Pozoruj, ako sa o teba stará Boh
Autor: John MacArthur
Legendárny detektív sira Arthura C. Doyla, Sherlock Holmes, je jeden z najpútavejších stvorení literárnej fikcie. Jednoducho povedané, výnimočný. Jeho slávny spoločník dr. John Watson je, naopak, obyčajný. Watson býva často chybne zobrazený ako nemotorný hlupák, no toto protirečí Doylovmu zámeru pripodobniť priemerného čitateľa k Watsonovi.
Pozri sa na túto oslavovanú výmenu medzi Holmesom a Watsonom, ktorý charakter sa na teba viac podobá:
Holmes: Pozeráš, ale nepozoruješ. Rozdiel je jasný. Napríklad, veľakrát si vystúpil schodami vedúcimi zo vstupnej haly do tejto miestnosti.
Watson: Veľa.
Holmes: Ako veľa?
Watson: Nuž, stovky krát.
Holmes: Tak koľko ich tam je?
Watson: Koľko? Neviem.
Holmes: Presne tak. Nepozoroval si. Ale videl si. To je moja pointa. Ja viem, že je tam sedemnásť schodov, pretože som videl aj pozoroval.
Mnohí z nás pravdepodobne nevieme, koľkými schodmi denne vystúpime, a sme teda ako Watson. No Holmes sa snaží ukázať niečo podobné, na čo Ježiš poukazoval v Matúšovi 6:25-34. V tejto pasáži Ježiš priamo adresoval tému obávania sa, hovoriac nám, čo s tým robiť a prečo. Ako Holmes, Ježiš povedal, že sa okolo seba potrebujeme dobre obzrieť a pozorovať, alebo sa hlboko zamyslieť nad významom, ktorý je za tým, čo vidíme. Nad týmto nám Ježiš povedal, aby sme premýšľali, ak sa chceme oslobodiť od obáv:
Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je život viac ako pokrm a telo ako odev? Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú ani neshromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí! A či ich vy o veľa neprevyšujete? A kto z vás starajúc sa môže pridať k veľkosti svojej postavy jeden lakeť? A o odev prečože sa staráte? Povážte poľné ľalie, ako rastú: nepracujú ani nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich. Ak tedy poľnú trávu, ktorá je dnes a zajtra môže byť hodená do pece, Bôh tak odieva, či azda vás nie o veľa viacej? Ľudia malej viery! Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme? Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané. Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.
Často opakovaná fráza ‘Nestarajte sa’ je tu hlavnou myšlienkou. Pán vydáva voči strachovaniu sa “príkaz na zastavenie” založený na zvrchovanej starostlivosti milujúceho a všemohúceho Boha.
prejavy obávania sa
My všetci musíme uznať, že obávanie sa je bežným pokušením života. Pre mnohých je to obľúbený koníček. Je schopné zamestnávať myšlienky človeka po veľkú časť dňa. Obavy však kruto vyžadujú vysokú daň. No ďaleko za potrebou vyvarovať sa jeho psychologickým a fyziologickým účinkom je skutočnosť, že Ježiš nám prikazuje nestrachovať sa, čím jasne dáva najavo, že robiť opak je hriech. Kresťan, ktorý sa obáva, si v skutočnosti myslí, Pane, ja viem, že tým, čo vravíš myslíš dobre, no nie som si istý, či to naozaj dokážeš zrealizovať. Strachovanie sa je trúfalá nedôvera v silu a lásku Boha. Napriek tomu, že nie je prehliadnuteľné, padáme doň tak ľahko a často.
V angličtine výraz ‘obávať sa’ (worry) pochádza zo staroanglického ‘wyrgan’, čo znamená škrtiť alebo dusiť. To je výstižné, keďže obava zadúša (škrtí) myseľ, ktorá je sídlom našich emócií. Toto slovo pasuje aj na opis panického záchvatu.
Nie sme oveľa rozdielni od ľudí, ku ktorým hovoril Ježiš. Strachovali sa, čo budú jesť, piť a nosiť. Ak sa chceš utvrdiť, že ty sa obávaš oprávnene, nič nie je ľahšie ako myslieť si, Veď ja sa neobávam o nič extravagantné, len o základné veci. No to je pre kresťana zakázané.
Ako čítaš Písmo, jednu vec, ktorú sa z neho dozvieš je, že Boh chce, aby Jeho deti boli zamestnané Ním, nie pozemskými, dočasnými vecami tohto sveta. Písmo hovorí, “Na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi” (Kol 3:2). Aby nás k tomu oslobodil, Boh hovorí, “Neboj sa o základy. O tie sa postarám ja.” Základným princípom duchovného života je, že nie sme ľudia viazaní na tento svet. Plne dôverovať nášmu nebeskému Otcovi znamená rozptýliť starosť. A čím viac o Ňom vieme, tým viac Mu budeme dôverovať.
