9. História sveta
Starý Zákon
Najstarší text kompletného hebrejského Starého Zákona, ktorý bol učencom prístupný bol dlhodobo ten z r. 1000- nazývaný masoretský text, pretože ho kopírovali pisári Masoreti. Kritici tvrdia, že tento text je od originálneho veľmi odlišný, až tak, že niekde bolo nemožné zistiť, ako originál vyzeral. (Dnes sú k dispozícii kópie masoretského textu datované do 9. storočia.) No aj keď bol masoretský text najstarším dostupným hebrejským Starým Zákonom, bol tu dobrý dôvod považovať ho za spoľahlivú kópiu- napríklad, Septuaginta, grécky preklad hebrejského Starého Zákona, bol dokončený okolo 3. storočia pred Kristom a väčšina je v podstate identická s neskoršími masoretskými kópiami, ktoré sú v hebrejčine.
No v roku 1947 bol uskutočnený úžasný objav v Kumráne, neďaleko Mŕtveho mora. Boli tu nájdené zvitky z pozostatkov knižnice židovskej sekty, ktorá tam žila. Zvitky obsahovali veľa nebiblických materiálov, no boli tu taktiež knihy alebo časti kníh Starého Zákona- v skutočnosti, nachádzala sa tu aspoň časť z každej starozákonnej knihy okrem Ester. Tieto poznáme ako zvitky Mŕtveho mora a sú datované od r. 200 pred Kr.-polovicu 1. storočia po Kristovi. To znamená, že sú takmer 1000 rokov staršie než nasledujúce najstaršie hebrejské manuskripty, ktorými disponujeme. Ale po objave týchto zvitkov nebolo publikované kvantum nových Biblií, pretože vo všeobecnosti sa biblické dokumenty z Kumránu veľmi dobre zhodujú s masoretským textom, ukazujúc, že po viac než 1000 rokov pisári starostlivo kopírovali text a nesnažili sa k nemu pridať alebo ho ‘opravovať’. Prečo by sme teda očakávali, že sa tak nedialo v priebehu celej histórie? Naše moderné preklady SZ sú z väčšiny založené na masoretskom texte, no zvitky z Mŕtveho mora pomohli v niektorých pasážach informovať novšie preklady.
To, že Starý Zákon zostal pozoruhodne nezmenený v priebehu histórie nie je prekvapujúce. Hlavnými opisovateľmi boli profesionálni pisári; boli trénovaní vyvarovať sa chybám, ktoré boli bežné u kopistov-amatérov. Takisto verili, že narábali s Božím Slovom, a vynechanie najmenšej ‘čiarky alebo bodky’ (Mat 5:18; čiarka a bodka boli najmenšie časti hebrejského písma) by znamenalo spáchať veľký hriech.