...

prečo to povedal

Ježiš dal nám, svojim deťom 3 dôvody, prečo sa neobávať o tento život: Je to zbytočné kvôli nášmu Otcovi, je to necharakteristické kvôli našej viere a nerozumné pre našu budúcnosť.

Obávať sa je zbytočné kvôli nášmu Otcovi

        Je zbytočné strachovať sa o financie, základné životné potreby a o to, čo budeme jesť, piť alebo nosiť kvôli tomu, kto náš nebeský Otec je. Zabudli sme, aký On je? Moje deti sa nikdy neobávali o to, odkiaľ príde ďalšie jedlo alebo či budú mať oblečenie, posteľ, či niečo na pitie. Takéto myšlienky nikdy nevstúpili do ich mysle, pretože ma poznali dosť dobre na to, aby vedeli, že ich zaopatrím- a ja sa neblížim vo vernosti k Bohu. Ako často napriek tomu zlyhávame veriť, že Boh sa o nás postará tak, ako to robí priemerný pozemský otec.
        Ak je tvoje chápanie Boha správne a vidíš Ho ako Vlastníka, Správcu a Poskytovateľa, a za tým ako svojho milujúceho Otca, potom vieš, že sa nemáš čoho obávať. Ježiš povedal, “Alebo kto je z vás človek, ktorý, keby ho jeho syn prosil o chlieb, by mu dal kameň? Alebo aj keby ho prosil o rybu, či mu azda podá hada?! Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré veci tým, ktorí ho prosia!” (Mt 7:9-11)
        A keďže všetky veci spadajú pod kontrolu Boha, spoľahni sa, že On tieto veci drží pod kontrolou v záujme svojich detí. Ježiš to ilustroval tromi pozorovaniami z prírody.

  • Boh vždy živí svoje stvorenia

        V Matúšovi 6:26 Ježiš povedal, “Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú ani neshromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí! A či ich vy o veľa neprevyšujete?” Viem si predstaviť Pána stojaceho na vrchu v Galilei, pozerajúceho ponad prekrásny severný koniec mora, vánok šuštiaci po vode, jasné slnko na oblohe. Keďže táto časť Galilejského mora bola známa ako križovatka migrujúcich vtákov, Ježiš možno videl preletieť kŕdeľ pritom, ako hovoril.
        Chce, aby sme rozmýšľali o vtákoch. Tu je jedno pozorovanie: Vtáky sa neschádzajú a nehovoria,  “Musíme vymyslieť stratégiu, ako zostať nažive.” Nemajú žiadne vedomie alebo schopnosť dôvodiť. No Boh do nich vložil inštinkt alebo kapacitu nájsť, čo je potrebné pre život. Boh život nielen tvorí, On ho takisto aj udržiava.
        Jób 38:41 a Žalm 147:9 nám hovoria, že vtáčie mláďatá volajú k Bohu o potravu. Ježiš povedal, že aj keď nesejú alebo nežnú, či nezhromažďujú úrodu do stodôl, ich nebeský Otec ich počuje a zaopatruje ich. No toto nie je výhovorka pre nečinnosť. Neuvidíš vtáka stojaceho na konci vetvy stromu s doširoka otvoreným zobákom. Možno si si všimol: Červíky nepadajú z neba! Boh živí všetky vtáky skrze inštinkt, ktorý im hovorí, kde je možné nájsť jedlo. Tvrdo preň pracujú. Vždy sú zaneprázdnené hľadaním, požívaním malého hmyzu, migrovaním podľa obdobia, pripravovaním hniezd, starostlivosťou o svoje mladé, neskôr učením ich, ako lietať a poslať ich von z hniezda v ten správny čas, a tak ďalej.
        Všetko toto musí byť spravené, ak idú jesť, napriek tomu to nikdy nepreháňajú. Ani v tom najdivokejšom sne by vták nepovedal, “Idem stavať väčšie hniezda. Idem skladovať viac červíkov. Poviem si, ‘Vták, jedz, pi a raduj sa.’ ” Vtáky pracujú v rámci Božieho dizajnu a nikdy sa tomu neoddávajú. Stučnejú len vtedy, keď ich ľudia zatvárajú do klietok.
        Vtáky sa nestrachujú, kde zoženú jedlo; pokračujú vo svojom zaneprázdnení, pokiaľ ho nenájdu, a nájdu ho vždy, pretože Boh sa o nich stará. Vtáky nemajú žiaden dôvod obávať sa, a keď sa oni nie, prečo sa potom obávaš ty? Ježiš to vyjadril takto: “Či sa nepredávajú dva vrabce za groš? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca. Ale vám sú ešte aj len všetky vlasy na hlave spočítané! Tedy nebojte sa, vy ste drahší nad mnoho vrabcov.”
        Nie si omnoho viac než vták? Nijaký vták nebol nikdy stvorený na obraz Boží; žiadny vták nebol určený byť spoludedičom s Ježišom Kristom; žiadnemu vtákovi nebolo pripravené miesto v nebi v Otcovom dome. Ak Boh udržiava život vtáka, nemyslíš, že sa postará aj o teba? Život je dar od Boha. Ak ti Boh dáva väčší dar života, nemyslíš, že ti dá aj menší dar podpory toho života? Samozrejme, že dá, tak sa o to neobávaj.
        Zapamätaj si, samozrejme, že tak ako vtáci, musíme pracovať, pretože Boh dizajnoval ľudí, aby si zarábali na chlieb v pote svojej tváre (Gen 3:19). Ak nepracujeme, nemáme ani jesť (2 Sol 3:10). Tak ako Boh živí vtáky cez ich inštinkt, tak zaopatruje ľudí skrze ich snaženie sa.
        Niektorí ľudia sa obávajú, že nám dochádzajú životupotrebné zdroje. Čítal som raz vládnu brožúru s názvom ‘Čelí svet hladomoru?’, ktorá dáva odpovede na dve často kladené otázky:

