Honba za charakterom

Autor: John MacArthur

Úvod

Kríza charakteru

Charakter. Toto slovo znie staromódne, ako vyblednutá starožitnosť Viktoriánskej éry. Žijeme v materialistickej dobe, kde sú prestíž, prosperita a popularita hodnotené viac než ozajstná integrita. V skutočnosti to vyzerá tak, že na osobnom charaktere dnes skoro vôbec nezáleží- aspoň vo svete masmédií, zábavy, politiky a popkultúry.

Len niekoľko vybraných morálnych kvalít je stále cenených v bežnej spoločnosti. Sú to predovšetkým hodnoty liberálnej komunity ako diverzita, tolerancia a otvorenosť. Niekedy sú dokonca nazývané cnosťami. No keď sú vlastnosti ako tieto zmiešané s pokrytectvom alebo zapojené na ospravedlnenie nejakej inej neprávosti, stávajú sa len karikatúrami pravej cnosti.

Skutočná individuálna cnosť- to, z čoho pozostáva ozajstný, nestarnúci, chvályhodný charakter- bola formálne degradovaná do sféry „osobných“ vecí, o ktorých je lepšie otvorene nehovoriť. Dokonca aj osobný charakter zvoleného národného lídra sa má dnes brať ako úplne privátna záležitosť.

Ako výsledok, najprominentnejšie celebrity našej spoločnosti zahŕňajú bezpočet ľudí, ktorí sú vlastne dobre známi pre obrovské charakterové vady. Všimnite si napríklad, kto zvyčajne pokrýva obálky celebritných magazínov. Veľmi málo z nich je decentných vzorov. Často sú to ľudia, ktorí sú príkladom najhoršieho druhu osobnostných vlastností. Žiadni morálni, zdravo uvažujúci rodičia by nedúfali, že ich vlastné deti budú nasledovať životný štýl či hodnoty najznámejších postáv našej spoločnosti. Veľké osobnosti sú však vysoko hodnotené aj napriek tomu, pretože v spoločnosti bez akejkoľvek morálnej kotvy celebritný status preváži charakter.

V skutočnosti, v priebehu niekoľko posledných dekád bolo toľko známych ľudí našej spoločnosti obvinených z vážnych zločinov, že celý televízny seriál je venovaný výhradne príbehom o problémoch so zákonom obľúbených postáv našej kultúry. Verejnosť a aj média napriek tomu pokračujú v udeľovaní celebritného statusu stále bizarnejším charakterom.

Ako sme sa sem dostali? Najväčšie kultúry počas ľudskej histórie vždy rezervovali najvyššie pozície postavenia a rešpektu skutočným hrdinom- ľuďom, ktorí sa odlišovali seba-obetovaním sa, morálnou vynikajúcosťou alebo nejakým naozaj veľkým činom. Spoločnosti, ktoré udeľovali celebritný status nemorálnym a zločinným ľuďom boli kultúry v serióznom úpadku a na hranici úplneho zruinovania.

Jedno z univerzálne chápaných nepísaných pravidiel, ktoré vládli v západnej spoločnosti len niekoľko dekád dozadu bolo, že ľudia, ktorí sa stali slávnymi mali povinnosť byť výbornými vzormi. Dokonca aj muži a ženy, ktorí neboli celkom nevinnými v súkromí sa snažili svoje osobnostné „závady“ zachovať skryté pred verejnosťou—pretože ak by ich morálne vady vyšli na povrch, stratili by svoj hviezdny status. Politické osobnosti nemohli zotrvať v pozícii, ak boli najdení vinní z nejakej škandalóznej morálnej nerozumnosti.

