4. len kniha napísaná ľuďmi?
Inšpirácia Písem
V 2. liste Timoteja 3,16 Biblia tvrdí, že všetky Písma sú inšpirované Bohom alebo "Bohom vdýchnuté". Ak je to pravda, potom je to samozrejme to, čo dáva Biblii autoritu. Narozdiel od čisto ľudských spisov Biblia tvrdí, že má božský pôvod. Presnejšie- Duchu Svätému je pripisovaná zásluha inšpirácie prorokov, v Starom Zákone (Neh 9,20; v.30; Iz 61,1; Ez 11,5; Zach 7,12) a aj v Novom Zákone (Mat 22,43; Sk 1,16; 6,10; 28,25; 1 Kor 2,13; 1 Tim 4,1; Hebr 10,15; 2 Pet 1,21; Zj 2,7). Pretože Duch Svätý inšpiroval slová Písma, je tak správne nazývané Slovo Božie.
Niektorí rozmýšľajú nad Duchom Svätým ako nad akousi nejasnou ‘božskou energiou’- často Naň odkazujúc ako ‘to’, no toto je nesprávne a nerozumejúce aktívnu úlohu Ducha Svätého ako časti Trojjediného Božstva a v živote veriaceho. Keď čítame hlavne Nový Zákon hľadajúc zmienky o Duchu Svätom, nachádzame, že koná spôsobom, akým by mohla konať len individuálna Osoba. Ten istý Duch, ktorý inšpiroval Písma prebýva vo veriacich, a On zastáva úlohu orodovania za nás pred Bohom Otcom (Rim 8,26-27; Ef 2,18), vyučovania (Luk 12,12; Ján 14,26; 1 Kor 2,13; Ef 3,5) a posväcovania nás (oddeľovania nás pre Boha: Rim 15,16; 2 Tes 2,13; 1 Pet 1,2). Inými slovami, pomáha nám byť viac ako Kristus a povzbudzuje nás žiť tak, ako sme učení Písmom. Nie je to upokojujúca myšlienka, že Osoba, ktorá inšpirovala Písmo žije vo veriacom a pomôže nám porozumieť, ako ich chápať?
No Biblia tiež tvrdí, "Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať." (1. Kor 2,14)
Toto poukazuje na to, prečo ľudia odmietajú alebo nemôžu rozumieť Biblii. Ak chce niekto naozaj porozumieť, on alebo ona by sa mal/a modliť o pomoc Boha. No ak sa už niekto rozhodol, že Boha nepotrebuje, je na tom niečo divné, že nemôže akceptovať Jeho Slovo?
Duch Svätý, takisto ako ostatné Osoby Božstva je mimo času. Je náročné to pochopiť, pretože my existujeme v čase (a priestore). No prvý verš Biblie hovorí, "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." Boh existoval pred vesmírom, ktorý stvoril. Pretože my potrebujeme fyzický vesmír na definovanie času (čas je určený zmenou- tikaním hodín, rotáciou zeme, atď., a takýto druh zmeny nemôže existovať bez hmoty), no On nie je viazaný tým, čo stvoril- On je večný. Je takisto aj vševedúci a teda mohol inšpirovať predpovede udalostí, ktoré sa ešte nestali. Večná bytosť, ktorá je mimo času fyzického vesmíru môže vidieť minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Aj Pán Ježiš Kristus, druhá osoba Božstva, je večný.
Hebrejom 13,8 vraví: "Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky."
Posúďme napríklad pasáže ako Izaiáš 40:22, ktoré hovoria o Bohu: "Ten, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú len ako kobylky". Niektorí kritici vyhlásili, že použitie slova ‘kruh’ znamená, že Biblia sa mýli, pretože tu píše, že zem je plochá. No správny preklad hebrejského slova khug odkazuje sféricitu alebo guľovitosť zeme. V každom prípade, ak sa astronaut pozerá na zem z vesmíru, vidí kruh. Samozrejme, že prorok Izaiáš nemal vesmírnu loď, z ktorej by sa mohol pozrieť a povedať, či je zem kruh alebo guľa. Len niekto s pohľadom z vesmíru (ako napríklad Boh) mohol prehlásiť niečo také. Podobne sa píše v Jóbovi 26,7: "On rozprestrel sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím." Tieto úžasné prehlásenia indikujú božský pôvod Písem.
V evanjeliu podľa Lukáša 17,34-36 Ježiš hovorí a Jeho druhom príchode. Vraví: "Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane. Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane." Toto demonštruje, že vedel o okrúhlej zemi konštatovaním, že ľudia na rôznych miestach na svete budú naraz prežívať noc, ráno a poludnie. Ako by obyčajný človek mohol vedieť niečo také pred 2000 rokmi?
Ďalšie príklady vševedúcnosti Ducha Svätého sa preukazujú v inšpirovanom proroctve, že hebrejský národ Júda bude poslaný do vyhnanstva, no bude mu povolené sa vrátiť po 70 rokoch (Jer 25,11-12; Jer 29,10). A v Písme vidíme, že presne toto sa splnilo.
On takisto inšpiroval proroctvo o Ježišovi. Niekedy je to priamo predpovedajúce proroctvo, a niekedy je to vo forme "typológie", kedy určití ľudia a inštitúcie v Starom Zákone predzvedajú alebo prirovnávajú Krista určitým spôsobom. Napríklad, Boh ustanovil kňazov za prostredníkov medzi Ním a hebrejským národom, a neskôr je Ježiš nazývaný našim veľkňazom (Hebr 4,14) a takisto našim prostredníkom: "Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus" (1. Tim 2,5).
Keď sa pozrieme na miesta, kde NZ tvrdí, že určité proroctvo bolo naplnené, často sa hovorí o týchto typologických naplneniach. Len v Starom Zákone sa nachádza aspoň 46 špecifických proroctiev o Pánu Ježišovi Kristovi, ktoré sa vyplnili počas Jeho služby tu na zemi, v Jeho smrti a zmŕtvychvstaní. V Izaiášovi 7,14 čítame: "Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel." (Immanuel znamená ‘Boh s nami’). Micheáš predpovedal, že sa narodí v malom meste Betlehem (Mich 5,1).