupňa porozumieť Trojici, pretože je to pravdivý Boží charakter, je to to, kto Boh je. Keď porozumieme Trojici, porozumieme, že Boh nám zjavil sám seba spôsobom, aby sme ho mohli uctievať v Duchu a v pravde. (Jn 4, 24) Ako som už naznačil v prvej časti, nestačí len veriť. Človek musí veriť v skutočnosť, nie v nejaký prelud, čo si sám vytvoril, či už pokrútením reality, pridaním svojich želaní k realite, štúdiom „múdrych kníh“, odmietnutím časti pravdy, ktorá sa mu nepáči, počúvaním a nasledovaním iných ľudí,  alebo tu nemôže by len viera v niečo preto, aby som v niečo veril, lebo mi to nejako pomáha, alebo mi to robí dobre. Nepopieram, že pre človeka je možné naozaj veriť všeličomu. A snáď každý, kto sa nad vecou zamyslí a poobzerá sa vôkol seba spozná, že dnes ľudia naozaj uveria doslova hocičomu. Ale keď prichádzame k Tomu, ktorému patrí všetko, ktorý má všetko pevne vo svojich rukách, ktorému absolútne nič, ale vôbec nič neunikne, radšej by som radil byť veľmi opatrný. Jemu totiž záleží na tom, či veríš v Neho, alebo v nejakú Jeho pokrivenú napodobeninu. Nie, Bohu to nie je jedno, že ty máš dobré úmysly, a tak veríš ako sa tebe páči, či ako ti povedali, nie je mu to jedno, že veď si veril, aj keď to bolo na míle ďaleko od toho, ako On sám seba zjavil. On si plne zasluhuje, aby človek po Ňom pátral a On vo svojej obrovskej dobrote a láske dal možnosť človeku dopátrať sa k Nemu.  Boh vo svojom nezmernom milosrdenstve naozaj dal ľuďom možnosť poznať Ho. Dal im svoje zapísané a zjavené slovo. Sväté Písmo, známe pod názvom Biblia. Tam je Boh človeku dostatočne zjavený, tak ako aj Jeho plán s týmto svetom.
Ako som už v prvej časti o Trojici písal, Trojica pozostáva z Otca, Syna a Ducha svätého. Tieto tri osoby spolu tvoria jediného Boha – jednu živú bytosť, na ktorej obraz je stvorený človek, ktorý pozostáva z troch zložiek – ducha, duše (myseľ, alebo srdce) a tela.
V Bohu sú si všetky osoby rovné, spoluexistujúce a sú večné.
Aký je funkčný poriadok Trojice, a popis toho, čo Trojica je a čo nie je, si môže každý nájsť v prvej časti pod názvom „Trojica zjavená v Starom zákone.“

Boh je jeden a iného niet.

Iz 43, 10
„Vy ste mojimi svedkami, hovorí Hospodin, i môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali a uverili mi a porozumeli, že som to ja. Predo mnou nebol utvorený nijaký silný Bôh a nebude ani po mne.“

(Tento verš by som takisto vrele odporúčal aby si od rána do večera čítal každý jeden Mormón.)

Tri osoby Boha vystupujúce spolu

Tak ako v SZ, aj v NZ nám Boh dostatočne zjavil svoj trojjediný charakter. Jasne nám tu vystupujú tri božské osoby Otec, Syn a Duch Svätý. Takisto aj v Starom zákone som ukázal, že môžeme vidieť vystupovať všetky tri osoby Boha naraz.
Aj v Novom zákone máme miesta, kde sú všetky tri osoby Boha spomínané súčasne.

Mt 3, 16-17
„A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorily sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý sostupoval akoby holubica a prichádzal na neho. A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“

Mt 28, 19
„A tak iďte, činte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha.“

Tu veľa skeptikov povie, že tento verš bol údajne pridaný neskôr. Jediná chyba tejto teórie je tá, že na toto nie je nijaký dôkaz. Ranní známi kresťania (známi ako „cirkevní otcovia“) napríklad Tertulián (160-225 a.d) Hippolit (170-235 a.d) či Cyprián (200-258 a.d) tento verš už citovali, ale čo je najdôležitejšie, nemáme žiadne ranné manuskripty kde by tento verš nebol. Je to teda číročistá, hanebná, manipulačná lož.

Tit 3, 4-6
„Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha, nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätovného splodenia a obnovením Svätého Ducha, korého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.“

Tu okrem toho, že sú spomenuté všetky tri osoby Trojice, máme ešte jednu veľmi dôležitú vec. Kto čítal pozorne, všimol si. „Ale keď sa zjavila  dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha … ktoré vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.“ Teda Boh je Spasiteľ, Ježiš je Spasiteľ. Hoci zarytý odporca Trojice určite príde so svojimi nápadmi, rovnako zaručene mu uniká jeden dôležitý fakt. Písmo sa vykladá Písmom. A Písmo pozná len jedného Spasiteľa. A tým je Boh. Nie sú tu dvaja Spasitelia. Teda ak Pán Ježiš nie je Boh, potom nie je ani Spasiteľ. Koniec príbehu, ako by povedal klasik.

Iz 43, 11
„Ja, ja som Hospodin, a niet spasiteľa krome mňa.“

Jn 4, 42
„A žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je v pravde Spasiteľ sveta, Kristus.“

Lk 3, 22
„A Svätý Duch sostúpil v telesnej podobe, jako čo by holubica, na neho, a hlas zavznel z neba, ktorý hovoril: Ty si ten môj milovaný Syn, v tebe sa mi zaľúbilo.“

Ten hlas z neba, je hlas Otcov...

Jn 14, 26
„Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“

Ef 2, 18 ( „skrze neho“ - hovorí sa o Pánovi Ježišovi, viď kontext)
„Lebo skrze neho, obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu.“

1 Pt 1, 2
„Vyvoleným podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha k poslušnosti a k pokropeniu krvou Ježiša Krista: milosť vám a pokoj nech sa rozmnoží!“

Tieto verše nám vypovedajú o každom členovi Trojice a tieto osoby sú spomenuté naraz na jednom mieste. Keď niekto povie, že to ešte nedokazuje Trojicu v Novom zákone, nebudem sa hádať. Ešte ani zďaleka nie som na konci.
Väčšina unitariánov, popieračov Trojice, vie s úsmevom súhlasiť, že tieto tri osoby sa naozaj v Novom zákone vyskytujú. Čo ale budú popierať je, že okrem Otca aj Syn a Duch sú plne Bohom a že sú veční. Toto sa dá ale s omnoho väčším úsmevom biblicky vyvrátiť.

Ako prvého ukážem Boha Otca.

Otec v Novom zákone

Vie (Mt 6, 8; 6, 32)
Hovorí (Mt 3, 17; Lk 3, 22)
Vidí (Mt 6, 4; 6, 6)
Miluje (1 Jn 3, 1; Jn 3, 35)
Má vôľu (Mt 7, 21; Jn 6, 39-40)
Posiela (1 Jn 4, 14)

Otec je teda snáď nad všetku pochybnosť osoba. Ale je aj Boh.

Je dokonalý (Mt 5, 48)
Je vševedúci (Mt 6, 8; 6, 18; Lk 12, 30)
Je nazvaný Bohom (Ef 1, 3; 1 Sol 3, 11; 2 Kor 11, 31)

Už pri letmom pohľade na tieto verše je každému jasné, že Otec je ako osoba, tak aj Boh. O tomto sa nikto nesporí, takže nepôjdem do hlbšieho rozoberania osoby Otca.

Teraz sa pozrieme na Boha Ducha Svätého.