Toto však už neplatí. Dnešné celebrity hrdo predvádzajú svoj úpadok. Vzostupom masívneho zábavného priemyslu v druhej polovici 20. storočia sa celebrity stali lacnou a plytkou komoditou. Úprimný charakter je teraz braný ako totálne voliteľný—alebo horšie, beznádejne nemoderný. V určitých častiach dnešného zábavného a hudobného priemyslu by bola pravá cnosť dokonca prakticky nespojiteľná so slávou a úspechom. Napríklad niektoré z najznámejších osobností v nahrávacom priemysle sú neskrývaní gangstri, ktorí vo svojich textoch otvorene oslavujú zlo. Je desivé zamýšľať sa nad budúcnosťou spoločnosti, v ktorej toľko ľudí s tak skazeným charakterom môže nadobudnúť celebritný status tak ľahko—a často zachovať svoju slávu a vplyv bez ohľadu na to, aké zločiny spáchali.

Biblia hovorí, že toto je presne to, čo sa stane, keď spoločnosť odmietne Boha a tým pádom na seba privodí Jeho spravodlivý súd. Rimanon 1:21-32 opisuje spád kultúry zanechanej hriechu. Všimnite si rozpis ziel, ktoré napokon prevládnu v každej padlej spoločnosti. Zoznam nápadne pripomína všetko, čo je moderné v dnešnom svete zábavy a celebrít:

A jako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Bôh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí, 29 naplnených každou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraždy, sváru, lesti, zlých obyčají, pletichárov, pomlúvačov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chlúbnych, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných, nesmyselných, vierolomných, nemajúcich lásky, nesmierlivých a nemilosrdných, ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodni smrti, nie len že to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.
Rimanom 1:28-32

Toto opisuje našu kultúru do bodky, nemyslíte? Ľudia sa dnes doslova zabávajú neprávosťou, bez obáv aplaudujúc tým, ktorí hrešia najohavnejšie. Spoločnosť dnes robí celebrity z ľudí, ktorí by boli v generácii našich starých rodičov považovaní sa najopovrhnutiahodnejších lotrov. Takmer všetko, čo bolo niekedy považované za hanebné je dnes oslavované. Žijeme teda v kultúre, kde osobný charakter a individuálna cnosť rapídne miznú na takmer každej úrovni. Cnosť a hanebnosť si vymenili miesta.

Ako tvrdí Biblia, Boh nás navrhol, aby sme boli muži a ženy príkladného charakteru. Opakovane nám prikazuje hnať sa za tým, čo je cnostné a zavrhnúť, čo je zlé. Od začiatku do konca Písma je neprávosť odsudzovaná a cnosť vyvyšovaná.

Je zrejmé, že máme byť mužmi a ženami vynikajúceho charakteru. Náš príkaz znie, “všetko zkúšajte; dobré podržte. Každého druhu zlého sa chráňte” (1 Tes 5:21-22). No kde sa obrátiť, aby sme sa naučili, ako to robiť? Populárna kultúra nám cestu neukáže. Jedine Písmo je spoľahlivou lampou pre naše nohy a svetlom na našej ceste (Ž 119:105). Božie Slovo ukazuje cestu prosto v našej honbe za charakterom.

Biblia obsahuje početné zoznamy pozitívnych charakterových vlôh. Druhý list Petra 1:5-8, napríklad, podáva katalóg cností a nalieha na nás, aby sme pridali k našej viere. Ovocie Ducha v Galaťanom 5, vlastnosti pravej lásky v 1. Korinťanom 13 a blahoslavenstvá v Matúšovi 5, všetky vymenúvajú podobné vlohy, ktoré opisujú ozajstnú excelentnosť charakteru.

V našom pátraní sa budeme prepracovávať biblickým inventárom charakterových vlastností spomenutých v týchto pasážach—a pozrieme sa na ne z pohľadu osobného a praktického uplatnenia. Bude tam nejaké to prekrývanie a opakovanie, pretože pravý charakter nie je len výpočet niekoľkých nesúvisiacich charakteristík. Naozaj vynikajúci charakter je vlastne odrazom morálnej nátury Boha samotného. Z toho dôvodu sú všetky cnosti spolu súvisiace a blízko spojené. A všetky z nich sú ovocím Božej milosti.

Dúfam, že pre vás bude táto štúdia zaujímavá a aj osobne vyučujúca. Prajem si, aby ste vnímali pravú krásu Kristovho charakteru a túžbu vidieť ho rozmnožený vo vašom vlastnom živote.