Mnoho bohatých ľudí sa obáva o nevyhnutnosti- preto zhromažďujú toľko zásob ako ochranu proti budúcnosti. Mnoho chudobných sa taktiež obáva o základy pre život, no títo nie sú schopní zhromažďovať. Je ale dobre, že nemôžu, pretože hromadenie je v podstate snaha určiť svoj vlastný osud bez viery a dôvery v Boha. Aj kresťania môžu spraviť túto chybu.
Veriacim je nariadené byť finančne zodpovednými a starať sa o svoje rodiny (1 Tim 5:8). Písmo nenaznačuje, že šetriaci účet, investovanie extra peňazí alebo zaobstaranie poistenia ukazuje nedostatok dôvery v Boha. Takéto opatrenia od Pána sú rozumnými zábezpekami pre priemerného človeka v akejkoľvek komplexnej, modernej spoločnosti. Avšak tieto majú byť v rovnováhe s Ježišovým príkazom “hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť” (Mt 6:33) a “zhromažďujte si poklady v nebi” (v.20). Nemáme sa nechať pohltiť tým, čo nám Boh dal na uskutočnenie Jeho svätých zámerov.
Verím v rozumné plánovanie, no ak sa po tom, ako si vykonal všetko, čo bolo v tvojich silách stále bojíš budúcnosti, Pán hovorí, “Neboj sa.” Sľúbil, že naplní všetky tvoje potreby, a tak aj spraví: “A môj Bôh naplní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve, v Kristu Ježišovi” (Fil 4:19).
To je Jeho starosť, nie tvoja.
čo ježiš povedal o obávaní sa
V Matúšovi 6:25 Ježiš povedal, “Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je život viac ako pokrm a telo ako odev?” Slovesný čas gréckom texte doslovne znamená: “Prestaňte sa starať.” Avšak čas slovesa vo verši 31 je odlišný, a znamená, “Nezačnite sa starať.” Teda Ježiš ohraničil túto pasáž v zmysle: Ak sa obávaš, prestaň s tým; ak si nezačal, ani nezačínaj.
Grécko slovo pre ‘život’ je ‘psuché’. Predstavuje plnosť pozemského, fyzického, vonkajšieho života. Neobávaj sa o tento dočasný svet- a jedlo, odev a príbytok s ním spojený. Ježiš predtým povedal, “Lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce” (Mt 6:21). Sústredenie sa na pozemské poklady spôsobuje náklonnosť k pozemským veciam. Zaslepuje náš duchovný zrak a oddiaľuje nás od slúženia Bohu. Preto Boh sľubuje poskytnúť to, čo potrebujeme.
Ako Božie deti máme jeden cieľ- poklad v nebi; jednu víziu- Božie zámery; a jedného Pána- Boha, nie peniaze (Mt 6:19-24). Nesmieme sa teda nechať uniesť myslením na veci tohto sveta- “čo budeme jesť alebo čo budeme piť” (v.25).
Možno v dnešnej vyspelej spoločnosti vyznieva toto varovanie trochu nejasne. Napokon, na každom rohu máme obchod nejakého druhu. Máme v domovoch toľko vody, že o nej ani nerozmýšľame. No možno sa objaví nejaký skazu predpovedajúci “prorok” a povie, že nám dochádza jedlo či voda, a potom sa možno trochu aj obávame.
Aby sme vedeli oceniť dopad Ježišových slov mierených na Jeho poslucháčov, predstav si, aké by to bolo žiť v krajine, ktorá tak neoplýva hojnosťou. Ak by si žil v Palestíne v Ježišovej dobe, mohol by si mať príčinu pre obavy. Boli časy, keď na horách nesnežilo, a dôsledkom toho netiekli pramene. Niekedy kobylky zožrali úrodu spôsobiac hladomor v krajine. Keď bol hladomor, nebol ani žiadny príjem. A keď nevznikal žiadny príjem, nikto si nemohol dovoliť kúpiť oblečenie a iné nevyhnutné veci.
Ježišova reč o nestrachovaní sa o tieto veci je obzvlášť mocná v kontexte Jeho dní. Istotne nás to usvedčuje z našich vlastných obáv o životné základy. Ježiš sa potom rétoricky pýta, “či nie je život viac ako pokrm a telo ako odev?” (v.25) Samozrejme, že je, no pozerajúc výhradne na to, čo je dnes propagované a za čím sa ľudia ženú by to človek nevedel.
Toľkí v našej spoločnosti sú úplne pohltení telom- ozdobujú ho, opravujú, odievajú, posadia ho do dobrého auta, zariadia mu pekný dom, zásobia ho jedlom, usadia ho do pohodlného kresla, obvešajú množstvom šperkov, zoberú na výletnú loď, dajú mu plávať, naučia ho lyžovať, vezmú ho na výlet a tak ďalej. Ale život nie je obsiahnutý v týchto veciach; presahuje všetky vonkajšie veci. Život pochádza od Boha- a plnosť života od Ježiša Krista.