Duch Svätý v Novom zákone

Duch Svätý skutočne nie je ani omylom (ani naozaj veľmi fatálnym omylom) nejaká energia, neosobná sila na spôsob elektrickej energie, ako to tvrdia Svedkovia Jehovovi v ich nesmiernom poblúdení.
Písmo o Ňom vždy hovorí ako o niekom, nie niečom. Prečo?

Lebo Duch Svätý:

Počuje (Jn 16, 13)
Všetko skúma (1 Kor 2, 10)
Hovorí (Mar 13, 11; Hebr 3, 7)
Svedčí (Jn 15, 26)
Potešuje (Jn 16, 7)
Uvádza do každej pravdy (Jn 16, 13)
Zvestuje (Jn 16, 14)
Zabraňuje (Sk 16, 6-7)

Má pocity, emócie:

Môže byť zarmútený (Ef 4, 30)
Rozhoduje čo je dobré (Sk 15, 28)
Dá sa Mu klamať (Sk 5, 3)
Je možné Ho potupiť (Hebr 10, 29)


Takisto ako pri Otcovi, Písmo nado všetky pochybnosti pripisuje Duchovi vlastnosti, ktoré má iba Boh:

Je nazvaný Bohom (Sk 5, 3-4)
Je vševedúci (1 Kor 2, 10-11Jn 14, 26)
Je večný (Hebr 9, 14)
Dáva život (2 Kor 3, 6-8; Job 33, 4)

Teraz sa pozrieme na niektoré časti podrobnejšie.
    
Sk 5, 3-4
„A Peter povedal: Ananiášu, prečo naplnil satan tvoje srdce, aby si oluhal Svätého Ducha a uňal kradmo z peňazí za to pole? Či azda nebolo tvoje, keď bolo nepredané? A keď bolo predané, tiež bolo v tvojej moci. Prečo si si uložil tú vec vo svojom srdci? Neluhal si ľuďom, ale Bohu.“

Peter tu hovorí o Duchu Svätom ako o Bohu. Verš 3 hovorí, že Ananiáš klamal Svätému Duchu. Verš 4 hovorí, že to bolo klamstvo samotnému Bohu!

Hebr 9, 14
„O koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze večného Ducha obetoval sám seba bezvadného Bohu, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste svätoslúžili Bohu.“

Tu teda Písmo hovorí, že Duch je večný …

1 Kor 2, 10
„Nám to však Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny.“

Tu nám Písmo zjavuje, že Duch je všetkovediaci a skúma to, čo je nepreskúmateľné pre kohokoľvek iného ako Boha samotného – Božie hlbiny. Nikto okrem Boha samotného nemôže skúmať a preniknúť do samotnej podstaty Boha, do Božích hlbín.

Takže v týchto veršoch môžeme vidieť, že Duch Svätý je nazývaný Bohom (Sk 5, 3-4), je večný, (Hebr 9, 14) a má všetku vedomosť (1Kor 2,10), ale je odlíšený od Otca, ktorý je tiež Boh. ( Mt 3, 16-17; Mt 28, 19; Jn 14, 26; Tit 3, 4-6).
Ďalej.

Sk 28, 25-27
„A tak nie súc jednomyseľní medzi sebou rozchádzali sa, keď povedal Pavel to jedno slovo: Dobre hovoril Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom, keď povedal: Idi k tomuto ľudu a povedz: Počuť, áno počujete, ale neporozumejte a hľadieť, i hľadieť budete, ale nevidzte! Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu, a ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.“

Tu apoštol Pavol cituje z knihy proroka Izaiáša, kedy Boh hovorí:

Iz 6, 8-10
„Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem, a kto nám pojde? Vtedy som povedal: Hľa, tu som, pošli ma. A riekol: Iď a povieš tomuto ľudu: Počuť počujte, ale neporozumejte, i hľadieť hľaďte, ale nepoznajte! Učiň to, aby stučnelo srdce tohoto ľudu, a jeho uši aby oťažely, a jeho oči zaslep, aby nejako nevidel svojimi očima a svojimi ušima nepočul, a jeho srdce by porozumelo, a obrátiac sa bol by uzdravený!“

Teda v Izaiášovi hovorí Boh, ale v Skutkoch apoštolov je nám odhalené, že to je Duch Svätý, kto to hovoril!

Hebr 10, 15-17
„A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal: Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.“

Tu Pavol cituje z knihy proroka Jeremiáša Jer 31, 31-34, kde opäť hovorí Pán. Písmo teda jasne ukazuje, že Duch Svätý je Boh.

Že Duch nie je žiadna „energia“, čo je absolútne rúhanie sa voči Nemu, na to uvediem za mnohé aspoň tieto dve citácie:

Jn 16, 13
„Ale keď prijde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať.“

Len pre zopakovanie, ak by niekto znova chcel privrieť oči. Duch uvedie do každej pravdy, bude hovoriť, počuje a bude zvestovať. Niet čo dodať.

Sk 13, 2
„A keď slúžili pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal.“

No tu je znova nesmierne zaujímavé čítať „povedal Svätý Duch“, ale najmä si uvedomiť ďalšiu rozhodujúcu skutočnosť. Kto povolal Saula ku dielu?

Sk 26, 14-16
„A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať. A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ, Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem.“

Takže?

Sk 26, 16
„Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ... zvolil som si ťa za služobníka...“

Sk 13, 2
„povedal Svätý Duch: Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal.“

Takže Saula si povolal Ježiš, alebo Duch Svätý? Pre človeka prijímajúceho trojjediný Boží charakter s odpoveďou nie je problém. Ale pre prekrúcačov Písma tu problém je. A pri pohľade do ďalších Písem je problém ešte omnoho väčší.

Lk 2, 26
„A bolo mu zjavené od Svätého Ducha, že neuzrie smrti prv, ako by uvidel Krista Pánovho.“

Krista Pánovho – Ježiša pomazaného kým? Pánom Bohom.

Sk 9, 10-16
„A bol nejaký učeník v Damašku, menom Ananiáš, ktorému riekol Pán vo videní: Ananiášu! A on povedal: Tu som Pane. A Pán zase jemu: Vstaň a idi do ulice, ktorá sa volá Priama, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, menom Tarzenského, lebo hľa, modlí sa. (A Saul videl vo videní muža, menom Ananiáša, ktorý vošiel k nemu a položil ne neho ruky, aby prezrel). A Ananiáš odpovedal: Pane, počul som od mnohých ľudí o tomto mužovi, jako mnoho zlého učinil tvojim svätým v Jeruzaleme. A má aj tu moc od najvyšších kňazov poviazať všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno. Ale Pán mu povedal: Iď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno i pred pohanov i pred kráľov i pred synov Izraelových. Lebo ja mu ukážem, ako mnoho musí on pretrpieť za moje meno.“

Keby ktokoľvek čítajúci túto stať dostal otázku, kto prehovoril k Ananiášovi, odpoveď je jednohlasná. Boh. Teda Pán hovoriaci k Ananiášovi je Boh. Ten istý, o ktorom hovorí aj Simeon vo vyššie uvedenom verši z Evanjelia podľa Lukáša.
Slovo pre oslovenie „Pán“ v Lk 2, 26 je v gréckom origináli Kuriou. Nikto sa nebude prieť, že tu Simeon hovorí o Bohu – Samovládcovi(verš 29). Slovo použité neskôr v Sk 9, 10-16 je ale tiež Pán. A v gréčtine je to tiež Kuriou. Je to ten istý Pán Boh.
Zhrnuté a podčiarknuté, V Sk 26, 16 si Pán Ježiš vyvolil Saula, neskoršieho apoštola Pavla, ale v Sk 13, 2 to bol Duch Svätý, kto si ho vyvolil, no Sk 9, 10-16 to bol Pán kto si ho vyvolil! Písmo bez nároku na námietky hovorí, že si Pavla vyvolil Boh, ale inde, že si ho vyvolil Duch Svätý, a zas inde že si ho vyvolil Pán Ježiš. Kto si ho teda vyvolil?
Kto nie je zaslepený predsudkami a nenávisťou voči zjaveniu Písem, a nechce do Písem spätne natesnávať chybnú a porušenú ľudskú „logiku“ a filozofiu, nemá inú možnosť, ako uvidieť, že Duch svätý je božskou osobou, že koná a vystupuje ako Boh.

