10. naplnenie Božieho sľubu ľudstvu
Nový Zákon
Výzvy textovej kritiky Nového Zákona sú takmer úplne opačné od tých v Starom Zákone. Máme k dispozícii mnoho kópií NZ, a tieto kópie sú časovo omnoho bližšie k dobe kompozície originálneho dokumentu než SZ kópie. No viac kópií znamená aj viac chýb v prepise, obzvlášť keď NZ bol zvyčajne kopírovaný amatérmi.
Najskoršie kópie NZ sú datované do začiatku 2. storočia- okolo 100 rokov po Kristovi. Sú písané na papyrus, materiál vyrábaný z drene rastliny viazanej dokopy, následne lisovanej a sušenej, predchodca papiera. Aj keď zvyčajne rýchlo degraduje, v správnych podmienkach ako horúce, suché podnebie, ktoré pomáha prezervácii môže byť papyrus zachovaný tisíce rokov.
Stále existujú papyri, ktoré boli vyrobené za vlády egyptských faraónov viac než tisíc rokov pred Kristom. Múzeá a knižnice, ktoré tieto papyri uchovávajú musia k zachovaniu týchto vzácnych textov dodržiavať špeciálne opatrenia. Najstaršie fragmenty, ktorými disponujeme, majú dôležitú funkciu. Pretože sú také staré, sú indikátorom a potvrdením presnosti častí NZ, ktorý uchovávajú, a teda aj potvrdením hodnovernosti celej knihy.
Nasledujúce v poradí dôležitosti sú najstaršie kompletné kópie manuskriptov. Tieto sú datované podstatne neskôr, a to medzi rokmi 300-400 nášho letopočtu. Existujú štyri tzv. Veľké Unciály* (pomenované podľa štýlu písania unciálou** bez medzier medzi jednotlivými slovami) a tieto sú základom veľkej časti NZ v novodobých prekladoch, ktoré boli vyprodukované. Sú aj ďalšie, neskoršie manuskripty, ktoré sú takisto dôležitým svedectvom novozákonného textu, no vo všeobecnosti sú skoršie manuskripty preferované ako pravdepodobne presnejšie.
Manuskripty môžu byť delené do rodín na základe unikátnych variánt. Dve veľké rodiny sú alexandrijské a byzantské manuskripty, podľa oblastí, v ktorých boli nájdené. Alexandrijské spisy (pomenované po egyptskom meste na delte Nílu) sú veľmi staré. Aj keď tieto boli prezervované horúcim suchým egyptským podnebím, nie je ich mnoho. Byzantský text (pomenovaný po meste Byzantium, neskôr Konštantínopol a v súčasnosti Istanbul) má omnoho viac kópií, a je preto nazývaný ‘majoritný text’. Najskoršie byzantské manuskripty však pochádzajú zo 7. storočia, kdežto rukopisy zreteľne alexandrijského štýlu pochádzajú už zo 4. storočia. Obe rodiny sú dnes veľmi vplyvné a poskytujú ohromujúci dôkaz originality a ranej širokej distribúcie NZ.
Niektorí biblickí učenci sa špecializujú v náhľade na rôzne varianty textu a zisťovanie, ktorý je najpravdepodobnejšie originál. Toto sa nazýva textová kritika (alebo ‘nižší kriticizmus’***). Ľudia ju vykonávali po stáročia- jeden z najstarších známych kriticizmov manuskriptov je Textus Receptus vytvorený Erazmom v r. 1516. Používal "najlepšie" manuskripty, aké boli v 16. storočí dostupné. Preklady z tohto manuskriptu sú napr. anglická King James Version, nemecký preklad NZ od Martina Luthera alebo slovenský preklad od prof. Roháčka.
Avšak za 500 rokov sa toho v textovej kritike udialo mnoho- boli objavené skoršie rukopisy, kompletnejšie manuskripty, ktoré pomohli výskumníkom vidieť kompletnejší obraz toho, ako bolo Písmo v ranej cirkvi prenášané. Napríklad, Erazmus nemal prístup ku kompletnej kópii knihy Zjavenia Jána v gréčtine, preto musel preložiť latinskú kópiu poslednej časti Zjavenia späť do gréčtiny. Neskôr boli nájdené manuskripty obsahujúce poslednú časť Zjavenia v gréckom originále a, neprekvapujúco, medzi biblickou gréčtinou a Erazmovým pokusom o obnovu sú určité rozdiely. Napríklad, Textus Receptus hovorí o ‘knihe života’ v Zj 22:19, no všetky grécke manuskripty zmieňujú v tom istom verši ‘strom života’.
* angl. preklad ‘Great Uncials’
** text písaný veľkými písmenami
*** niekedy zamieňaná s historickou kritikou, alebo vyšším kriticizmom