  • “Je svetová zásoba jedla dostatočne veľká na pokrytie minimálnych potrieb všetkých?” Odpoveď: “Svet má viac než dosť jedla pre potreby každého muža, ženy a dieťaťa v ňom. Ak by bola svetová zásoba jedla rovnomerne rozdelená a distribuovaná medzi svetovou populáciou za posledných 18 rokov, každá osoba by obdržala viac než minimálne množstvo kalórií. Od r. 1960 do 1979 svetová produkcia obilia nikdy neklesla pod 103% požadovaného minima a v rokoch 1973-1977 dosiahla priemer 108%. ... Ak by dnes existoval systém na spravodlivú distribúciu obilia, 4 miliardy ľudí vo svete by mali k dispozícii o cca 1/5 viac obilia než 2.7 mld ľudí malo pred 25 rokmi.
  • “Nekleslo množstvo jedla vyprodukovaného na osobu v rozvojových krajinách za posledných 25 rokov?” Odpoveď: “Toto je bežná mylná predstava. Produkcia jedla vo vývojových krajinách stúpa. ... Svetová produkcia jedla na osobu klesla za posledných 25 rokov len dvakrát. ... Produkcia obilia, základnej potraviny pre väčšinu svetovej populácie, stúpla z 290 kg na osobu počas začiatku 50-tych rokov na priemer 360 kg približne 40 rokov neskôr, okolo 25% nárast.”

        Niektoré zo štatistík sa pochopiteľne počas rokov zmenili, ale základný fakt zostáva ten istý: Na zemi je viac jedla než kedykoľvek inokedy. Keď Boh povie, že sa o nás postará, presne tak to aj myslí. Zakaždým, keď zbadáš vtáka, nech ti to pripomenie prehojné Božie zaopatrenie. Prajem si, aby to zastavilo akúkoľvek obavu by si mal.

  • Obavy nie sú schopné ničoho produktívneho

        Ježiš poskytol ďalšie praktické pozorovanie, ktoré zvýrazňuje nerozumnosť obávania sa: “A kto z vás starajúc sa môže pridať k veľkosti svojej postavy jeden lakeť?” (Mt 6:27) Nielenže si svoj život strachovaním nepredĺžiš, pravdepodobne si ho ním skrátiš. Charles Mayo, spoluzakladateľ Mayo Clinic pozoroval, že obávanie sa nepriaznivo ovplyvňuje obehový systém, srdce, žľazy a celý nervový systém. V medicínskom žurnále American Mercury  Mayo povedal, že nepoznal nikoho, kto zomrel z prepracovania, no poznal mnohých, ktorí zomreli následkom starostí. Môžeš sa ustarostiť ku smrti, no nikdy nie k dlhšiemu životu.
        Žijeme v dobe, kedy ľudia panikária, aby si predĺžili život. Majú ohromný záujem o vitamíny, zdravotné rekreácie, stravovanie a cvičenie. Avšak Boh už určil, koľko budeme žiť. Jób 14:5 hovorí o človeku, “Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí.” Znamená to, že by sme nemali brať na vedomie rozumnú radu o našom stravovaní a cvičení? Samozrejme, že nie: Zvýši kvalitu nášho života, ale na kvantitu nie je žiadna záruka. Keď cvičím a správne sa stravujem, moje telo a mozog lepšie pracujú a celkovo sa citím lepšie, ale nebudem sa klamať, že každodenným behaním a jedením množstva zdravej stravy prinútim Boha nechať ma dlhšie žiť.
        Obávať sa, ako dlho budeš žiť a ako pridať roky svojmu životu znamená nedôverovať Bohu. Ak Mu dáš svoj život a budeš Mu poslušný(á), On ti dá plnosť tvojich dní. Prežiješ život naplno, len ak ho budeš žiť na Božiu slávu. Nezáleží na tom, aký dlhý alebo krátky, bude úžasný.