Boh Syn - Ježiš Kristus

Osoba Pána Ježiša Krista je v Písmach opísaná veľmi jasne a zreteľne, no napriek tomu je tu toľko interpretácií o tom, kto On je a čo vlastne prišiel na tento svet urobiť, že je to až udivujúce. O nikom inom nebolo nikdy toľko polemiky ako práve o Pánovi Ježišovi Kristovi. Už samotný tento fakt svedčí  o ňom. Nieto ale divu, že je to tak. On prišiel spasiť hriešnikov zo sveta, vytrhnúť ich z moci satana, a ten robí všetko pre to, aby stiahol so sebou do večného zatratenia čo najviac ľudí. Preto navymýšľal „jediné pravé cirkvi“, všelijaké učenia a teologické smery. Aby zmenil, zmenšil Ježiša, aby odviedol ľudí od skutočného Ježiša. On navymýšľal veľa „podobných Ježišov" dokonca veľmi podobných, pretože čím viacej pravdy je namiešané s klamstvom, tým je tento jed účinnejší. Na skutočnom Ježišovi všetko stojí a padá. Ak neveríš v skutočného Ježiša, nech by si mal všetko z Písem dobre pochopené, nech by si bol akokoľvek milý, usmievavý, nápomocný, zodieral sa v charite a rozdával horúcu polievku zadarmo hladujúcim, neuvidíš nebeské kráľovstvo. A satan to dobre vie. Preto predostrel ľuďom „Ježiša“ Islamu, Svedkov Jehovových, Mormónov, Rímskeho katolicizmu a tak ďalej. Preto Mu budem venovať najviac pozornosti v tejto štúdii.
Predmetom toho najväčšieho sporu zo strany kultov a falošných učení je teda osoba Pána Ježiša Krista.  Mnoho náboženstiev z Neho robí proroka, „vyššiu stvorenú bytosť“, stvorenú bytosť, akéhosi nositeľa pokoja – tvrdia, že on priniesol pokoj, mier a jednotu – hlavne rímskokatolícka inštitúcia toto tvrdí. On sám ale hovorí presný opak.

Mt 10, 34
„Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem: neprišiel som dať pokoj, ale meč.“

Lk 12, 51
„A či sa domnievate, že som prišiel dať pokoj na zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.“

Viera v Ježiša nespája takým spôsobom, ako to tvrdia predstavitelia falošných náboženstiev, teda nie viera v Ježiša Krista Svätých Písem. On rozdeľuje. Rozdeľuje, oddeľuje zrno od pliev, čistí svoje humno. Oddeľuje tých, ktorí uverili, od tých, ktorí veria vo falošného Ježiša náboženstva, od tých, ktorí dokonca zamotaní do nástrah satana ani nakoniec v Ježiša neveria a neveria ani v Boha. Falošný náboženský „Ježiš“ všetkých spája… Náboženskému „Ježišovi“ je jedno, ako v neho veríš, a či vôbec, hlavne, aby si bol dobrý, ži slušne, veď dialóg, pomáhaj, objímaj láskyplne každého a všetko bude dobre…
Nie je jedno, v akého Ježiša človek verí. Sú dvaja Ježišovia. Jeden skutočný, a druhý falošný. Je rozhodujúce pre každého človeka spoznať skutočného Pána Ježiša a prísť k Nemu. Iba On, iba tento skutočný Ježiš má moc zachrániť hriešneho človeka.
Že Pán Ježiš je osoba, o tom sa nikto, kto sa kedy čo i len raz pozrel do evanjelií, nebude prieť.
Ale nie každý už vidí, či chce vidieť, že koná, vystupuje ako osoba-Boh, a má vlastnosti, ktoré môže mať iba Boh.

Boh Syn teda je

Všemohúci (Kol 2, 10; 1 Pt 3, 22)
Vševedúci (Jn 2, 24-25; Jn 16, 30; Jn 21, 17)
Všadeprítomný (Mt 18, 20; 2 Kor 13, 5)
Večný (Jn 1, 1; Kol 1, 17, Hebr 13, 8)
Je Svätý (Hebr 7, 26; Zjv 3, 7)
Je Stvoriteľ (Jn 1, 1-3; Kol 1, 16)
Je nazvaný Bohom (1 Jn 5, 20; Rim 9, 5; Jn 20, 28)

Teraz sa pozriem na niektoré z týchto veršov, aby som ukázal, že pisatelia Nového zákona Ježiša poznali ako Boha.

Jn 1, 1
„Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh.“

Tento verš skvele ukazuje Božiu neuchopiteľnosť ľudským úbohým, obmedzeným rozumom. Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh sám! Čo najmä jehovovým svedkom, ale v podstate všetkým unitariánom úplne uniká v tomto verši, je, že tento verš nám hovorí o úplnom počiatku sveta. Teda o bode, kedy ešte nič z toho, čo my vieme vnímať ako „niečo“ neexistovalo. Nebol priestor, nebola hmota, nebol ani len čas! Nebolo nič, iba Boh. A potom prišiel počiatok. Začiatok „niečoho“, kde predtým nebolo nič, iba Boh. A čo bolo počiatkom tohto „niečoho“, teda sveta? Slovo, Ježiš. Lenže najpodstatnejší detail, ktorý hlboko blúdiacim svedkom jehovoým (a tým ostatným unitariánom) uniká je, že na počiatku všetkého UŽ slovo BOLO. On tam už bol, pred počiatkom času, hmoty, čohokoľvek, večne existujúci, a to Slovo bol Boh! A najväčším problémom je verš 3. Lebo ak skrze Neho bolo všetko stvorené, potom On stvorený nemohol byť, lebo by musel stvoriť sám seba... Boh sa NIKDY nemení, niet v ňom ani náznak zmeny, Kristus sa nikdy nemení (Mal 3, 6; Hebr 13, 8). Ak teda Slovo bol Boh pred počiatkom, bol Ním aj po počiatku, a je Ním aj teraz!

Rád by som na úvod ukázal niektoré z už spomenutých veršov, ktoré hovoria tak jasne, že k tomu nie je potrebný snáď žiadny komentár. Mnoho je odporcov Boha, mnoho nenávistníkov Krista. Budú zúrivo kričať, že vraj Ježiš je len človek, že je „nejaká vyššia ale stvorená bytosť“. Prídu s čímkoľvek, budú vytrhávať verše z kontextu, budú si zatvárať oči, zapchávať uši, len aby sa Mu nepodrobili, ale Ho ponížili a sami sa pritom hrajúc na veriacich, a čo je ešte smutnejšie, budú sa hrať na takých, ktorí vraj majú Písmo ako svoju autoritu. A Písmo je to, ktoré svedčí proti nim!

Rim 9, 4-5
„ ...ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo, i sláva smluvy i zákonodarstvo i svätoslužba i zasľúbenia, ktorých sú otcovia a tí, z ktorých pošiel Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým, Bôh, požehnaný na veky. Ameň.“

Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým Boh, požehnaný na veky...

1 Jn 5, 20
„A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Bôh a večný život.“

… v Jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Bôh a večný život! Písmo jasne nazýva Pána Ježiša Boh! Pozri na tie verše, žiadny Boh s malým b, žiadna metafora! A teraz len pre porovnanie dva verše z Evanjelia podľa Jána:

Jn 8, 24
„Ak neuveríte že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“

Ak neuveríte, že som Boh, zomriete vo svojich hriechoch, to je význam tohoto verša. Dostanem sa k tomu neskôr.

Jn 10, 28
„A ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.“ 

Kto dáva život okrem Boha? Nie je to ale aj napriek takýmto zdrvujúco jasným veršom žiaľ žiadne prekvapenie, že nepriatelia evanjelia budú kričať, že Ježiš nie je Boh, že veď to on sám o sebe nikdy nepovedal, že o tom nieto v Písme žiadnej zmienky. Ale je to už len vo svetle veršov uvedených vyššie naozaj tak?
Skeptik čaká, že Ježiš povedal, „Ja som Boh“, a On toto presne naozaj povedal. Len hovoril k Židom prvého storočia a keď to poviem odľahčene, s nimi to bola „ťažká debata“. Keby Ježiš priamo povedal „Ja som Boh“, pre židov v kontexte okolitých pohanských kultúr, kde bolo telesných božstiev neúrekom, a každý väčší vládca mestského štátiku sa vydával za boha, by toto prehlásenie neznamenalo „ja som Boh nebies.“ Pre nich by to bol len ďalší popletenec, čo sa vydáva za nejakého pohanského boha.
Nech si už hocikto bude zatvárať oči a zapchávať uši naozaj koľko len vládze, sú tu apoštoli. Apoštoli nám dávajú kamenné, očité svedectvo, proti ktorému nemá nikto žiaden nárok.

Jn 20, 28
„A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Boh!“

Tomáš oslovuje Ježiša Boh.
A čo Ježiš na to? Dokonale znajúc zákon a prvé aj druhé prikázanie čo urobí? Začne namáhavo dvíhať Tomáša zo zeme a karhať ho a vyčítať mu: „Čo si to povedal?!? Preber sa! Ty nevieš, že Boh je len jeden? Ako ma môžeš nazvať Bohom, prečo sa rúhaš? Povedal toto Ježiš?

Jn 20, 29
„A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.“

Nie. Ježišova odpoveď je, konečne si ma spoznal, konečne si pochopil, čo som vám celý čas hovoril. Ale hovorím ti, blahoslavení - šťastní budú ti, čo ma neuvidia, ale uveria vo mňa ako Boha!
Neviem, či sa mi to len zdá, ale Tomáš, očitý svedok a učeník, mal asi o trochu viac porozumenia o tom, kto je Ježiš, ako unitariáni, čo kričia, že Písmo je ich autoritou… ale tvrdia, že Ježiš nie je Boh. Čo by im povedal apoštol Tomáš? A čo ostatní prítomní apoštoli? Ako budeme odkrývať Písma ďalej, božská podstata Pána Ježiša bude viditeľná jasnejšie a jasnejšie. Najdôležitejšia výpoveď, ktorá zatvára každé ústa, je slovo samotného Boha:

Iz 44, 6
„Takto hovorí Hospodin, Kráľ Izraelov, a jeho vykupiteľ, Hospodin Zástupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha.“

Takže Boh je len jeden, a je jediným Spasiteľom. To je mimoriadne cenná informácia.

2 Pt 1, 1
„Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista, tým ktorí dostali s nami rovnocennú vieru v spravedlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.“

Peter tu hovorí o Bohu a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Prečo je tam a? Nie je to na oddelenie dvoch osôb, ako budú zúfalo podsúvať Jehovovi svedkovia. Klamú. Keď poviem, že môj sused je gazda a záhradkár, nehovorím o dvoch osobách. Keď poviem, že moja žena je kuchárka a poriadkumilovná, nehovorím o dvoch osobách. Keď poviem že moja mama je mama a stará mama, nehovorím o dvoch osobách. Keď poviem, že môj kolega je pracovitý a dochvíľny, nehovorím o dvoch osobách. Keď takto hovorím, hovorím aby som ukázal dve vlastnosti tej istej bytosti. Tak ako apoštol Peter. Ale netreba ísť do týchto príkladov, úplne stačí pozorne čítať samotný verš.

Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista … nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.

2 Pt 1, 11
„Lebo tak vám bude bohate poskytnutý vchod do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“

Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus …. Boh a Spasiteľ Ježiš Kristus.
Žeby niekto dnes vedel viac, ako vedel Peter?

Sú tu ale ďalšie a ďalšie verše, ktoré ani nie je treba komentovať.

Tit 2, 13
„Očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.“

Písmo neochvejne svedčí, že Spasiteľom je Boh. Písmo neochvejne svedčí, že Spasiteľom je Ježiš Kristus.

Iz 43, 11
„Ja ja som Hospodin a niet Spasiteľa krome mňa!“

Iz 45, 21
„Lebo niet viacej nijakého Boha krome mňa, niet silného Boha spravedlivého a spasiteľa krome mňa!“

Vec je veľmi jednoduchá. Buď Ježiš nie je Spasiteľ, a teda nie je ani Boh, alebo je. Čo nám hovorí Písmo?

Flp 3, 20
„Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista.“

1 Tim 2, 3
„Lebo to je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom.“

2 Tim 1, 10
„Ale zjavená teraz zjavením sa nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“

Tit 1, 3
„A zjavil vo svojich vlastných časoch svoje slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha.“

Tit 1, 4
„Títovi, svojmu pravému dieťaťu podľa obecnej viery: milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Pána Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.“


Tit 3, 4
„Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha.“

Tit 3, 6
„Ktorého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.“

Lk 1, 47
„A môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom.“

 Jn 4, 42
„A žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je v pravde Spasiteľ sveta, Kristus.“

Tieto verše hovoria zdrvujúco jasne. Len slepý to nevidí. (Lk 6, 39)
Spasiteľom je Boh Ježiš Kristus!

V Starom zákone máme o Bohu vo vzťahu k Pánovi Ježišovi jednu nesmierne zaujímavú výpoveď. Jedná sa o jednu výlučnú Božiu vlastnosť, ktorou nedisponuje nijaký človek. Nech každý posúdi sám.

Jer 12, 3
„No, ty, Hospodine, ma znáš, vidíš ma a zkúsil si moje srdce, na koľko je s tebou ...“

Jer 20, 12
„A, Hospodine Zástupov, ktorý zkúšaš spravedlivého, ktorý vidíš ľadviny i srdce ...“

1 Kr 8, 39
„Ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania a odpusť a učiň a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ktorý znáš jeho srdce – lebo len ty sám znáš srdce všetkých synov človeka.“

2 Krn 6, 30
„Ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania a odpusti a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ty ktorý znáš jeho srdce – lebo len ty sám znáš srdce synov človeka.“

Lebo len Boh sám zná srdce synov človeka … Písmo v Starom zákone nepozná nikoho iného čo by poznal srdce človeka okrem jediného - Boha! A Písmo ide ešte ďalej. Hovorí lebo len ty sám znáš srdce synov človeka."
Kto chce namietať?
A čo nám hovorí Písmo v Novom zákone?

Lk 9, 47
„Ale Ježiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba.“

Mt 9, 4
„Ale Ježiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach?“

Mk 2, 8
„A hneď poznal Ježiš svojím duchom, že takto rozmýšľajú v sebe, a povedal im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach?“

Lk 5, 22
„Ale Ježiš poznal ich myšlienky a odpovedal a riekol im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach?“
 
Len sám Boh pozná srdce človeka. A Písmo svedčí, že Ježiš sám pozná srdce človeka. Ježiš je Boh!
Ježiš, bytím Boh, vie všetko.

Jn 21, 17 
„Vtedy sa zarmútil Peter, že mu povedal po tretie: Či ma máš rád? A povedal mu: Pane ty vieš všetko, ty znáš, že ťa mám rád.“
 
Pane ty vieš všetko. Takúto istú výpoveď máme od židov v Jn 16,30.