  • Boh zaodieva do nádhery dokonca aj lúky

        Ježiš nám dal ďalší príklad z prírody na to, prečo sa nebáť: “A o odev prečože sa staráte? Povážte poľné ľalie, ako rastú: nepracujú ani nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich. Ak tedy poľnú trávu, ktorá je dnes a zajtra môže byť hodená do pece, Bôh tak odieva, či azda vás nie o veľa viacej? Ľudia malej viery!” (Mt 6:28-30)
        Pre niektorých ľudí je najdôležitejšie miesto na svete ich šatník. Namiesto strachovania sa, že nebudú mať čo nosiť- veľká obava v biblických časoch- sa títo presýtení jedinci boja, že nebudú vyzerať tak dobre, ako to len ide! Žiadostenie po drahom oblečení je v našej spoločnosti bežný hriech.
        Kedykoľvek prechádzam nákupným centrom, som ohromený, koľko vecí je tam vyvesených na vešiakoch. Nechápem, ako dokážu tieto obchody udržať zásoby. Z módy sme si spravili boha. Oddávame sa míňaniu, aby sme si zahalili telá vecami, ktoré nemajú nič do činenia s krásou charakteru: “Ktorých ozdobou nech nie je vonkajšia ozdoba, ktorá záleží v zápletoch vlasov, vo vešaní na seba zlata alebo v obliekaní sa do nádherného rúcha, ale skrytý srdca človek v neporušiteľnom krotkosti a tichosti ducha, čo je drahocenné pred Bohom” (1 Pet 3:3-4).
        No ak chceš hovoriť o dobrom oblečení, Ježiš povedal, že to najlepšie, čo vie tento svet ponúknuť, sa nemôže rovnať s ‘poľnými ľaliami’ (Mt 6:28). Toto je všeobecný výraz pre všetky divorastúce kvetiny, ktoré zdobili zvlnené kopce Galilee, ako napr. narcisy, gladioly a maky. “Nenamáhajú sa a nepradú” (v.28) -nenájdeš jedinú, ktorá by vyrábala prepychové vlákno, ktorým by sa omotola hovoriac, “Už dva dni som bola červená. Zajtra chcem byť asi modrá.”
        Pozri sa na tie najjednoduchšie kvety: oplývajú bezplatnou a jednoduchou krásou. Môžeš vziať ten najúchvatnejší odev, aký bol kedy vyrobený pre veľkého panovníka ako Šalamún, položiť ho pod mikroskop, a bude vyzerať ako vrecovina. Ale ak takisto preskúmaš lupeň kvetu, možno sa stratíš v úžase nad tým, čo uvidíš. Ak si sa niekedy pozorne pozrel na kvetinu, vieš, že k duplikácii jeho textúry, formy, dizajnu, substancie a farby sa človek so svojou vynaliezavosťou ani len nepriblížil.
        Takže čo je vlastne pointou? To, že “Ak tedy poľnú trávu, ktorá je dnes a zajtra môže byť hodená do pece, Bôh tak odieva, či azda vás nie o veľa viacej?” (Mt 6:30). Poľné kvetiny majú veľmi krátku životnosť. Ľudia ich zbierali vo veľkých množstvách ako lacný zdroj paliva do prenosných piecok na varenie. Boh, ktorý zahrnul takou nádherou dočasný zdroj tepla zaiste poskytne nevyhnutný odev pre svoje večné deti. Anonymná báseň vyjadruje túto lekciu jednoducho (voľný preklad, pozn. prekl.):
Povedala ľalia vrabcovi: “Naozaj by som chcela vedieť, prečo sa tieto úzkostlivé ľudské bytosti tak naháňajú a starostia.” Povedal vrabec ľalii: “Priateľka, myslím, že je to preto, že nemajú nebeského Otca, takého, aký sa stará o teba a o mňa.”