Jn 6, 64
Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí.“

Jn 2, 24-25
„Ale on, Ježiš, sa im nesveril, pretože on znal všetkých a že nepotreboval, aby mu niekto vydal svedoctvo o človekovi, lebo on vedel, čo bolo v ktorom človekovi.“

Teraz naspäť k opisu z úvodu, že Ježiš aj sám o sebe prehlasuje, že je Boh. Tu musím zopakovať časť toho, čo som už napísal vyššie. Je to nevyhnutné. Preto poprosím čitateľa o trpezlivosť, lebo je to naozaj nutné ako pre pripomenutie, tak pre pochopenie a uchopenie podstaty veci.

Jn 8, 24
„Ak neuveríte že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“

Jn 10, 28
„A ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.“ 

Ako som už písal, nepriatelia evanjelia budú do odpadnutia vyčerpaním kričať, že Ježiš nie je Boh, že veď to on sám o sebe nikdy nepovedal, že o tom nieto v Písme žiadnej zmienky. Ale je to naozaj tak? Môže ktokoľvek súdny povedať, že Písmo nehovorí o Ježišovi ako o Bohu ak si prečítal vyššie citované početné texty Písem?
Skeptik čaká, že Ježiš povedal, „Ja som Boh“, a On toto presne naozaj povedal. Lenže hovoril k židom prvého storočia a ich porozumenie takémuto prehláseniu nie je ako porozumenie dnešného čitateľa Biblie. Keby Ježiš priamo povedal „Ja som Boh“, pre židov v kontexte okolitých pohanských kultúr kde bolo telesných božstiev neúrekom, a každý väčší vládca mestského štátiku sa vydával za boha, by toto prehlásenie neznamenalo „ja som Boh nebies.“ Pre nich by to bol len ďalší popletenec, čo sa vydáva za nejakého pohanského boha, mávli by nad ním rukou, poťukali by si po čele a s úsmevom by ho odignorovali. To sa ale nestalo.
Potom, ako sme sa vyššie pozreli na výpovede apoštolov Petra a Pavla, pozrime sa znova najprv na výpoveď ďalšieho z apoštolov – apoštola Tomáša.

Jn 20, 28
„A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Boh!“
Tomáš oslovuje Ježiša Boh. Je pre mňa ozajstnou záhadou, ako môže vôbec existovať nejaký unitarián, tvrdiac, že Písm nehovorí o tom, že Ježiš je Boh!

A čo Ježiš na to? 

Jn 20, 29
„A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.“

Ježišova odpoveď je, Tomáš, konečne si ma spoznal, konečne si pochopil, čo som vám celý čas hovoril. Len zopakujem, čo už píšem vyššie. Neviem, či sa mi to len zdá, ale Tomáš, očitý svedok a učeník, mal asi o trochu viac porozumenia o tom, kto je Ježiš, ako unitariáni, čo kričia, že Písmo je ich autoritou … ale tvrdia že Ježiš nie je Boh. Čo by im povedal apoštol Tomáš? A o čom tu vlastne hovorí Pán Ježiš? Že blahoslavení, teda šťastní sú tí, čo uverili tak, ako uveril Tomáš. A ako uveril Tomáš? Môj Pán a môj Boh!

Keď Pán Ježiš hovorí teda k židom v Jn 10, 30-36, cituje zo Žalmu 81, 6, čím vysvetľuje, že ak niekto o sebe tvrdí, že je boh, to neznamená, že tvrdí, že je večným, vševediacim Stvoriteľom, Bohom nebies. Ak by ale niekto použil definíciu, ktorú použil pre seba sám Boh, a každému židovi bola veľmi dobre známa, teda Ja som, ktorý som (אֶ הְ יֶה  אֲשֶׁ ר   אֶ הְ יֶה   Ehyeh asher Ehyeh), pre židov bolo jasnou vecou, že tento sa rúha, lebo tvrdí sám o sebe, že je Boh Všemohúci. A preto takéhoto človeka, chceli okamžite kameňovať, tak ako kázal zákon. A to je presne to, čo o sebe Pán Ježiš tvrdí.

Jn 8, 58
„Ježiš im odpovedal: Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“

Ježiš hovorí "Ja som". On nehovorí "ja som bol"(tak ako si to vo svojom neslávnom preklade účelovo prekrútili a doplnili, pridali k Písmam svedkovia jehovovi). Hovorí Ja som, a to je prehlásenie samotného Boha z Exodus 3, 14, kde Boh hovorí „Ja som, ktorý som.“ Hoci antitrinitarián bude naozaj zúrivosťou bez seba namietať, že to nie je tak, Písmo sa vykladá Písmom. Čo chceli urobiť židia? Poťukali si po čele? Nie!

Jn 8, 59
„Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“

Čo teda urobili presne tí židia, na ktorých sa odporca Trojice tak rád odvoláva? Sami židia boli unitariáni! A ako skončili? V roku 70 ich Boh rozprášil po zemi a trestal ich až do nedávna trestami, ktoré nenechávajú chladné ani to najtvrdšie srdce, aké existuje.
Samotná reakcia židov je absolútne zdrvujúcou výpoveďou a musí byť pre každého dôvodom na hlboké zamyslenie sa.
Ježiš tu netvrdil to, s čím príde neobrátená, falošným učením vymasírovaná myseľ, a teda že iba existoval pred Abrahámom. Za toto Ho židia nechceli niekoľkokrát kameňovať. Toto totiž podľa živoského zákona ani nemohol byť dôvod na kameňovanie!!! Židia nechceli Ježiša kameňovať z takéhoto smiešneho dôvodu. Len preto že povedal ja som? Nie! Židia Ho viackrát chceli ukameňovať, lebo dobre porozumeli, že Ježiš o sebe prehlasuje, že je Boh všemohúci!

Jn 10, 33
„Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.“

Že sa robíš Bohom...
Unitarián sa rád odvoláva na židov – ale len keď sa mu to hodí.
Aby sme otvorili oči aj tým najzaslepenejším odporcom Písem, pozrieme sa na tieto verše detailnejšie.

Poďme teda späť k prehláseniu z Jn 8, 58:
„Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“

Tu Ježiš prehlasuje, že On je ten istý ako Ten z Ex 3, 14!
Zopakujem znova. Nie je to tak, že len prehlasuje, že tu bol pred Abrahámom. Toto nie je to, čo tento verš hovorí. On tu podáva kontrast medzi Abrahámom, ktorý mal počiatok a sebou, existujúc bez počiatku. Inak povedané, Ježiš seba odlišuje od Abraháma v podstate bytia, teda že nebol k bytiu privedený – stvorený. „Skôr ako BOL Abrahám – tu je vyjadrenie o ohraničenej existencii človeka s počiatkom – JA SOM -  vyjadrenie o večnej existencii bez počiatku. Jasne to uvidíme, keď sa pozrieme do gréčtiny, jazyka, v ktorom bol Nový zákon napísaný. (Skôr ako) bol (Abrahám) je slovo genesthai (Ja) som je ale (ego) eimi. Bol/genesthai je jednoducho minulý čas tretej osoby a som/eimi je prítomný čas prvej osoby. Tu sa nedá špekulovať, tu sa nedá hádať. Toto okrem mnohých iných, vysvetľuje aj v gréckom jazyku vyštudovaný prekladateľ Dr Robert Bowman Jr Phd. a dodáva, že tento význam je „bol som (prv než bol Abrahám …) a stále som a budem“ (… Ja som) a že tu Pán Ježiš prehlasuje, že Jeho bytie presahuje čas, je rovné s Bohom, teda, že On sám je večným Bohom, čo vyvoláva aj spomenutú zúrivú reakciu u židov. Keby Ježiš jednoducho tvrdil, že iba bol pred Abrahámom, tu by muselo byť použité slovné spojenie ego ybarcho, teda minulý čas prvej osoby. Lenže tomu tak nie je. Hovorí Ego eimi, čo proste v našom kontexte znamená nepretržitú existenciu, bez počiatku s presným odkazom na Ex 3, 14.

Preto tu máme Jn 8, 59
„Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“

Židia nemali pochybnosti o tom, čo Ježiš hovorí.

Jn 10, 33
„Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.“

Lebo ty súc človek, robíš sa Bohom … Teda židia dobre rozoznali to, čo unitarián nevidí (Už viackrát som spomenul, že unitarián sa na židov veľmi rád odvoláva – ale len vtedy, keď mu to vyhovuje, a v pre vec úpne nepodstatných prípadoch). Židia jasne vidia, že Ježiš o sebe prehlasuje že je Boh, ty človek robíš sa Bohom. To už ani nemôže byť jasnejšie povedané! Spomenuté prehlásenie Ja som, a hore spomenutý verš nie je jediné miesto, kde Pán Ježiš tvrdí, že On je Ja som.
Ďalší naozaj veľký problém pre unitariána nastáva, keď znova spomenieme jeho obľúbených židovských veriacich. Totiž. Existuje tu pre vtedajšiu veľkú židovskú populáciu osobitný preklad. Septuaguinta. Oni totiž už nevedeli hebrejsky – väčšinový jazyk Starého zákona, ale vedeli len po grécky – teda už poznali iba jazyk Nového zákona. Septuaguintu preložili samotní Židia – učení v Zákone, ktorí ovládali perfektne obidva jazyky presne pre potreby týchto svojich krajanov, ktorí už hebrejsky nevedeli. A tu máme pre unitariána ďalší monumentálny problém. Tento preklad bol urobený v 3. storočí PRED Kristom. Nepotrebujem sa sporiť o preklade ako celku, ale je nesmierne zaujímavé, ako je preložené predstavenie sa Boha samotného v Ex 3, 14 „Ja som ktorý som.“ A je to? EGO EIMI HO ON. A Jn 8, 58 znie ako? EGO EIMI…
Áno. Ježiš presne hovorí to, čo povedal aj Boh v Exodus 3, 14. Hovorí jasnou rečou. Som Boh nebies. Nevidí to len ten, kto to vidieť nechce.

Jn 8, 24
"Lebo ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“
(ean gar me pistuesete hoti ego eimi)

Tento verš doslova hovorí, že ak neuveríte, že som Boh, zomriete vo svojich hriechoch. Ak verí niekto v Ježiša, ktorý nie je Boh, umrie vo svojich hriechoch, pretože si vymyslel iného Ježiša, ktorý neexistuje. Neexistujúci Ježiš nemôže nikoho zachrániť. A toto nie je zďaleka jediný prípad, kedy Pán Ježiš dáva o sebe toto prehlásenie.

Jn 13, 19
„(Odteraz vám to hovorím), prv ako sa stane, aby ste, keď sa stane, uverili, že Ja som.“
(hina pisteusete hotan genetai ego eimi)

Jn 18, 6
„A ako im povedal: Ja som, postúpili nazpät a padli na zem.“
(hos oun eipen autois ego eimi … )

Povedal im Ja som, a oni popadali na zem … Zvláštne, môže si každý vyskúšať – bytím obyčajný človek… každý môže prísť k nejakej skupine ľudí a povedať im „ja som.“ A uvidí, koľkí cúvnu a popadajú na zem…
Pán Ježiš hovorí o sebe Ja som aj na iných miestach, aj keď to v slovenskom preklade v niektorých prípadoch nemusí byť vidno, opäť, grécky originál je jasný. Sú tu ale verše, kde aj slovenský preklad má vec preloženú jasne.

Mt 14, 27
„Ale Ježiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa!“

To isté prehlásenie máme v Mk 6, 50 a v Jn 6, 20. Máme tu teda mnoho veršov, kde o sebe Pán Ježiš tvrdí, že je Boh.
Takisto sám seba nazýva veľmi často Syn človeka. Prečo? Zúfalý skeptik hneď s novou nádejou a vlnou nadšenia pohotovo povie, že tu Ježiš len znovupotvrdzuje Jeho človečenstvo. Ale to proste nie je pravda. V knihe Daniel, vidíme božskú postavu nazvanú Syn človeka.

Dan 7, 13-14
„Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel až ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblížiť sa pred neho. A bolo jemu dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky, jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené.“

Pán Ježiš sám cituje z knihy Daniel siedmej kapitoly, keď bol predvedený pred židovskú radu, aby ukázal, kto Syn človeka je:

Mk 14, 61-62
„Ale on mlčal a neodpovedal ničoho. Opať sa ho opýtal najvyšší kňaz a povedal mu: Či si ty Kristus, Syn toho Požehnaného? A Ježiš odpovedal: Áno, ja som, a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci prichádzať s nebeskými oblaky.“

Ale on mlčal, a neodpovedal ničoho! Ježiš neodpovedá židom na ich otázky, ale táto otázka dostáva okamžitú odpoveď, ukazuje židom, že je božskou osobou, ktorá sa nachádza v Dan 7, keď priamo opisuje to, čo sa stane, citujúc opis z Daniela 7! Je absolútne samovypovedajúce, že práve na túto otázku, Pán Ježiš hneď odpovedá.
Čo je naozaj ohromujúce, je samotný akt prichádzania, nesenia sa na oblakoch, a tento je v Starom zákone výlučne pripísaný Bohu samotnému.  (Iz 19, 1; Žalm 68, 5; 68, 34-35; 104, 3; Dt 33, 26) Nielenže Ježiš nárokuje svoje božstvo, ale si aj nárokuje to, čo je rezervované výlučne Bohu!
Ježiš ďalej konal veci, ktoré môže robiť iba Boh. Prijímal uctievanie a ak On sám nie je Boh, potom ťažko hrešil, jedným z najhorších hriechov. Ale Písmo jasne svedčí o tom, že Ježiš bol bez hriechu! Ako jeden jediný, čo kedy kráčal po tejto zemi. Uvediem len niektoré verše.

Hebr 4, 15
„Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našimi slabosťami, ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu.“

1 Pt 2, 22
„… ktorý neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť.“


1 Jn 3, 5

„A viete, že on sa ukázal nato, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet.“

Takže Ježiš je bez hriechu. Ako to, že si nárokuje veci, ktoré patria iba Bohu, a nehreší pri tom?

1Tim 3, 16
„A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.“

Ja naozaj neviem, ako môže niekto povedať, že Pán Ježiš je menej ako Boh a ešte hanebne tvrdiť, že verí Písmam. Ktorým Písmam?
Ako som už spomenul, Ježiš prijíma uctievanie. A to hneď v niekoľkých pasážach. (Mt 8, 2; 14, 33; 15, 25; 17, 14;  20, 20, 28, 9; 28, 17; Lk 24, 52; Jn 9, 38; Hebr 1, 6, Jn 20, 28.)
Vidíme, že Pán Ježiš dokonale pozná Zákon, aj prorokov. Vie teda s mrazivou istotou, že keby sa mu ktokoľvek poklonil, musí tohto človek okamžite zavrátiť – ak nie je On sám Boh. Tak isto, ako to urobil apoštol Peter:

Sk 10, 25-26
„A keď už bol vošiel Peter, a keď sa s ním stretol Kornelius, Kornelius padol k jeho nohám a klaňal sa. Ale Peter ho pozdvihol a povedal: Vstaň, veď i ja sám som človek.“

Peter nedovoľuje klaňať sa mu.
A čo tak anjel – od človeka vyššia bytosť?

Zjv 19, 10
„A ja som padol k jeho nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: Hľaď, neurob toho! Som tvoj spolusluha a tvojich bratov, ktorí majú svedoctvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj! Lebo svedoctvom Ježišovým je duch proroctva.“

Zjv 22, 9
„Ale mi povedal: Hľaď, neurob toho! Lebo som tvoj spolusluha a tvojich bratov prorokov a tých, ktorí ostríhajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“

Ako Peter, tak ani anjel nedovoľuje, aby sa mu apoštol Ján klaňal. Úplne jasne hovorí, že iba Bohu sa človek môže klaňať.

A čo teda robí v podobnej situácii samotný Pán Ježiš?

Mt 9, 18-19
„Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť. A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci.“

Vrcholne zaujímavé je vidieť, že Ježiš nielenže nemá ani najmenší problém s tým, že sa mu knieža, vysokopostavený človek klania, ale aj vyhovuje jeho prosbe! Namiesto pokarhania za to, že sa mu klania tento človek dostáva, o čo si prosí!

Mt 8, 2-4
„A hľa, malomocný pristúpiac klaňal sa mu a vravel: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť. A Ježiš vystrel ruku, dotknul sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bolo očistené jeho malomocenstvo. A Ježiš mu riekol: Hľaď, aby si nikomu nepovedal o tom, ale idi, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, aký nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.“

Tu opísaná udalosť sa udiala skôr, ako udalosť nasledujúca. Kedy hlas Boha zaznie z neba a hovorí o Ježišovi.

Mt 17, 5
„A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!“

To sú veci! Boh je s Ježišovým jednaním úplne spokojný, nemá problém s tým, že sa necháva uctievať!
A nielen to, že Ježiš sa necháva veselo uctievať. Už som to spomenul vyššie. On sa necháva osloviť Boh!

Jn 20, 27-29
„A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci! A Tomáš mu odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh! A Ježiš mu povedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili.“

Pre tých, čo Písmo poznajú a prijímajú, nič zvláštne. Lebo už prorok Izaiáš predpovedal Ježišovo narodenie, a že Ježiš nebude nikto iný ako Boh sám!

Iz 9, 6
„Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.“

Otec večnosti, Silný Boh … Silný Boh!!! Ale veď svedkovia Jehovovi a ostatní unitariáni predsa najlepšie vedia, že Ježiš nie je Boh! Alebo?
Veľmi, veľmi zaujímavé verše.
Ak budeme počúvať skeptikov, potom možno niekomu napadne myšlienka, že Peter asi vedel o niečo viac ako Ježiš, keďže klaňanie Kornéliovi nedovolil. Je to naozaj to, čo niekto chce povedať? Peter neprijíma uctievanie, hovorí Kornéliovi vstaň, veď aj ja som len človek. Toto ale Ježiš nehovorí. Nehovorí Tomášovi, že je iba človek, keď je priamo oslovený Boh! Nikdy nebola lepšia príležitosť na popretie od samotného Pána, žeby nebol kým je. Ale to by Pán Ježiš protirečil svojím vlastným prehláseniam z evanjelií...
V Mt 8 hovorí malomocnému, ktorého uzdravil, aby išiel a obetoval podľa zákona. Ježiš pozná zákon do bodky. Aj Exodus 20. kapitolu.

Ex 20, 2-3
„Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. Nebudeš mať iných bohov predo mnou.“

Ex 20, 5
„Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh žiarlivý...“

Ak teda Ježiš vie, že nikto sa nesmie klaňať nikomu inému, okrem Boha, prečo potom klaňanie sa Jemu samotnému nekarhá? Nepovedal ani pol slova, ohľadom klaňania sa, ba práve naopak.
Keď mu Tomáš klaňajúc sa povie „Môj Pán a môj Boh“, Ježiš hovorí, uveril si, pretože si ma videl, až teraz teda veríš, že som Boh?

Jn 14, 1
„Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.“

Podľa takzvanej logiky unitariána tu v tomto verši Ježiš úplne nevyhnutne vyzýva na modlárstvo, odvádza od viery v Boha samotného a prijíma uctievanie a dokonca to nieže nekarhá, ale to ešte aj schvaľuje! Ale čo znie priam neuveriteľne, Písmo – slovo živého Boha - Ježišovo konanie takisto schvaľuje – tak ako to urobil samotný hlas Boha z neba!
A to ani zďaleka nie je všetko! Ježiš ide ešte ďalej.
Odpúšťa hriechy (Mt 9, 2-6; Mk 2, 6-12; Lk 5, 17-26):

Mk 2, 3-12
„A prišli k nemu nesúci porazeného, ktorého štyria niesli. A keď sa pre zástup nemohli priblížiť k nemu, odkryli strechu, tam, kde bol, a prelúpiac sa spustili ložu, na ktorej ležal porazený. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy! Lež sedeli tam niektorí zo zákonníkov a rozmýšľali vo svojich srdciach: Čo tento tak hovorí? Rúha sa. Kto môže odpúšťať hriechy krome jedného Boha? A hneď poznal Ježiš svojím duchom, že takto rozmýšľajú v sebe, a povedal im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? Čože je ľahšie, povedať porazenému: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a vezmi svoju ložu a choď!? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má právo a moc odpúšťať hriechy na zemi - rečie porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju ložu a idi do svojho domu! A hneď vstal...“

Opäť tu máme Syna človeka. Syn človeka v Dan 7 kapitole, je božská osoba, Kráľ, ktorý bude kraľovať na veky. Kto ale môže kraľovať naveky, komu patrí kráľovstvo, moc, česť, sila, dobrorečenie a sláva na veky? Židia správne premýšľajú, že iba Boh môže odpustiť hriechy. Písmo im o tom dávno vypovedalo:

Ex 34, 6-7
„A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy, ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech…“

 1 Kr 8, 29
Ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania a odpusť a učiň a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ktorý znáš jeho srdce - lebo len ty sám znáš srdce všetkých synov človeka.

Tu nie je čo dodať. Text je jasný ako slnko na pravé letné poludnie bez oblaku.
Je veľmi užitočné sa pozrieť aj do Evanjelia podľa Jána 14 tej kapitoly od verša 16 po verš 23.

Jn 14, 16-23
„Ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám. Ešte krátku chvíľu, a svet ma viacej neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem, aj vy žiť budete. Toho dňa vy poznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto ma miluje; a ten, kto mňa miluje, bude milovaný od môjho Otca, i ja ho budem milovať a zjavím mu seba. Na to mu povedal Júdas, nie ten Iškariotský: Pane, čo sa stalo, že máš nám zjaviť seba a nie svetu: Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prijdeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“

Tu krásne vidíme, ako každý jeden z Trojice jedná sám za seba, a pritom jedná ako Boh. 
Vo verši 17 je to Duch, ktorý bude prebývať vo veriacich, vo verši 20 je to Ježiš, kto je vo veriacom, ale v poslednom verši je to Ježiš aj Otec, kto je vo veriacom … Čiže každý člen Trojice bude vo veriacom. Tu si je treba uvedomiť, že aby to takto mohlo byť, musia byť tieto tri osoby všadeprítomné… 
Veľmi poučné verše môžeme vidieť aj v Skutkoch apoštolov.

Sk 16, 6-7
„A keď prešli Frýgiu a Galatskú krajinu, pretože im Svätý Duch zabránil hovoriť slovo v Ázii, prišli k Mýzii a pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale im nedal Duch Ježišov.“

Nedovolil im Duch svätý, a nedovolil im Duch Ježišov ...

Ježiš tiež hovorí o sláve, ktorú mal pred založením sveta… 

Jn 17, 5
„A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet.“

Toto je verš - keby sa odporca zjavenia Písem obrátil na to, na čo sa tak rád odvoláva, ale nerád to používa, teda na logiku – musel by nevyhnutne premýšľať logicky! Čo tu bolo pred založením sveta? Nič. NIČ! IBA, jedine, len a výlučne Boh, so svojou slávou, ktorá má špeciálny názov v hebrejčine „šekína.“ Ak tu teda bol iba Boh so svojou slávou predtým, ako bol svet, a Ježiš mal slávu prv ako bol svet, kto je potom sám Ježiš? Ako mohol mať počiatok pred počiatkom všetkého vrátane času? Mal slávu predtým, než existoval? Povedať, že Ježiš začal existovať pred počiatkom času je už z definície absolútna hlúposť nemerateľných rozmerov. Ježiš mal slávu PRED založením sveta, PREDTÝM, ako čokoľvek povstalo, PRED všetkým. Toto mal iba Boh. Ježiš je Boh.
Kresťan musí rozmýšľať biblicky, nie ako príslušníci náboženstiev, kde za nich rozmýšľajú cirkevní pred-stavitelia a oni len zopakujú, čo sa im povie.

Písmo sa vykladá Písmom. Teda Písmo sa nevykladá nejakým cirkevným výkladom – lebo to je súkromný výklad a toto Písmo nepripúšťa (2 Pt 1, 20-21). Písmo sa rozumie a teda vykladá jedine samotným Písmom, lebo Jeho zdrojom je nekonečný Boh, a teda nie je možné, aby ho vykladal konečný, porušený a obmedzený ľudský rozum, cirkevná rada, koncil, magistérium, strážna veža, proroci a neviem ešte kto. A keď vykladáme Písmo Písmom, Jn 17, 5 ukáže neriešiteľný problém, pre každého, kto tvrdí, že Pán Ježiš nie je Boh.

Iz 42, 8
„Ja som Hospodin, to je moje meno, a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.“

A svoju slávu inému nedám!
Písmo hovorí, že Boh sa nikdy nemení (Mal 3, 6).
Ako to, že Boh nedá svoju slávu inému, ak ju Ježiš mal už pred založením sveta? Ak má unitarián pravdu a v Bohu nie sú tri osoby, buď neplatí Iz 42, 8, alebo neplatí Jn 17, 5. A teda Písmo si protirečí. A teda Ježiš nemôže byť bez hriechu... Riešenie je jednoduché. Unitarián hlboko blúdi. Pre človeka, ktorý v Písmach biblicky správne rozlišuje Trojicu nenastáva nijaký problém. Aj Ježiš aj Otec sú Boh.
Keď v tomto verši z Jn 17, 5 je spomenutý svet postavený do kontrastu s veršom 4, kde je spomenutá zem. Vo verši 4 Ježiš hovorí, že oslávil Otca tu na zemi, ale vo verši 5 hovorí o sláve, ktorú mal predtým, než povstal svet ako celok!

Doktrína Trojice je uchopiteľná, len keď sa pozeráme na Písmo ako na celok a nekúskujeme a nevytrhávame verše, ktoré sa nám hodia. Keď sa ktokoľvek rozhodne ísť cestou, že si vyberie jeden verš a na ňom bude lipnúť, hoci tu môže byť množstvo ďalších, ktoré priamo tento verš osvecujú a dávajú mu úplne iný význam, takmer určite stroskotá. Písmo si nikdy neprotirečí. Zastávanie unitariánskej pozície nevyhnutne stavia Písmo do protirečenia. A nielen to. Už párkrát som počul aj od kresťanov, ktorí sú veriacimi už desiatky rokov, že neodpustiteľný hriech proti Duchu Svätému – ktorý jediný je neodpustiteľný (Mt 12, 32)– sa dnes už nedá spáchať, že to bolo len v čase Pána Ježiša, lebo židia pripisovali prácu Ducha Svätého satanovi. Žiaľ, títo bratia sa mýlia. 
Duch je ten, skrze ktorého Boh všetko koná, cez ktorého je všade, pôsobením ktorého všetko vie a ovláda. Preto akýkoľvek útok proti Duchu Svätému, je útok na samotnú podstatu bytia Boha, a toto nebude odpustené. Ale je to ešte vážnejšie. Hriech proti Duchu sa dá spáchať a to dvojakým spôsobom. Prvý sa deje v najdivokejších charizmatických hnutiach, kde divoké besnenie démonov je pripisované Duchu svätému. Druhý spôsob je, keď Duch Svätý je hanobený. A jedným z takýchto hanobení je aj Jeho znevažovanie, robenie Ho menším od Boha alebo dokonca robenie Ho „energiou.“ Človek môže byť podvedený v takejto náuke. Ale pri ukázaní pravdy Písem musí neodkladne vykonať pokánie a tento stav opustiť! Úmyselné zotrvávanie v tomto stave je hriech, ktorý nebude odpustený.

Doktrína Trojice je srdcom viery kresťana. Nie je ani nelogická, ani nepochopiteľná, hoci je treba povedať, že je ťažko pochopiteľná. Ale len pre tých, ktorí sú odporcami Písem, ktorí sú prvoplánoví, nie sú usilovní v štúdiu Písem, neštudujú Písma do hĺbky, ale nasledujú učenie človeka, lebo to im samým tak vyhovuje. Pretože môžeme vidieť, že Písma jasne svedčia o doktríne Trojice, že Písma jasne ukazujú, že Božia podstata sú tri osoby a to bez ohľadu na to, komu sa to páči a komu sa to nepáči. Je to biblická zjavená pravda, ktorá nepotrebuje ľudské vložky, či ľudské „schválenie“, Trojica tam jednoducho je. No nie každý ju vidí, lebo zatvrdzuje svoje srdce a plní ho nenávisťou. Nenávisťou voči Bohu a aj tým, čo pravdivo o Bohu z Písem svedčia.

2 Sol 3, 1-2
„Napokon bratia, len sa modlite za nás, aby bežalo slovo Pánovo a bolo aj inde oslavované jako aj u vás, a aby sme boli vytrhnutí z moci premrštených a zlých ľudí. Lebo viera nie je vecou všetkých.“

Aby sme boli vytrhnutí, z moci premrštených a zlých ľudí. Zlých ľudí! Lebo viera, nie je vecou všetkých.
Je viera tvojou vecou?

V tejto biblickej štúdii môžeme jasne vidieť, že Nový zákon bez nároku na diskusiu hovorí o trojjedinom Božom charaktere. Vystupuje v ňom Boh Otec, koná, hovorí, vystupuje v ňom Boh Syn, koná, hovorí, a vystupuje v ňom Boh Duch svätý, ktorý taktiež koná a hovorí. Každý je nepopierateľne osoba a nepopierateľne Boh. Slovo Trojica vyplynulo zo zjavenia Písem tak, ako napríklad slovo teokracia (vláda Boha). Je na každom veriacom, aby skúmal Písma a uvedomil si, že ak Písmo tak jasne podáva svedectvo o troch božských osobách, tak tu proste tri božské osoby sú. Je zbytočné vytrhávať  verše a poukazovať na ne, kde sa hovorí, iba o Bohu Otcovi, pretože to je stále v súlade s viacosobnosťou Boha a s doktrínou Trojice. Tvrdiť ale, že iba Otec je Boh je už ale v ostrom odpore, vzbure voči zjaveniu Písem. Písmo si nikdy neprotirečí. A keďže Písmo neoddiskutovateľne svedčí o Bohu Otcovi, Bohu Synovi, a Bohu Duchu Svätom a tvrdí, že Boh je ale iba jeden, diskusii je koniec. Ak tvrdíš niečo iné, klameš ako sám seba, tak aj svoje okolie.